Half a century of underwater diving

16/01/2018
Half a century of underwater diving
These are the only people in Slovakia who can do underwater repairs not only in hydroelectric power plants but also in nuclear and thermal ones.

Bezpečnosť, bezchybná komunikácia, rešpekt. Pre týchto chlapov podstata ich práce. Robia kontroly, prehliadky a operatívu na privádzačoch, potrubiach, hrabliciach, v bazénoch, chladiacich vežiach, hrádzach a na ďalších technologických objektoch a zariadeniach. Potápačská skupina Slovenských elektrární.

S rozsiahlou výstavbou vodných elektrární na Váhu v povojnovom období si Považské elektrárne (neskôr Slovenské elektrárne) zabezpečovali práce pod vodou iba prostredníctvom vojakov-potápačov, ktorí zasahovali počas základnej vojenskej služby. Myšlienkaa reálna potreba využívať schopnosti potápačov vyústila do obstarania potrebnej potápačskej techniky a v roku 1967 vznikla historický prvá skupina potápačov nielen v Považských elektrárňach, ale vôbec aj na Slovensku. Boli len traja: Štefan Daško, Jozef Kliha a Peter Meda.

História

Počas týchto prvých piatich rokov títo „traja mušketieri“ odpracovali pod vodou dovedna 420 hodín. V dnešnej dobe sa to možno nezdá ako závratné číslo, ale predstavte si, že sa potápate v klasických ťažkých súpravách ruskej výroby VK1, ktoré vážia sto kíl, a na to, aby ste vôbec vyšli z vody, potrebujete pomoc statných kolegov. A netreba zabudnúť, že v takomto oblečení ešte potápač musí podávať pod vodou bezchybný pracovný výkon. Už len samotná prilba a oblek so závažím spôsobovali obrovské ťažkosti pri pohybe.

Vzduch potápačovi privádzali cez hadicou pomocou ručnej pumpy. Po ruských ťažkých oblekoch prišli anglické Siebe Gorman. Stále boli ťažké, prilby boli prichytené k obleku šiestimi skrutkami. Obleky po roku 1968 obsahovali vybavenie aj pre kompletnú komunikáciu – potápač mohol počuť všetkých hore, a naopak, jeho hlas počuli hore všetci prítomní.

Moderná technika

Typ obleku si dnes potápači volia podľa charakteru práce a podmienok, za akých sa má zostup vykonať. V súčasnosti využívajú techniku Kirby Morgan, kde má potápačská prilba zabudovaný kompletný dýchací a komunikačný systém spoločne s audiovizuálnym systémom pre tvorbu obrazovej dokumentácie pri výkone prác. Ako alternatíva k prilbe slúži celotvárová maska, ktorá zachováva bezpečnostné výhody prilby, je však vhodnejšia pre ľahšie práce v menších hĺbkach, pri ktorých je potrebné zachovať veľkú pohyblivosť potápača, prípadne pre práce v stiesnených priestoroch.

Dýchacie médium sa potápačovi dodáva hadicovým systémom z povrchu, čo je omnoho bezpečnejšie, pretože množstvo dodávaného dýchacieho média je v podstate neobmedzené, a potápač tak nie je pod časovým stresom.

Oslávenci

Peter Ovádek, vedúci potápačov Slovenských elektrární, oslavuje s členmi potápačskej skupiny jej päťdesiatku. Počas jej existencie v nej pracovalo iba 23 potápačov, vrátane dnešnej šestice. Na rozdiel od minulosti sa už nepotápajú v stokilových oblekoch.

Naďalej však platí, že každý pohyb pod vodou trvá dvakrát dlhšie ako na suchu, mnohokrát nestoja nohami na dne, ale svoju energiu vkladajú do udržania rovnováhy, pracujú poležiačky či dolu hlavou. To všetko zvládajú s pomocou najmodernejšíchtechnológií, špičkových masiek a ľahkých oblekov.

Potápači Slovenských elektrární