Ako som sa stal operátorom v jadrovej elektrárni

01/10/2017
Ako som sa stal operátorom v jadrovej elektrárni
Najprv ho očaril systém fungovania atómovej elektrárne, neskôr fantastická možnosť študovať jadro v zahraničí. Čím energetika oslovuje mladých?

Nie je to profesia, ktorou by sa bežne zaoberali tisíce Slovákov. Napriek tomu to bol jeho sen, dostať sa raz do jadrovky a byť súčasťou kolosu, ktorý ľuďom dennodenne zabezpečuje to, bez čoho si už nedokážu predstaviť svoj život.

Kristián Bačík má 26 rokov, pochádza z Trnavy a má za sebou zaujímavé skúsenosti zo štúdia v zahraničí. Nový kolega sa nedávno stal operátorom sekundárneho okruhu v zácviku v Atómových elektrárňach Bohunice V2.

Od malička

„S  jadrovou elektrárňou Bohunice som v kontakte vedome, ale aj nevedome, prakticky od malička. Z detstva si pamätá debaty s našimi kolegami v školskej jedálni o jadre a bezpečnosti, ale aj živé rozhovory členov rodiny, ktorí v Bohuniciach pracovali.

„Pre mňa to v tej dobe nemalo veľkú výpovednú hodnotu, keďže som polovici slov z ich žargónu nerozumel. A keď som sa mal v pätnástich rokoch rozhodnúť, čo ďalej, zvolil som si gymnázium. Ponechal som si všetky dvere otvorené.“

Potrubia, čerpadlá, ohrievače

Ani štyri roky strednej školy však Kristiánovi v rozhodnutí veľmi nepomohli. Nakoniec sa tým, kto určil, čím sa bude v živote zaoberať, stala učiteľka Zdenka Študencová, ktorá ho nadchla pre fyziku. Aj tým, že škole vybavila exkurziu v bohunickej elektrárni.

„Fascinujúca elektráreň sa v tom momente zmenila z tých ôsmich chladiacich veží, ktoré sú vidieť z ďaleka, na niečo živé. Potrubia, čerpadlá, ohrievače, chladiče, reaktor, turbína, dieselgenerátory, a to všetko ovládané z blokovej dozorne. Vtedy som sa opýtal jedného zo slúžiacich operátorov, čo treba spraviť, aby sa sem človek dostal. Treba vyštudovať strojarinu alebo fejku, spraviť psychotesty a pohovor, prejsť školením a si tu, dostal som odpoveď. Ako sa hovorí: výzva prijatá!“

Kristián Bačík – vďaka štúdiám spoznal svet.

„Jedna vec bola robiť plavčíka pri bazéne vo Washingtone, kde si človek vystačil s angličtinou na úrovni základnej školy. Druhá je štúdium na univerzite. Aklimatizácia bola tvrdá, ale našťastie som ju s kolegami zvládol."

K študentskému životu v Bratislave sa pridali skúsenosti zo zahraničia, najprv z letného pobytu v USA, neskôr dva semestre jadrovej energetiky na partnerskej zahraničnej univerzite Instituto Superior Técnico – Universidade de Lisboa vďaka študijnému pobytu Erasmus+.

Úroveň angličtiny profesorov a študentov v Portugalsku bola na vysokej úrovni a tiež odovzdanosť štúdiu a životu na škole. Študenti prakticky prespávali v kampuse. „Študovne boli otvorené nonstop a stále boli plné žiakov, pracujúcich na projektoch. Učitelia boli k dispozícii do večera, vždy pripravení pomôcť.“

Jadrovku nemajú, štúdium áno

V rámci portugalskej univerzity sa Kristián dostal do nukleárneho kampusu, kde mali výskumný reaktor bazénového typu. Ten tu v 60. rokoch postavili Američania.

„Študentov bolo ako šafranu. Vlastne sme boli spolu s jedným francúzskym kolegom dvaja prví študenti, ktorí sa na inžiniersky odbor jadrovej energetiky kedy prihlásili. Je to celkom logické, keďže Portugalsko nemá jadrovú elektráreň.“ Napriek tomu sa ich miestni profesori rozhodli učiť, aj keď to nemali zaplatené.

Tu absolvoval štyri predmety spojené s jadrovou energetikou, z Portugalska si však odniesol oveľa viac. „Úžasná krajina, ľudia a mnoho kamarátstiev," spomína.

Kristián Bačík – program Erasmus odporúčam všetkým.

„V Portugalsku som sa spoznal, ako má chutiť ryba, aj to, že s olivovým olejom sa okrem splachovania záchodu robí všetko. Ako vyzerá ráno pri oceáne so surfom, raj na zemi s názvom Azory alebo ako chutí portské víno. Za to všetko vďačím programu Erasmus a dnes viem, že toto by mal zažiť každý.“

Kvôli pobytu sa Kristiánovo štúdium o niečo predĺžilo a tak si doma začal hľadať brigádu, popri ktorej si chcel písať diplomovú prácu. To sa mu podarilo v spoločnosti VÚJE v Trnave. „Bol to môj zámer, keďže som už mal jasno, kam sa chcem uberať.“ Dostal sa na divíziu jadrovej bezpečnosti na oddelenie bezpečnostných analýz, kde sa mu pod vedením Juraja Ďúrana podarilo diplomovú prácu aj dokončiť.

Práca ako každá iná?

Práca vo VÚJE so sebou priniesla aj účasť na konferenciách s jadrovou tematikou na medzinárodnej úrovni, rokovania s kolegami zo Slovenských elektrární, ale tiež návštevu školiaceho a výcvikového strediska, kde je simulátor.

„Vedúceho simulátora oslovilo, že prišiel mladý človek so záujmom o jadrovú energetiku a hovorí mi, že o rok sa tu možno vidíme. A mal pravdu. Vyštudoval som „strojarinu“, prešiel psychotestmi, pohovorom a momentálne absolvujem základnú teoretickú prípravu na školiacom a výcvikovom stredisku.“

Kristián je zatiaľ so svojou voľbou veľmi spokojný. „Zišli sme sa vynikajúci kolektív. Prístup lektorov a nadriadených sa mi páči, takže som jeden z tých šťastných ľudí, ktorý nemá depresiu z toho, že musí ráno vstávať do práce,“ usmieva sa mladý operátor.

Simulátor blokovej dozorne AE Mochovce

Bloková dozorňa je mozgom atómovej elektrárne. Spracúva signály a operátorov ihneď informuje o parametroch jednotlivých zariadení. V blokovej dozorni v Mochovciach operátor ovláda a sleduje takmer 30 000 tlačidiel a signálov.

  • Počet diskrétnych výstupných signálov, teda všetky diódy na paneloch a pultoch – takmer 19 000
  • Počet diskrétnych vstupných signálov, teda všetky tlačítka a prepínače – vyše 8 000
  • Počet analógových výstupných signálov, ako sú zapisovače, meradlá, ktoré prezentujú analógové hodnoty parametrov – bezmála 1 900

Kristián BačíkČo by Kristián Bačík poradil svojim rovesníkom?

„Študujte školy, ktoré majú zmysel. Vyberajte si školu poctivo a pozerajte sa, aké má partnerské univerzity v zahraničí a na akých projektoch sa podieľa. Študovať vysokú školu bez vízie čo ďalej, je stratených päť rokov života. Slovensko síce potrebuje aj antropológov a kulturológov, ale šikovných inžinierov, programátorov, doktorov, ekonómov je podľa môjho názoru treba oveľa viac. A keď odídete do zahraničia, niečo sa naučte a prineste to domov."

„A na záver: treba urobiť o niečo viac, než ostatní!“