AE Mochovce

Stručne o elektrárni

Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómových elektrární Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. V roku 2020 a 2021 bol elektrický výkon druhého a následne aj prvého bloku zvýšený výmenou a úpravou komponentov sekundárneho okruhu na 500 MW. Prvý a druhý blok AE Mochovce ročne spolu dodajú do siete viac ako 7 mil. MWh elektrickej energie, čo pokrýva viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Každoročne tak zabránia emisiám CO2 v objeme viac ako 7 mil. ton v porovnaní s uhoľnou elektrárňou. Výstavba tretieho bloku je dokončená, práce finišujú na štvrtom bloku; 3. blok prifázovali k sieti 31. januára 2023. Spúšťanie 4. bloku je naplánované o dva roky neskôr.

Zobraziť viac

Do útrob elektrárne

História

Technické parametre

Životné prostredie

Informačná komisia

20 000 BC

Osídlenie človekom, nález kamennej sekery

1 259 AD

Prvá písomné zmienka o obci Mohi

1 981

Začiatok výstavby atómových elektrární. Mochovce – zemné práce

1982

Začiatok výstavby 1. a 2. bloku AE Mochovce

1987

Začiatok výstavby 3. a 4. bloku AE Mochovce

1990

Výmena systému kontroly a riadenia

1991

Zastavenie stavebných prác

1996

Rozbeh stavebných prác na 1. a 2. bloku

1998

Uvedenie 1. bloku do prevádzky

2000

Uvedenie 2. bloku do prevádzky

2006

Enel získal 66 % Slovenských elektrární

2008

Zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku na 470 MWe, Začiatok dostavby 3. a 4. bloku AE Mochovce

2020

Zvýšenie výkonu 2. bloku na 500 MWe

2021

Zvýšenie výkonu 1. bloku na 500 MWe

2023

Uvedenie 3. bloku do prevádzky

2100

Zelená lúka

Všeobecné

Počet blokov

3

Typ reaktora

VVER 440/V 213 - tlakovodný

Tepelný výkon reaktora

1 471 / 1375* MWe

Inštalovaný výkon bloku

500 / 471* MWe

Vlastná spotreba

35 MW (7 % menovitého výkonu)

Účinnosť bloku

34 %

* údaje pre 3. blok

Tlaková nádoba reaktora

Vnútorný priemer

3 542 mm

Hrúbka steny

140 + 9 mm

Výška

11 805 mm

Hmotnosť (bez vnútorných častí)

215 150 kg

Materiál

legovaná Cr-Mo-V oceľ

Primárny okruh

Počet chladiacich slučiek

6

Prietok chladiva

42 600 m3/h

Pracovný tlak

12,26 MPa

Teplota chladiva na výstupe z reaktora

297,3 °C

Teplota chladiva na vstupe do reaktora

267,9 °C

Teplotný spád na aktívnej zóne

29°C

Celkový objem

242 m3

Aktívna zóna reaktora

Počet palivových kaziet pracovných

312

Počet palivových kaziet regulačných

37

Počet palivových kaziet celkom

349

Hmotnosť paliva v aktívnej zóne

42 t

Použité palivo

UO2

Stredné bohatenie paliva

4,87 % U235

Parogenerátor: 6ks pre 1 blok

Typ PG

V-213

Množstvo vyrobenej pary

450 t/h

Tlak pary na výstupe

4,61 MPa

Teplota pary na výstupe

255 °C

Teplota napájacej vody

222 °C

Hmotnosť

169 t (bez závesov)

Nejadrová časť

Turbogenerátor: 2 ks pre 1 blok

Typ Doosan Škoda Power – K 250-44*

250 MWe

Počet stupňov

1 vysokotlakový, 2 nízkotlakové

Menovité otáčky

3 000 ot./min.

Menovitý zdanlivý výkon generátora*

277 MVA

Napätie na svorkách

15,75 kV

Menovitý prúd*

3 x 10130 A

Kondenzátor

Množstvo chladiacej vody

35 000 m3/h

Max. teplota chladiacej vody

33 °C

Chladiace veže

Počet chladiacich veží

4

Výška

125 m

Dolný priemer

88,54 m

Horný priemer

56,6 m

Priemer bazéna

98,36 m

Havarijné systémy

PASÍVNE

Štyri hydroakumulátory

Objem

4 x 70 m3

Z toho v každom objem vody

40-50 m3

Z toho v každom objem dusíka

20-30 m3

Barbotážna veža

Celkový objem barb. šachty

13 800 m3

4 záchytné komory pre plyny s obj.

16 140 m3

12 barbotážnych žľabov

1 380 m3

AKTÍVNE

Vysokotlakový systém

Prietok čerpadla

65 m3/h

Tlak na výtlaku

13,5 MPa

Nízkotlakový systém

Prietok čerpadla

800 m3/h

Tlak na výtlaku

0,72 MPa

Sprchový systém

Prietok čerpadla

380-520 m3/h

Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne pri prevádzkovaní štyroch jadrových blokov dodávajú do siete okolo 92% elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši. AE Mochovce spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže na rieke Hron, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je prakticky zanedbateľný. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 40 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému – 19 v elektrárni a 21 v okolí, ktoré nepretržite sledujú dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 13 m3 kvapalných a 15 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné rádioaktívne odpady sa spracovávajú priamo v Mochovciach, pevné rádioaktívne odpady v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS. Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do do medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach, ktorý prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.

Občianska informačná komisia (OIK) Mochovce je nezávislým informačným kanálom na prenos informácií medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení v Mochovciach a obyvateľstvom, ktoré žije v ich okolí. Zriadenie komisie bolo inšpirované dobrou praxou z niektorých krajín, kde boli podobné komisie zriadené na báze dobrovoľnosti alebo zo zákona. OIK Mochovce bola vytvorená 1. januára 2005 a je zložená zo zástupcov verejnosti (starostov a primátorov), ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov jadrových zariadení a aktívni vo verejnom živote. Členmi OIK Mochovce sú Regionálne záujmové združenie miest a obcí Mochovce, Slovenské elektrárne a JAVYS. Cieľom OIK je viesť otvorený dialóg s verejnosťou o mierovom využívaní jadrovej energetiky a prenášať na verejnosť kvalifikované a aktuálne informácie z diania v jadrových zariadeniach, s ohľadom na právo občanov byť pravdivo a okamžite informovaní o všetkých aspektoch výstavby a prevádzky jadrových zariadení, bezpečnosti a vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie prostredníctvom delegovaných zástupcov občanov. Viac informácií o Záujmovom združení Mochovce a OIK Mochovce nájdete na www.zdruzeniemochovce.sk.