Kultúru bezpečnosti modelujú svojím správaním naši lídri

03/05/2016
Kultúru bezpečnosti modelujú svojím správaním naši lídri
Čo dosiahli Slovenské elektrárne v oblasti jadrovej bezpečnosti? Rozhovor s Jozefom Zlatňanským z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Príbehy o tom, ako niektoré články vznikali, sú často rovnako zaujímavé, ako to, čo zo stretnutia dvoch ľudí zostane zaznamenané na papieri. Informácia o odchode Jozefa Zlatňanského zo Slovenských elektrární do Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prišla práve v čase plánovania posledného vydania firemného časopisu E Slovensko. Keďže sa už nedalo inak, museli sme sa za ním vybrať do Viedne. Tam, na pôde OSN, sme objavili svet plný Slovákov – od kolegov, ktorí tu pôsobia ako medzinárodní jadroví experti, až po čašníkov a obsluhu v reštaurácii MAAE. A samotné interview o jadrovej bezpečnosti bolo nakoniec aj nečakane vtipným rozprávaním o pozadí vážnych rozhodnutí, ktoré menili Slovensko a Slovenské elektrárne.

V útvare pre rozvoj infraštruktúry jadrovej energetiky MAAE od marca 2016 zodpovedáte za koordináciu programu medzinárodných previerok pripravenosti infraštruktúry pre rozvoj jadrovej energetiky v krajinách, ktoré plánujú, podpísali kontrakt na dodávku jadrovej elektrárne alebo stavajú svoju prvú jadrovú elektráreň (napríklad Spojené arabské emiráty, Bielorusko, Turecko, Bangladéš či Jordánsko, Kazachstan, Vietnam či Poľsko). Ako sa stalo, že Slováci sú dnes známi a uznávaní aj v oblasti jadrovej bezpečnosti vo svete?

Začnem úsmevnou historkou, ktorú som mal to šťastie v živote sa dozvedieť od jedného z pisateľov štatútu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, nebohého JUDr. Pavla Winklera. Bol to Slovák, právnik od Zvolena. Pracoval v tom čase na československom ministerstve zahraničných vecí.

To vie naozaj málokto. Nemusel to teda byť odborník, človek z energetiky?

Vyslala ho sem bývalá Československá republika, ako zamestnanca ministerstva zahraničných vecí, aj s platom aký mal na ministerstve. Bol to právnik a podieľal sa na napísaní štatútu MAAE, takže bol medzinárodne známy. Do Viedne si priniesol aj svoju sekretárku, ktorá vedela po anglicky. Lenže tá dostala plat zamestnanca OSN. Takže bol oveľa väčší ako jeho (smiech). Zakladajúce krajiny tejto organizácie, medzi ktorými bolo aj Československo, menovali do Rady Guvernérov odborníkov z oblasti jadrovej a radiačnej problematiky, teda nie politikov, ale technicky vzdelaných ľudí. Na prvom zasadnutí Rady Guvernérov sa profesor z Indie – odborník na výskum v oblasti ionizujúceho žiarenia, pána Winklera opýtal: Pán predseda, kedy ten váš prvý reaktor v Československu dosiahne kritický stav? – Jozef, ja som vtedy ešte nevedel, čo je to reaktor, ani kritický stav reaktora ... tak som mu odpovedal, že v októbri. A prečo v októbri, pýtal som sa. No, keby si žil v 50. rokoch, všetko sa začínalo a spúšťalo v októbri! A naozaj, nakoniec bol prvý reaktor v Řeži pri Prahe spustený v októbri – ale o rok na to. Nuž čo, odpoveď teda bola správna.

IAEA

Odvtedy sa dosť zmenilo. Naše štandardy jadrovej bezpečnosti sú dnes na vysokej úrovni. Čím to je?

Jadrová energetika a jadrová a radiačná bezpečnosť majú dlhodobú tradíciu v Československu. Už predtým, ako sa Československo rozhodlo ísť cestou jadrovej energetiky, alebo výskumu v používaní jadrových reaktorov, mali sme na veľmi vysokej úrovni rozpracovanú oblasť radiačnej ochrany. Zdroje ionizujúceho žiarenia sa používajú v medicíne, v priemysle, školstve. Navyše v Československu sa po vojne začal ťažiť urán a to si vyžadovalo tiež rôzne opatrenia. Situácia sa zmenila v 90. rokoch, kedy sme sa otvorili svetu. Začali sme implementovať medzinárodné bezpečnostné štandardy. Naše vlastné štandardy pritom boli v mnohých oblastiach prísnejšie.

Mnohé z opatrení, ktoré svet začal aplikovať až po Fukušime, sme tu už my mali. Sme v jadrovej bezpečnosti priekopníkmi?    

To je veľká pravda. Slovenské elektrárne sa už v roku 2008 rozhodli implementovať bezpečnostné opatrenia na svojich elektrárňach, ktoré sa nazývajú ťažké havárie. To bolo viac než tri roky pred Fukušimou. Boli sme prví v Strednej Európe a môžem si dovoliť povedať, že sme boli jedni z prvých aj v Európe. Tým sme preukázali jednak určitý pozitívny konzervatívny postoj k jadrovej bezpečnosti – v tom je tá sila zamestnancov Slovenských elektrární. Začali sme realizovať tieto zmeny, hoci boli veľmi nákladné a neboli nám prikázané. Málokto na Slovensku tiež vie, že Slovensko ratifikovala ako prvá krajina s jadrovými elektrárňami na svete medzinárodný Dohovor o jadrovej bezpečnosti. Avšak, ešte stále trpíme tým, že sa nevieme tak dobre prezentovať.

Je jadrová bezpečnosť o ľuďoch? Je to hlavne otázka ľudského faktora?

Rozdelil by som odpoveď tak, ako je aj definovaná jadrová bezpečnosť v samotnom zákone, je to súbor technického stavu, samotného projektu jadrového zariadenia a jeho obsluhy. A tam tie výsledky medzinárodných posúdení máme naozaj výborné, navyše, máme na Slovensku a v SE vynikajúcich odborníkov. Naše elektrárne boli vyprojektované a postavené s troma nezávislými bezpečnostnými systémami. Čiže, ak sa vrátime k tej otázke, áno, súvisí to s ľudským činiteľom, a veľmi, lebo ak je aj zariadenie projektované ako bezpečné, je nutné ho bezpečne obsluhovať. Lebo práve takí lídri, akých máme v Slovenských elektrárňach, či už je to Milan Molnár, Jaro Holubec, Jordan Mandalov alebo nový riaditeľ Martin Mráz v Bohuniciach, tí sú najdôležitejší pri neustálom zvyšovaní úrovne bezpečnosti a dodržiavaní predpisov. Oni denne nastavujú štandardy svojím správaním, a to aj vtedy keď prechádzajú po elektrárni, plánujú, organizujú práce a rozhodujú.

Kolegyne zo Slovenských elektrární a Ján Zlatňanský z MAAE.
Jozef Zlatňanský (1953) má viac ako 30 ročné skúsenosti v oblasti jadrovej energie. Pracoval ako riaditeľ úseku ISM a hodnotenia jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární, v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu šéfoval európskej sekcii Útvaru technickej spolupráce. Sedem rokov bol podpredsedom Úradu jadrového dozoru SR. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných misií.
Od marca 2016 v Útvare pre rozvoj infraštruktúry jadrovej energetiky MAAE zodpovedá za koordináciu programu medzinárodných previerok pripravenosti infraštruktúry pre rozvoj jadrovej energetiky v krajinách, ktoré plánujú, podsali kontrakt na dodávku jadrovej elektrárne alebo stavajú svoju prvú jadrovú elektráreň(napríklad Spojené arabské emiráty, Bielorusko, Turecko, Bangladéš či Jordánsko, Kazachstan, Vietnam či Poľsko).
Na fotografii zľava s Dorotou Krákovou, šéfredaktorkou časopisu E Slovensko, Janou Roschlovou z úseku ISM a jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární, a Jankou Burdovou, hovorkyňou Slovenských elektrární.

S tým súvisí téma nástupníctva – keď hovoríme o tom, čomu sa učíme od svojich lídrov.

Je povinnosťou každého lídra zamerať sa na to, aby každý člen firmy, aj administratívnej podpory, mal nejaký plán rozvoja. Zistil som to počas svojej kariéry. Mal som to šťastie, že ma napríklad v roku 1993 vybrali do tímu, ktorý spoluzakladal Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Až neskôr som si uvedomil, že som robil obrovskú chybu, keď som vtedy nedával mladým ľuďom niečo urobiť, či pripraviť, mysliac si, že to aj tak nevedia a ja to urobím rýchlejšie. Keď som neskôr pôsobil v MAAE a mal som pod sebou viacero zamestnancov z rôznych krajín, podarilo sa mi vypracovať plán nástupníctva a zástupníctva a úspešne ho implementovať. Plán nástupníctva je pre zdravú spoločnosť, ktorá má víziu sa neustále zlepšovať, veľmi dôležitý.

Robíme dosť pre to, aby sa mladí zamestnanci mali od koho učiť?

Keď skupina Enel vstúpila do spoločnosti a rozhodla sa po štúdii uskutočniteľnosti dokončiť výstavbu mochovských blokov, vrátil som sa z Viedne domov. Veril som, že to bude nová výzva. Po príchode do spoločnosti som tiež navrhol , aby sme pokračovali v spolupráci s MAAE, pretože najmä pre mladých ľudí to prinesie určitý rozlet, nachytajú si kontakty, oboznámia sa s medzinárodnými požiadavkami a po návrate budú prínosom pre Slovenské elektrárne. Málokto si uvedomuje, že dobrý plán nástupníctva, spojený s dobrým plánom individuálneho výcviku a spoľahnutím sa na mladých ľudí, je vlastne otázka biznisu. To nie je otázka lojality.

Je cesta k jadrovej bezpečnosti neustále spochybňovanie, prehodnocovanie?

Cesta k výnimočnej úrovni alebo excelentnosti je tiež v tom, že organizácia je pripravená na otvorený dialóg a odborné a nezávislé spochybňovanie . Podpora pochybovačného prístupu je jedným z ôsmich celosvetovo uznávaných princípov kultúry bezpečnosti v zdravej spoločnosti. Čiže žiadna otázka nie je zbytočná alebo hlúpa. Je mnoho nástrojov, ktoré sa začali používať aj pri výcviku našich zamestnancov v jadre, ale aj v klasike. V minulosti sa stalo mnoho udalostí napríklad preto, že človek robí svoju robotu 15 rokov a myslí si, že nepotrebuje prípravný rozhovor pred prácou. Načo? Veď ja to poznám. Treba byť stále ostražitý.

Tento rozhovor vznikol práve v čase, kedy ste zo Slovenských elektrární odišli, kvôli svojej misii v MAAE. Ako by ste zhodnotili to, čo sa Vám podarilo?

Ďakujem za túto otázku. Mám dobrý pocit a som spokojný s tým, čo Slovenské elektrárne dosiahli a dosahujú v oblasti bezpečnosti a najmä jadrovej bezpečnosti a stali sa lídrom v uplatňovaní niektorých inovatívnych prístupov a aktivít. To nám umožnilo byť rozpoznávaný ako spoľahlivý a bezpečný prevádzkovateľ jadrových elektrární a prinášať okrem iného aj zisky. Mám tiež veľmi dobrý pocit, že sa mi osobne, s podporou kolegov z vedenia a prevádzky, podarilo vybudovať vec, v ktorej sme unikátni – nezávislý útvar hodnotenia jadrovej bezpečnosti (NOS) vrátane medzinárodného poradného výboru pre jadrovú bezpečnosť (NSAC) pre predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa. V mojej súčasnej pozícii v MAAE budem vlastne len využívať to, čo som v živote získal počas mojej kariéry na Úrade jadrového dozoru a v Slovenských elektrárňach.

Je nesporné, že ste medzinárodný odborník, no je tu aj rozmer, ktorý nemožno obísť – Váš zmysel pre humor. V rámci nástupníctva, je už jasné, kto teraz po Vás túto dôležitú úlohu prevezme?

(Smiech) Snažil som sa humorom vždy spríjemňovať všetky úlohy, a nielen v Slovenských elektrárňach. V MAAE budem pokračovať, dúfam, len v inej, možno umiernenejšej forme. Tým, že Slovenské elektrárne sú dnes taká medzinárodná spoločnosť, je tu aj priestor na rozmanitejší humor. Takže v tejto oblasti som sa trénoval v Slovenských elektrárňach na pozíciu, ktorú mám teraz v medzinárodnej organizácii.

Článok je prevzatý z časopisu E Slovensko.