Liptovská Mara slávi 45 rokov

18/09/2020
Liptovská Mara slávi 45 rokov
Liptovská Mara slávi jubileum, spomienky pamätníka Artúra Schwarcza ohromia i pohladia na duši.

Vodné dielo ležiace medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom sa začalo budovať v roku 1969. Na slávnostné spustenie si počkalo do 19. septembra 1975. V elektrárni pod hrádzou sa nachádzajú dve turbíny Kaplan a dve Dériaz s výkonom 198 MW. Turbíny na Liptovskej Mare sú prvé úspešne inštalované turbíny svojho typu v celom bývalom východnom bloku.

Okrem výroby elektriny však a slúži aj ako ochrana okolitých oblastí pred povodňami. Využívaná je na rekreáciu, rybolov, vodné športy a takisto aj ako zásobáreň vody pre zavlažovanie a reguláciu prietokov pod vodnou nádržou.

Láska na prvý pohľad

Napúšťať ju začali v apríli 1975. Spolu s Bešeňovou predstavovala novovybudovaná elektráreň jednu tretinu výkonu všetkých hydroelektrární na Váhu. Na svoju srdcovku Liptovskú Maru si zaspomínal jej bývalý vedúci Artúr Schwarcz, dnes na dôchodku. S kolegami sa lúčil ako vedúci hydrocentra Čierny Váh, pod ktoré boli vtedy združené Liptovská Mara, Čierny Váh a Orava.

Ako vraví, pri návšteve mamy v roku 1974 v Liptovskom Mikuláši prechádzal rýchlikom okolo nejakého rozsiahleho staveniska. Neskôr sa dozvedel, že tam budovali vodnú elektráreň a jeho záujem o ňu rástol. Po ukončení základnej vojenskej služby nastúpil pre získanie praxe najskôr na vodnú elektráreň Sučany. Srdce ho však ťahalo inam.

Liptovská Mara v rannom opare.

Z pôvodnej obce Liptovská Mara sa zachoval iba gotický kostolík z 13. storočia v lokalite Havránok. Najcennejšie pamiatky zo zátopovej oblasti sú prenesené do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, z toho 12 úplne, Liptovský Trnovec čiastočne. Spolu bolo presídlených 940 rodín, teda viac než 4-tisíc obyvateľov.

„Toto obdobie mi otváralo bránu vodných elektrární a celkom dobre som vnímal elektrárenský život. Čím viac sa blížil záver roka, tým viac som sa tešil na spoznávanie budovania novej elektrárne. Na Liptovskú Maru som nastúpil hneď prvý pracovný deň roka 1975,“ spomína s úsmevom na perách Artúr Schwarcz.

„Ohromila ma veľkosť priestorov, ktoré zaberalo stavenisko elektrárne. Keby ma bol sprevádzajúci zamestnanec niekde nechal, určite by som mal problém nájsť východ. Bola to veľká spleť chodieb, priestorov, výšok aj hĺbok,“ zaspomínal si na svoje zoznámenie sa s elektrárňou. Vtedy by mu ani vo sne nenapadlo, že raz bude mať celú túto majestátnu stavbu pod palcom.

Výtok z dnového výpustu po zahradení ľavého tunela a začiatku plnenia nádrže Liptovská Mara. Foto: archív TASR, autor K. Cích (3. apríl 1975)

Výtok z dnového výpustu po zahradení ľavého tunela a začiatku plnenia nádrže Liptovská Mara. Foto: archív TASR, autor K. Cích (3. apríl 1975)

Počas jari 1975 nastal prvý dôležitý okamih v živote Liptovskej Mary – začala zachytávať prvú vodu Váhu a hladina v nádrži prvýkrát stúpala. Neskôr sa zrušila ochranná hrádza výtokov a voda bola už za hradidlami. Vtedy začala jej nepretržitá prevádzka.

„Čakali nás skúšky zo znalosti zariadenia s výberom ľudí do prevádzky. Pre mňa dopadli veľmi dobre a stal sa zo mňa vedúci zmeny. V zmene sme začínali traja – dvaja elektrikári a jeden strojník. Neskôr som vykonával funkciu vedúceho elektroprevádzky a údržby a v roku 1986 na moje 36. narodeniny som sa stal riaditeľom závodu Liptovská Mara,“ spomína s hrdosťou pán Schwarcz.

Svoju elektráreň sprevádzal počas viacerých míľnikov, či už to bolo spustenie diaľkového riadenia elektrárne z dispečingu vodných elektrární Trenčín, nové počítače a digitalizácia, veľké generálne opravy všetkých strojov v rokoch 1999 – 2006 či zavedenie bezobslužnej prevádzky v roku 2007.

Historické zábery z Liptovskej Mary

Montér ČKD Pavel Vorobjov pri zariadení a filtroch chladiacej vody. Foto: archív TASR, autor K. Cích (3. apríl 1975)

Mohlo ísť o život

Na Mare sa za 45 rokov odohralo veľa. „Hneď v začiatkoch prevádzky som bol na pochôdzke a zrazu som počul silný výbuch. Došlo k vyrazeniu kovových dverí na rozvodni. Práve tam som smeroval na kontrolu a bol som asi 4 metre pred nimi,“ konštatuje Artúr Schwarcz. Spôsobil to priesak vody cez strop budovy a ionizáciou prostredia došlo k elektrickému výboju. „Vtedy som si skutočne uvedomil, že energia je dobrý sluha, ale zlý pán. Raz nám dokonca hrozilo zatopenie elektrárne, montážnym pracovníkom sa našťastie všetko podarilo utesniť aj pri silne striekajúcej vode.“

„Liptovská Mara je v najlepších rokoch a v skvelej kondícii. Medzi sebou si prajeme zdravie, šťastie, lásku. A tak ja našej Liptovskej Mare prajem ešte minimálne ďalších 45 rokov vynikajúcich prevádzkových podmienok, veľa bezpečných a spoľahlivých hodín a dní bez porúch, vždy dostatok pretečenej vody a predovšetkým šťastie na dobrých, vysoko profesionálnych ľudí, ktorí sa o ňu budú s láskou starať tak, ako sa my staráme o svoje deti a rodinu.“

Milan Ilčík
riaditeľ vodných elektrární
Slovenské elektrárne, a.s.

Personál na Mare odjakživa tvoril mix skúsených odborníkov a mladých ľudí, čo si zamestnanci vždy pochvaľovali. Elektráreň vnímali ako svoju a ak vznikla porucha, bez váhania boli ochotní ihneď ju osobne odstrániť. „Myslím si, že nielen pre mňa bola práca v elektrárni vnímaná ako prestíž. Práve po spustení Liptovskej Mary nasledovalo oživenie a začali sa opätovne budovať nové vodné elektrárne, napríklad dôležitý Čierny Váh či Gabčíkovo,“ hodnotí Schwarcz.

Dáma v dobrej kondícii

Elektráreň, to nie sú len turbíny, ale aj množstvo podpornej technológie, pridružených zariadení a stavebných objektov. Bez nich nemohla fungovať. V minulom roku sme na Mare ukončili veľkú opravu výtokového plata elektrárne, ktoré si už nutne vyžadovalo rekonštrukciu betónov, asfaltového krytia a výmenu poklopov.

„Za 45 rokov sa Liptovská Mara nielen zmodernizovala, ale zmenila sa aj organizačná štruktúra. Zmenšilo sa personálne obsadenie a postupne prichádzajú noví, mladší, ktorým je zase potrebné odovzdávať skúsenosti a znalosti z prevádzky elektrárne. Verím, že s týmto kolektívom pracovníkov zvládneme aj ďalšie kontroly, rekonštrukcie a opravy tak, aby toto nádherné vodné dielo ešte dlhé roky spoľahlivo plnilo všetky svoje funkcie.“

Erich Čellár
vedúci VE Liptovská Mara
Slovenské elektrárne, a.s.

Z technicko-bezpečnostného pohľadu je PVE Liptovská Mara zaradená do I. kategórie vodných stavieb, preto je našou úlohou na tomto objekte neustále vykonávať kontroly, opravy a iné opatrenia vedúce k spoľahlivosti a bezpečnosti elektrárne. V najbližšom období chceme pokračovať v oprave hradidlových tabúľ, plánovaná je aj rekonštrukcia regulátorov turbín a budenia strojov TG 1 a 3.

Prečerpávacia vodná elektráreň (PVE) Liptovská Mara je umiestnená pri druhej „vrcholovej“ nádrži v hornej časti povodia Váhu, ktorá má rovnaké funkcie ako nádrž Orava. V elektrárni sú dva klasické agregáty s Kaplanovou turbínou a dva prečerpávacie s diagonálnou reverzibilnou turbínou (systém Dériaz). Vodná elektráreň tým okrem využitia prirodzených prietokov Váhu využíva na výrobu elektriny aj vodu prečerpanú do hornej nádrže v dobe prebytku elektriny v sústave.

PARAMETRE PVE LIPTOVSKÁ MARA
Kategória prečerpávacia – akumulačná
Výkon inštalovaný 198 MW
Tok Váh
Typ turbíny 2x Kaplan + 2x Dériaz
Prietok 2x140 + 2x130 m3.s-1
Počet turbo agregátov 4
Rok uvedenia do prevádzky 1975
Priemerná ročná výroba 134,5 GWh