Jadrová bezpečnosť o ďalší stupeň vyššie

09/03/2016
Jadrová bezpečnosť o ďalší stupeň vyššie
Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie tzv. ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Ukončený bol v roku 2015.

Bezpečnosť, a zvlášť jadrová bezpečnosť, je v Slovenských elektrárňach na prvom mieste a je bez výnimky nadradená dosahovaniu cieľov vo výrobe elektriny. Pri riadení jadrových elektrární uplatňuje najväčší výrobca energie na Slovensku veľmi konzervatívny prístup a neustále spochybňovanie: „Dá sa ešte niečo vylepšiť?“ Aj preto Slovenské elektrárne už na prelome tisícročí začali vážne uvažovať o opatreniach, ktoré by zaisťovali ešte lepšiu ochranu aj pred udalosťami, o ktorých sa ešte neuvažovalo pri projektovaní elektrárne.

Napriek tomu, že pravdepodobnosť vzniku tzv. ťažkej havárie je veľmi malá, nesmie sa podceňovať. V komerčných jadrových blokoch sa v 60-ročnej histórii jadrovej energetiky zatiaľ vyskytli iba tri prípady takého stavu, pričom každá z nich bola vyšetrená do najmenšieho detailu a výsledky preniesla priamo do jadrového priemyslu. Okamžite sa reagovalo novými opatreniami.

Za prvú ťažkú haváriu sa považuje udalosť v elektrárni Three Mile Island v Pennsylvánii v USA z roku 1979. Nehoda rozprúdila celonárodnú diskusiu o bezpečnosti jadrovej energie, priniesla zavedenie symptómovo orientovaných prevádzkových predpisov a nový pohľad na havarijné plánovanie.

Druhou bola havária v Černobyle 26. apríla 1986 a na stupnici INES bola hodnotená siedmym, teda najvyšším stupňom. Pre prax táto havária znamenala nový návod MAAE na riadenie prevádzkovej bezpečnosti v jadrových elektrárňach a zdokonalenie systémov ochrany reaktora.

Treťou udalosťou bolo zničenie japonskej elektrárne vo Fukušime vlnou tsunami. Havária spustila dodnes najväčšiu sériu testovania odolnosti jadrových elektrární voči kombinácií extrémne nepriaznivých podmienok (tzv. záťažové testy).

The International Nuclear and Radiological Event Scale

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009 a o rok neskôr už projekty implementovali, s ukončením v roku 2015.

  • Prvým projektom v rámci opatrení je chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka.
  • Druhým je systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.
  • Tretím projektom je riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.
  • Štvrtým projektom je systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.

Nový elektromotor sprchového čerpadla s parametrami pre ťažké havárie.

Nový elektromotor sprchového čerpadla s parametrami pre ťažké havárie.


Dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu je projekt, ktorý slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je aj doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. Jeho úlohou je v prípade ťažkej havárie dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.

Posledným systémom v rámci tohto programu je systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok a má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Zdroj: E Slovensko | číslo 17 – jan-feb 2016