Globálne otepľovanie môžeme spomaliť

10/01/2018
Globálne otepľovanie môžeme spomaliť
Rozprávame sa s popredným slovenským klimatológom Milanom Lapinom, ktorý pôsobí na „matfyze“ Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako si aj na Slovensku môžeme všimnúť, že prebieha klimatická zmena?

Asi do roku 1980 kolísali mesačné a sezónne priemery teploty vzduchu okolo nejakého dlhodobého (30­ročného) priemeru, ktorý sa príliš nemenil. Po roku 1980 sa začali priemery teploty najprv pomaly a potom dosť rýchlo zvyšovať a teraz sú v strednej Európe asi o 2 °C vyššie ako v minulosti, čo je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Na celej Zemi a na severnej pologuli začali priemery teploty výraznejšie stúpať o niekoľko rokov skôr.

Je klimatická zmena „prírodná záležitosť“, alebo ju ovplyvnili ľudské aktivity?

Od roku 1980 sa zvýšil počet ľudí na Zemi takmer dvojnásobne a spotreba energie ešte viac. Emisia fosílneho uhlíka, prevažne ako oxidu uhličitého, do atmosféry vzrástla na Zemi z asi 5 miliárd ton na 10 miliárd ton a zničilo sa viac ako tri milióny kilometrov štvorcových tropických daž ďových pralesov. Je nepochybné, že vplyvom ľudských aktivít sa zosilňuje sklení­kový efekt atmosféry, čoho dôsledkom je viac energie v klimatickom systéme Zeme a otepľovanie prízemnej vrstvy atmosféry (viac v Arktíde a na kontinentoch, menej okolo rovníka a na oceánoch).

Ako sa dá zmierniť globálne otepľovanie?

Spomalenie tohto otepľovania je možné iba znížením emisie skleníkových plynov a zlepšením starostlivosti o krajinu, čo závisí od rozhodovania politikov jednotlivých krajín, ale aj jednotlivých ľudí. Rôzne navrhované metódy tzv. geoinžinierstva, teda zámerného zníženia prichádzajúceho slnečného žiarenia k zemskému povrchu, sú dosť riskantné a môžu sa vymknúť kontrole.

Ďalšie zaujímavé články si môžete prečítať časopise Energia pre krajinu, ktorý sa v aktuálnom čísle venuje klimatikým zmenám a nízkouhlíkovým zdrojom energie.

ČÍTAJTE TU

Prečo sa tak bojíme globálneho otepľovania?

Pre prírodu aj pre nás je nebezpečné otepľovanie klímy o viac ako 2°C za sto rokov. Niektoré miesta na Zemi či v Arktíde sa stihli otepliť už o 3°C. Okrem toho sa rýchlejšie otepľovanie v Arktíde a na kontinentoch na severnej pologuli podpisuje na zmenách v atmosférickej cirkulácii, čo mení nepriaznivo režim atmosférických zrážok a zvyšuje premenlivosť počasia. Tiež sa mení režim suchých a daždivých roč­ných období v tropickom pásme Zeme. To môže ohroziť potravinovú bezpeč­nosť a dostupnosť pitnej vody pre viac ako polovicu ľudí na Zemi a vyvolať masívnu migráciu v rozvojových krajinách.

Je nízkouhlíková energia aj cestou k zmierňovaniu následkov globálneho otepľovania?

Využívanie fosílnych palív a výroba cementu sa podieľa na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry asi 55 %, zvyšok pripadá na ostatné skleníkové plyny (metán, rajský plyn, ozón, freóny). Existujú také technológie, ktoré umožňujú zredukovať emisiu týchto plynov do atmosféry bez zníženia výkonnosti ekonomiky a bez ohrozenia potravinovej bezpečnosti. Ide najmä o obnoviteľ­né zdroje energie, jadrovú energetiku a úsporné technológie s nízkou spotrebou energie.

Najväčší producenti emisií oxidu uhličitého

Môže nastať aj globálne ochladenie?

Globálne ochladenie je možné len za predpokladu výskytu určitých mimoriadnych prirodzených udalostí (radikálne zníženie slnečného žiarenia prichádzajúceho k zemskému povrchu, erupcie supervulkánov, silné zakalenie atmosféry vo výške nad 10 km). Všetky takéto udalosti sa prirodzene vyskytujú veľmi zriedka (raz za 50­tisíc až niekoľko miliónov rokov), nemôžeme s tým teda v najbližších desaťročiach počítať.

Môžem i ja, tu a teraz, prispieť k ochrane klímy?

Každý človek na Zemi môže prispieť k spomaleniu klimatickej zmeny najmä racionálnym správaním v spotrebe a v životnom štýle. Ide aj o používanie takých tovarov a služieb, pri ktorých je nízka emisia skleníkových plynov do atmosféry (napríklad ovocie a zelenina z najbližšieho okolia), tovarov vysokej kvality s dlhou životnosťou, moderných spotrebičov a dopravných prostriedkov s nízkou spotrebou energie. Tiež je prospešná ochrana lesov a mokradí, kde prebieha významný zá­chyt oxidu uhličitého z atmosféry fotosyntézou.

Milan Lapin

Prof. RNDr. Milan Lapin CSc. je významný slovenský klimatológ pracujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, vedúci katedry meteorológie a klimatológie FMFI UK (1996-2002), profesor, vedúci oddelenia meteorológie a klimatológie a samostatný vedecký pracovník, pred­seda rigoróznej komisie pre odbor „Meteorológia a klimatológia“, ga­rant doktorandského programu v odbore „Meteorológia a klimatológia“ a garant magisterského programu „Meteorológia a klimatológia“ v odbore „Fyzika“. V rokoch 1971-1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave a od roku 1996 pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK až doteraz.

Zdroj: Wikipedia