AE Mochovce

Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómových elektrární Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, každý s výkonom 470 MW.

Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. Dva bloky AE Mochovce ročne dodajú do siete okolo 7 mil. MWh elektrickej energie, čo pokrýva viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku.

Výstavba tretieho a štvrtého bloku finišuje a mali by byť uvedené do prevádzky koncom roku 2020, resp. 2021.

Mochovské bloky prešli dizajnovou evolúciou s množstvom vylepšení, ktoré posúdili a odsúhlasili domáci i zahraniční experti a spĺňajú všetky medzinárodné štandardy jadrovej bezpečnosti.

20000BC: Osídlenie človekom, nález kamennej sekery 20 000 BC
Osídlenie človekom, nález kamennej sekery
1 259 AD
Prvá písomné zmienka o obci Mohi
1 259 AD: Prvá písomné zmienka o obci Mohi
1 981: Začiatok výstavby atómových elektrární Mochovce – zemné práce 1 981
Začiatok výstavby atómových elektrární
Mochovce – zemné práce
1982
Začiatok výstavby 1. a 2. bloku AE Mochovce
 
  1987
Začiatok výstavby 3. a 4. bloku AE Mochovce
1990
Výmena systému kontroly a riadenia
 
  1991
Zastavenie stavebných prác
1996
Rozbeh stavebných prác na 1. a 2. bloku
 
Uvedenie 1. a 2. bloku AE Mochovce do prevádzky 1998
Uvedenie 1. bloku do prevádzky

2000
Uvedenie 2. bloku do prevádzky
2006
Enel získal 66 % Slovenských elektrární
 
  2008
Zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku na 107%
Začiatok dostavby 3. a 4. bloku AE Mochovce
2100
Zelená lúka
Zelená lúka
Všeobecné
Počet blokov 2
Typ reaktora VVER 440/V 213 - tlakovodný
Tepelný výkon reaktora 1 471 MWt
Menovitý výkon reaktora 470 MWe
Vlastná spotreba 35 MW (7,2 % menovitého výkonu)
Účinnosť bloku 32%
Tlaková nádoba reaktora
- vnútorný priemer 3 542 mm
- hrúbka steny 140 + 9 mm
- výška 11 805 mm
- hmotnosť (bez vnútorných častí) 215 150 kg
- materiál legovaná Cr-Mo-V oceľ
Primárny okruh
- počet chladiacich slučiek 6
- prietok chladiva 42 600 m3/h
- pracovný tlak 12,26 MPa
- teplota chladiva na výstupe z reaktora 297,3 °C
- teplota chladiva na vstupe do reaktora 267,9 °C
- teplotný spád na aktívnej zóne 29°C
- celkový objem 242 m3
Aktívna zóna reaktora
Počet palivových kaziet pracovných 312
Počet palivových kaziet regulačných 37
Počet palivových kaziet celkom 349
Hmotnosť paliva v aktívnej zóne 42 t
Použité palivo UO2
Stredné bohatenie paliva 4,87 % U235
Parogenerátor: 6 ks pre 1 blok
Typ PG V-213
Množstvo vyrobenej pary 450 t/h
Tlak pary na výstupe 4,61 MPa
Teplota pary na výstupe 255 °C
Teplota napájacej vody 222 °C
Hmotnosť 169 t (bez závesov)
Nejadrová časť
Turbogenerátor: 2 ks pre 1 blok
Typ ŠKODA 220 MWe
Počet stupňov 1 vysokotlakový, 2 nízkotlakové
Menovité otáčky 3 000 ot./min.
Menovitý zdanlivý výkon generátora 250 MVA
Napätie na svorkách 15,75 kV
Menovitý prúd 3 x 9 500 A
Kondenzátor
Množstvo chladiacej vody 35 000 m3/h
Max. teplota chladiacej vody 33 °C
Chladiace veže
Počet chladiacich veží 4
Výška 125 m
Dolný priemer 88,54 m
Horný priemer 56,6 m
Priemer bazéna 98,36 m
Havarijné systémy
Pasívne 
Štyri hydroakumulátory 
Objem 4 x 70 m3
– z toho v každom objem vody 40-50 m3
– z toho v každom objem dusíka 20-30 m3
Barbotážna veža 
Celkový objem barb. šachty 13 800 m3
4 záchytné komory pre plyny s obj. 16 140 m3
12 barbotážnych žľabov 1 380 m3
Aktívne 
Vysokotlakový systém 
Prietok čerpadla 65 m3/h
Tlak na výtlaku 13,5 MPa
Nízkotlakový systém 
Prietok čerpadla 800 m3/h
Tlak na výtlaku 0,72 MPa
Sprchový systém 
Prietok čerpadla 380-520 m3/h

Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2.

Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5% elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši.

AE Mochovce spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže na rieke Hron, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je prakticky zanedbateľný.

V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 40 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému – 19 v elektrárni a 21 v okolí, ktoré nepretržite sledujú dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie

Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 13 m3 kvapalných a 15 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné rádioaktívne odpady sa spracovávajú priamo v Mochovciach, pevné rádioaktívne odpady v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS.

Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach, ktorý prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.

Občianska informačná komisia Mochovce

Občianska informačná komisia (OIK) Mochovce je nezávislým informačným kanálom na prenos informácií medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení v Mochovciach a obyvateľstvom, ktoré žije v ich okolí. Zriadenie komisie bolo inšpirované dobrou praxou z niektorých krajín, kde boli podobné komisie zriadené na báze dobrovoľnosti alebo zo zákona.

OIK Mochovce bola vytvorená 1. januára 2005 a je zložená zo zástupcov verejnosti (starostov a primátorov), ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov jadrových zariadení a aktívni vo verejnom živote. Členmi OIK Mochovce sú Regionálne záujmové združenie miest a obcí Mochovce, Slovenské elektrárne a JAVYS.

Cieľom OIK je viesť otvorený dialóg s verejnosťou o mierovom využívaní jadrovej energetiky a prenášať na verejnosť kvalifikované a aktuálne informácie z diania v jadrových zariadeniach, s ohľadom na právo občanov byť pravdivo a okamžite informovaní o všetkých aspektoch výstavby a prevádzky jadrových zariadení, bezpečnosti a vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie prostredníctvom delegovaných zástupcov občanov.

Viac informácií o Záujmovom združení Mochovce a OIK Mochovce nájdete na www.zdruzeniemochovce.sk.