Manželské páry, ktoré spájajú Bohunice

10/08/2020
Manželské páry, ktoré spájajú Bohunice
Premietanie spomienok z 35-ročnej histórie Bohuníc by vydalo na poriadne dlhý film.

... A ak k tomu pridáme svoje vlastné príbehy, bol by rozprávaním o živote: Elektráreň, to nie sú len potrubia, reaktor, veže. Sú to kolegyne a kolegovia, ktorí prežívajú za bránami jadrovky svoje osudy spolu s manželkami, manželmi, už aj s dcérami a synmi a s dlhoročnými priateľmi.

V Bohuniciach máme odborníčky a odborníkov, ktorí tento rok oslavujú spolu so „svojou atómkou“ aj svoje partnerské výročia.

Rozhodli sme sa zaklopať na dvere súkromia niektorých z našich kolegov a vypočuli sme si ich životné príbehy, v ktorých zohrala podstatnú úloha práve bohunická elektráreň.

Jadro partnerského spolunažívania

„Nie, nespoznali sme sa na atómke, ale keby áno, tak si ju tu určite nájdem,“ vraví s úsmevom Miloš Knobloch, ktorý na V2 pracuje ako dozimetrista dvadsať rokov. A manželka Ľubica Knoblochová, špecialista koordinácie programu spoľahlivosti ľudského činiteľa, dodáva, že Miloš pracoval v zahraničí a ona nechcela mať víkendové manželstvo. Preto mu pomohla zamestnať sa najprv v odstavenej elektrárni A1 a doteraz sú spolu práve na dvojbloku V2.

„Rozprávame sa doma o práci, keď som naštvaná, keď mi niečo nevyšlo, ale aj keď sa mi niečo podarí a som spokojná. Mám humanitné vzdelanie, preto mi občas robí problém pochopiť všetky technické súvislosti a technológie. Vždy ocením, keď mi poradí manžel, ktorý pracoval niekoľko rokov aj ako ‚reaktorčík‘. Najlepšia je diskusia a otvorená komunikácia. Bez nej fungovanie v tíme neexistuje. A tím je aj manželstvo,“ líči bohunickú symbiózu pracovného a súkromného spolunažívania.

Manželia Knoblochovci

Manželia Knoblochovci

O práci sa často bavia aj doma

„Oddeliť prácu od súkromného života je u nás niekedy ťažké,“ hovorí Magdaléna Púchla. V jadrovej energetike je od roku 1984 a prešla niekoľkými pozíciami. V súčasnosti pracuje v tíme útvaru Bezpečnosť. O rok neskôr nastúpil na odbor technickej kontroly elektrárne Bohunice jej manžel Augustín Púchly, technik nedeštruktívnych kontrol. „Manžel musí veľa vecí riešiť aj doma, hlavne v čase odstávok,“ hovorí a dodáva, že niekedy im aj v noci zazvoní telefón. „Kolegovia ho informujú o výsledku kontroly zvaru, prípadne či musia niečo do rána ešte vyriešiť. Našťastie to nebýva často.“ Vďaka jeho proaktívnemu prístupu sme zabránili vzniku prípadnej veľmi závažnej udalosti, ktorá mohla viesť až k odstaveniu bloku. Jeho video vizitku k oceneniu za výnimočný príklad bezpečnosti (2017) si môžete pozrieť tu.

Ani napriek náročným odstávkovým mesiacom si Magda Púchla nevie predstaviť, že po tých rokoch, čo chodia spolu do práce, by každý pracoval niekde inde. A hoci si zážitky zo zamestnania často povedia aj doma, kolegom odporúčajú vedieť sa zastaviť a vypnúť, aby nás pracovný život úplne nepohltil. Plynutie času a oslavu 35. výročia si najviac uvedomujú pri pohľade na svoje deti – syn manželov Púchlych už pracuje v elektrárni na konštrukcii.

Rodina Púchlych

Magda a Augustín

Katarína Šarmírová ako jednu z výhod spoločného pracoviska vníma aj spoločné cestovanie do práce. „Manžel je hrdý, že sa tu vyučil a môže tu pracovať. Ja som nastúpila po materskej dovolenke a som tiež spokojná,“ hovorí technička dokumentácie, ktorá je v elektrárni už dvadsaťdva rokov. Jej manžel, Milan Šarmír, je špecialistom riadenia prác a svoju vernosť ráta už celých tridsaťsedem rokov.

Ich receptom na fungovanie v partnerskom živote je nenosiť si pracovné problémy so sebou domov. Na druhej strane, roky strávené v jadrováckom kolektíve im priniesli i dlhoročné priateľstvá, ktoré fungujú aj za bránami závodu – na spoločných dovolenkách alebo pri rovnakých záľubách. „Za čias, keď aj riaditeľ chodil do práce autobusom a bolo viac spoločných akcií, sme sa poznali dobre. Dnes je to už iné a súkromie je tabu,“ myslia si Šarmírovci.