Bezpečnosť je najvyššou prioritou

28/09/2018
Bezpečnosť je najvyššou prioritou
Slovenské elektrárne majú prísne pravidlá a robia mnoho podujatí upozorňujúcich na dôležitosť ochrany zdravia a bezpečnosti.

Dňa 30. júla 2018 pracovník elektrární manipuloval s kanalizačným poklopom. Žiaľ, seklo ho pritom v krížoch a niekoľko týždňov bol práceneschopný.

Prečo sa takéto úrazy dejú? A dá sa im predchádzať?

„Žiaden podnikateľský subjekt nemôže byť úspešný, ak sa nestará o svojich zamestnancov, o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, o vyhovujúce pracovné prostredie a pracovné podmienky,“ vysvetľuje Martin Mada z nitrianskeho inšpektorátu práce. Aj preto je bezpečnosť prioritou Slovenských elektrární (SE), ktoré sa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) riadia nielen slovenskou legislatívou, ale aj medzinárodnými štandardmi.

Mama ako prvý „bezpečák“

Keď sa spomenie BOZP, mnohí si predstavíme akurát tak prísneho „bezpečáka“, ktorý od nás niečo vyžaduje a nám sa to protiví. Nasaď si ochranné rukavice, daj si okuliare, používaj prilbu... Bezpečnosť a ochrana zdravia by pritom mali byť prvoradým záujmom každého zamestnanca, aby sa mohol vrátiť domov k svojim blízkym živý a zdravý.

„Aj keď si to mnohí neuvedomujú, prvým ,bezpečákom‘ v živote človeka, je mama,“ pripomína Ivan Pekár, manažér bezpečnosti a životného prostredia na dostavbe 3. a 4. bloku v Mochovciach (MO34). „Mama nás usmerňuje, ako veci robiť správne, a zakazuje nám čokoľvek, čo by nám mohlo ublížiť. Naši rodičia nás ako prví vedú k tomu, aby sme o bezpečnosti premýšľali a dávali na seba pozor.“

„Hoci je stavebníctvo dlhodobo najúrazovejší sektor, dostavba 3. a 4. bloku Mochovce, ako jedna z najväčších stavieb v Európe, udržuje úrazovosť trvalo na veľmi nízkej úrovni. Svedčí o tom aj skutočnosť, že za posledné tri roky sme nezaznamenali žiaden závažný pracovný úraz.“

Martin Mada
Inšpektorát práce Nitra

Mochovce vs. slovenské stavebníctvo

Výstavba ďalších dvoch blokov atómových elektrární Mochovce je jednou z najväčších stavieb v stredoeurópskom regióne. O to väčšmi vzrastá význam BOZP, veď na stavenisku sa denne pohybujú tisícky pracovníkov.
Ako zdôrazňuje Martin Mada, v porovnaní s iným odvetviami sú práve stavebníci vystavení mimoriadne vysokému riziku úrazov a chorôb z povolania. „V Európskej únii je stavebníctvo s vyše tisíckou smrteľných úrazov ročne na špičke rizikových odvetví. V celosvetovom meradle je v ňom trojnásobne vyššie riziko smrteľných úrazov a dvojnásobne vyššie riziko ostatných pracovných úrazov než v iných odvetviach,“ informuje Mada.

Najčastejšími príčinami úrazov sú pády z výšky a zavalenia zeminou pri výkopových prácach. Inšpektoráty práce si preto posvietili najmä na stavbárske firmy a najväčšie nedostatky zistili práve v oblasti BOZP. Ktoré konkrétne? Napríklad:

  • pri dočasných konštrukciách neboli lešenia vybavené najmenej 1 m vysokým dvojtyčovým zábradlím;
  • otvory a jamy na stavenisku neboli zabezpečené proti pádu;
  • staveniská v zastavanom území neboli oplotené do výšky najmenej 1,8 m;
  • stavba nebola zabezpečená proti vstupu nepovolaným osobám;
  • zamestnanci nedostali predpísané osobné pracovné prostriedky na ochranu hlavy;
  • pri prácach vo výške absentovalo kolektívne alebo osobné ochranné zabezpečenie;
  • medzi časté nedostatky patrilo aj neoboznámenie zamestnancov pri nástupe do zamestnania s právnymi predpismi a so zásadami bezpečnej práce.

„Hoci je stavebníctvo dlhodobo najúrazovejší sektor, dostavba 3. a 4. bloku Mochovce, ako jedna z najväčších stavieb v Európe, udržuje úrazovosť trvalo na veľmi nízkej úrovni. Svedčí o tom aj skutočnosť, že za posledné tri roky sme nezaznamenali žiaden závažný pracovný úraz,“ tvrdí Martin Mada. Dôvod? Podľa inšpektora k tomu prispelo zavedenie integrovaného systému koordinácie a riadenia bezpečnosti, ktorý vyžaduje neustále monitorovanú účinnosť procesov riadenia bezpečnosti na stavenisku a dozornú činnosť, ktorej účelom je identifikovanie slabých miest systému.

Ivan Pekár, ako manažér bezpečnosti na MO34, vníma dobré výsledky v Mochovciach aj vďaka proaktívnemu prístupu riadiacich zamestnancov. „Nemenej významným faktorom je aj vzdelávanie, ktoré zvyšuje bezpečnostné povedomie pracovníkov podieľajúcich sa na projekte MO34,“ dodáva.

Úraz sa stane aj v kancelárii

Samozrejme, úrazy či nebezpečné udalosti sa nestávajú len v stavebníctve. Rizikovou môže byť aj obyčajná chôdza a pohyb po komunikáciách, kde sa často pošmykneme, zakopneme či spadneme – najmä v zime.

Dbať na bezpečnosť je nutné aj pri vedení motorového vozidla. Pri elektrárenskej flotile s vyše 500 služobnými vozidlami, ktoré pri dennodennom používaní ročne najazdia vyše 8 miliónov kilometrov, sa nesmie zabúdať na bezpečnú jazdu, prispôsobenie rýchlosti stavu vozovky či opatrnosti pri cúvaní a predbiehaní.

Mnohých to prekvapí, ale bezpečná musí byť aj práca v kancelárskych priestoroch. Úraz sa môže stať napríklad pri pohybe po schodisku, ale aj pri otváraní okna.

Podľa špecialistu Petra Štálnika je BOZP otázkou zodpovednosti voči sebe aj okoliu: voči rodine, kolegom, ale aj neznámym ľuďom, ktorých osud môžem ovplyvniť ľahkovážnym konaním. „Nikto z nás by určite nechcel byť príťažou pre svoje okolie, keď sa mu vážne poškodí zdravie v práci, o finančných negatívach ani nehovoriac. A nikto z nás by ani nechcel niesť na svojich pleciach zodpovednosť za utrpenie iných ľudí, ktoré svojím konaním spôsobil. Bohužiaľ, nie vždy si takéto možné dôsledky pri svojej každodennej práci plne uvedomujeme,“ upozorňuje Štálnik.

Vedeli ste, že...

  • podľa čl. 36 Ústavy SR má každý zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky?
  • v krajinách EÚ každé štyri minúty zomrie jeden človek z dôvodov súvisiacich s prácou?
  • každoročne na následky pracovných úrazov zomrie približne 8 900 osôb, viac ako 7 miliónov osôb utrpí pri práci úraz, ktorý si vyžiada aspoň 3-dennú pracovnú neschopnosť?
  • Inšpektorát práce Nitra vykonáva činnosť dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov na zaistenie BOZP na jadrových zariadeniach po celom Slovensku?

(Zdroj: Inšpektorát práce Nitra)

O bezpečnosť zatiaľ nezáujem

Slovenské elektrárne považujú bezpečnosť za svoju prioritu. Nielenže zaviedli prísne pravidlá, ktorých dodržiavanie vyžadujú, ale organizujú aj množstvo podujatí, ktorými upozorňujú na dôležitosť ochrany zdravia a bezpečnosti. Naposledy to bolo napríklad 8. septembra, keď sa uskutočnil celoelektrárenský Deň bezpečnosti a súčasne prebiehal Týždeň bezpečnosti vo všetkých závodoch.

Napriek tomu Mada smutne konštatuje, že na Slovensku absentuje celospoločenský záujem o ochranu života a zdravia pri práci. Svedčia o tom aj hrozivé štatistiky, podľa ktorých inšpektori práce každoročne vyšetria vyše 40 smrteľných úrazov. Ich najčastejšími príčinami boli predovšetkým používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia. Pri pracovných úrazoch s ťažkou ujmou na zdraví to bol hlavne nedostatok osobných predpokladov na výkon práce v čase úrazu (rôzne indispozície, nepozornosť a pod.).

Aj preto je neustále potrebné prehlbovať záujem nielen u zamestnancov, ale aj u širokej verejnosti o problematiku ochrany života a zdravia pri práci. Za pracovnými úrazmi nemožno vidieť len neblahé následky na prosperitu podnikov a veľké finančné straty, ale v mnohých prípadoch, žiaľ, aj ľudské nešťastie, bolesť a utrpenie. „Ak sa bezpečnosť pri práci stane samozrejmosťou a bude u nás vždy na prvom mieste, budeme mať návrat domov zaručený. Na to by sme mali myslieť každý deň,“ prízvukuje Mada. „Bezpečnosť pri práci je totiž neoddeliteľnou súčasťou výkonu práce a právo na ochranu života a zdravia je základným právom každého človeka.