Made in Slovakia: Budeme aj o 20 rokov lídrom v jadrovej energetike?

13/09/2017
Made in Slovakia: Budeme aj o 20 rokov lídrom v jadrovej energetike?
Najväčší podiel jadra na vlastnej výrobe elektriny majú vo Francúzsku. S približne 54 % podielom patrí Slovákom druhé miesto.

Energetický mix je súhrn zdrojov, z ktorých sa využíva všetka energia v tej-ktorej krajine – nie len tá elektrická. Slovensko spotrebúva skoro s rovnakým podielom (okolo 20 %) jadrové palivo, zemný plyn, ropu i tuhé palivá. O niečo menej (11 %) sa na hrubej domácej spotrebe podieľajú obnoviteľné zdroje a vodné elektrárne.

„Voľba energetického mixu by mala zostať právom každej členskej krajiny EÚ,” myslí si Ľubomír Kuchta, riaditeľ odboru palív a energetiky na Ministerstve hospodárstva SR.

Energetický mix ale môže vyjadriť aj podiel jednotlivých zdrojov na výrobe elektriny – teda z ktorých elektrární sa dostáva elektrická energia do domácností a firiem. Napríklad na Slovensku sa elektrina generuje predovšetkým v jadrových elektrárňach, ktoré máme dve – v Bohuniciach a v Mochovciach. Tie dokážu zabezpečiť viac ako polovicu vyrobenej elektriny s krajinou pôvodu Made in Slovakia.

Slovenské elektrárne ako najväčší výrobca elektriny na Slovensku v roku 2016 vyrobili takmer 19 000 gigawatt-hodín elektrickej energie. Z toho skoro 80 % pochádza z našich štyroch reaktorov, kým tridsaťjeden vodných a dve tepelné elektrárne vyrobili zvyšných 20 %.

Úloha jadra je teda z pohľadu bezpečnosti a spoľahlivosti dodávky elektrickej energie kľúčová. Ako to však bude v najbližších rokoch? Čo čaká najbližšiu generáciu?

Krajiny s najvyšším podielom jadra na výrobe elektriny (%)

Zdroj: Nuclear Energy Institute

NextGen

Aj najbližšia generácia bude atómová. „Jadrovú energetiku považujeme za najdôležitejšiu súčasť našej nízkouhlíkovej elektroenergetiky,“ hovorí Ľ. Kuchta. Súčasný energetický mix je podľa neho vyvážený a nízkouhlíkový – teda využívajú sa také zdroje, ktoré produkujú žiadne alebo nízke emisie oxidu uhličitého.

Slovensko si predsavzalo zvýšiť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov energie až na 14 %. Európa ide ešte ďalej – do roku 2030 by podiel slnka a vetra či biopalív mal byť až 27 %, pripomína Kuchta. Po dokončení JE Mochovce 3 a 4 sa očakáva zvýšenie podielu jadrových zdrojov.

„Kladieme dôraz na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia. Náhrada výkonu, ktorý doteraz produkovali fosílne zdroje elektriny, musí byť primeraná nielen z hľadiska veľkosti výkonu, ale i bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok.“

Ľubomír Kuchta
riaditeľ odboru palív a energetiky na Ministerstve hospodárstva SR

Ceny solárnych panelov klesli v priebehu niekoľkých rokov o 90 %. Vysoké dotácie, ktoré obnoviteľné zdroje dostávajú z peňaženiek európskych spotrebiteľov, tlačia ich výrobu nahor. Naopak, ku dnu tlačia veľkoobchodné ceny elektriny, za ktoré svoju produkciu predávajú klasické veľké elektrárne.

Pokles veľkoobchodných cien však necítia ľudia a firmy na svojich účtoch za energie. Jednou z príčin je regulačným úradom stanovená výkupná cena elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tie majú garantovaný aj prednostný odber elektriny distribučnými spoločnosťami. Navyše, nemusia znášať ani zodpovednosť za odchýlky a s nimi spojenými nákladmi na zabezpečenie dodávok elektriny vtedy, keď počasie zastaví výrobu vo veterných a fotovoltických farmách.

Obnoviteľné zdroje tak sťažujú prežitie jadrovej energetiky a jej prispôsobovanie sa novej ekonomickej situácii.

Uhlie ešte zopár rokov

V Slovenských elektrárňach sa 10 % elektriny vyrobí v uholných elektrárňach, a to buď v hnedouhoľných Novákoch alebo z čierneho uhlia vo Vojanoch. Zatiaľ sa počíta, že z uhlia sa bude elektrina a teplo vyrábať do roku 2020, výhľadovo do roku 2035. To znamená, že keď uhoľné elektrárne skončia, bude ich potrebné nahradiť.

„Možná náhrada klasických uhoľných elektrární jadrovými je v súčasnosti z veľkej časti v rukách samotných Slovenských elektrární a ich úspešného uvedenia jadrovej elektrárne Mochovce 3 a 4 do prevádzky,” tvrdí Kuchta.

Často spomínaným dôvodom prevádzkovania uhoľných baní na Slovensku je záujem zachovať zamestnanosť v hornonitrianskom regióne.

Na Slovensku sa uplatňuje od r. 2005 pri výrobe elektriny z domáceho uhlia tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorým ministerstvo stanovilo Slovenským elektrárňam povinnosť vyrábať elektrinu z domáceho hnedého uhlia.

Uhlie, hoci negatívne ovplyvňuje životné prostredie, sa podľa ministerstva považuje za dôležitú súčasť národnej energetickej bezpečnosti, pretože je dostupné aj v čase krízy. Keďže energia by mala byť bezpečná, udržateľná a konkurencieschopná, krajiny V4 využívajú hlavne uhlie z domácich zdrojov, čo znižuje prípadné problémy s prerušením dodávok a šetrí náklady na prepravu.

Podiel zdrojov na výrobe elektriny v SR (2016)

Zdroj: Ročenka SED

Nová voda tak skoro nebude

Na výrobu elektrickej energie využívajú vodné elektrárne hydroenergetický potenciál našich tokov, ktorý je trvalo sa obnovujúcim, a preto nevyčerpateľným primárnym energetickým zdrojom – na rozdiel od všetkých druhov fosílnych palív.

Prietok vodného toku je možné zužitkovať na roztočenie turbín, ktoré tak vyrobia elektrinu. Posledné aktuálne údaje hovoria o hydroenergetickom potenciáli 6 700 gigawatthodín za rok, avšak technicky z neho vieme využiť približne 70 %.

„Aj keď sa z rôznych, či už ekonomických alebo ekologických dôvodov nevybuduje nová vodná alebo malá vodná elektráreň, hydroenergetický potenciál daného úseku vodného toku nezaniká, iba zostáva nevyužitý.“

Peter Dušička
vedúci Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty STU Bratislava

Ako každý zdroj výroby elektriny, aj vodné elektrárne majú svoje plusy a mínusy. Ako uvádza Dušička, pozitívom je, že voda je stále sa obnovujúci zdroj, ktorý patrí štátu, neznečisťuje ovzdušie a neprodukuje odpad. „Prednosťami vodných elektrární sú tiež relatívne nízke prevádzkové náklady pri dlhej životnosti, malý počet prevádzkových zamestnancov, malé prenosové straty. Vodné elektrárne pracujú aj v noci a aj keď nefúka,” dopĺňa Dušička.

Opačnou stranou mince vodných elektrární sú najmä dopady na životné prostredie ako zmena prietoku, zmena režimu podzemnej vody, bariéra pre ryby, vodné živočíchy, či plavbu, prítomná môže byť aj hlučnosť alebo ohrozenie živočíchov chodom turbín. „Väčšina týchto vplyvov sa dá vhodnými opatreniami prevádzkového alebo stavebného charakteru do značnej miery eliminovať,” dopĺňa Dušička.

V súčasnosti sa neočakáva väčšie využitie hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov.

„Prakticky už tri roky platí stop stav na pripájanie nových obnoviteľných zdrojov, kde patrí aj vodná energia. Dostavali sa iba niektoré rozrobené malé vodné elektrárne. Príprava nových sa prakticky ani nedá začať, lebo distribučné spoločnosti nevydávajú súhlas s pripojením. Ďalším faktorom je odpor ekologických aktivistov najmä cez občianske združenia proti výstavbe malých vodných elektrární,” spresňuje Dušička, podľa ktorého by energetickému mixu na Slovensku pomohli regulačné vodné elektrárne.

Energetický mix ceny, ekológie a bezpečnosti

Na tom, či sa elektrina bude v budúcnosti vyrábať na Slovensku z jadra, vody či uhlia, záleží. Pretože, ako zdôrazňuje Ľubomír Kuchta, energetický mix musí brať v úvahu bezpečnosť dodávky energie, cenu i vplyv na životné prostredie.

„Kladieme dôraz na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia. Náhrada výkonu, ktorý doteraz produkovali fosílne zdroje elektriny, musí byť primeraná nielen z hľadiska veľkosti výkonu, ale i bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok,” dodal Ľ. Kuchta.