Najväčšia aj najobjemnejšia. Taká je Oravská priehrada

05/09/2018
Najväčšia aj najobjemnejšia. Taká je Oravská priehrada
Vodná elektráreň Orava si pripomína 65 rokov bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.

Ktorá je najväčšia priehrada na Slovensku? Liptovská Mara, Šírava alebo Oravská priehrada? Táto otázka dáva zabrať aj v televíznych kvízoch.

Pri rozlohe je to jednoznačné – vodné dielo na Orave sa rozprestiera na 34,39 kilometroch štvorcových a Šírava sa na ňu doťahuje s 33,5 km2.

Správnosť kvízových odpovedí sa začne lámať pri otázke o objeme nádrží. Liptovská Mara obsiahne až 361,9 milióna metrov kubických, čo ju zdanlivo robí víťazom nad oravskými 350 miliónmi kubíkov. Tento údaj však pochádza ešte z roku 1953, keď Oravu zamerali a do pasportov jej zapísali číslo 350.

Avšak nové zameranie v roku 1993 zistilo, že Oravská priehrada je väčšia: jej objem je 375,2 miliónov m3 pri kóte 603 metrov nad Baltským morom po vyrovnaní. Takže Oravská priehrada je najväčšia na Slovensku – a to aj rozlohou, aj objemom.

„Objem priehrady je stavaný na 38 miliónov kubíkov rezervy na zachytenie retenčného objemu povodňových vĺn a tak je priehrada chránená. Počas 65 rokov prevádzky a výroby elektrickej energie nikdy nedošlo k tomu, že by boli záplavy tak, ako sme ich videli v okolitých krajinách.“

Miroslav Ferek
vedúci skupiny Vodná elektráreň Orava
Slovenské elektrárne

Unikátne riešenie

Účelom vodnej priehrady na rieke Orava je predovšetkým ochrana územia pred povodňami, ale popritom má vyrábať elektrinu. Okrem toho priehrada ponúka zavlažovanie i rekreáciu.

Ako spomína Miroslav Ferek, vedúci skupiny vodných elektrárni Orava a Tvrdošín, priehrada je unikátna svojím riešením. „Je to takzvaná gravitačná odľahčená priehrada. Odľahčené komory, ktoré nie sú plné betónu, vytvárajú 26 blokov. Navyše sú tam predbloky, ktoré zabezpečujú, aby nemohlo dôjsť k vztlakom v značne nehomonogénnom podzákladí priehrady a tým k podmytiu priehrady.“

Ďalší unikátom je dilatačné potrubie, ktoré sa nachádza medzi vodnou elektrárňou a priehradným telesom a umožňuje pohyb priehradného múru voči elektrárni, čím nedôjde k prasknutiu privádzača na turbíny.

Pri pohľade na elektráreň si nemožno nevšimnúť vysoký priehradný múr, ktorý pôsobí skutočne strhujúco. Okolitý terén prevyšuje o 30 metrov a ešte v zemi, čo nevidíme, je ukrytých ďalších 20 metrov tohto múru. „Vnútri sa nachádza veľa chodieb a komunikácií, vďaka ktorým tam osádka vykonáva pochôdzkové kontroly, revízie či prípadné opravy,“ vraví Ferek.

Najťažší bol rok 1958

Vodná elektráreň je v prevádzke už 65 rokov. Napriek zdanlivo vyššiemu veku je svojím vybavením, riadiacimi systémami a vnútrom modernou elektrárňou. Viac ako šesť desaťročí je dlhá doba. Kedy si elektráreň zažila najťažšie chvíle? Podľa Miroslava Fereka to bol jednoznačne rok 1958, keď do priehrady pritekalo viac vody, ako je bežne v Dunaji. Napriek tomu, že okamžitý prítok bol 2 400 kubíkov za sekundu a z priehrady ich vie vytiecť len 826, priehrada to zvládla. Rok 1958 ale prekonal aj tisícročnú vodu, ktorá bola vypočítaná na 1 800 m3/s. Našťastie, takéto prietoky nie sú bežné.

Svoju úlohu zohrala Orava nie tak dávno. V roku 2010 zachytila tri veľké povodňové vlny, každá prinášala okolo 600 až 900 kubíkov vody. Priehrada však s povodňami počíta. „Retenčný objem priehrady je stavaný na 38 miliónov kubíkov rezervy na zachytenie povodňových vĺn, a tak je priehrada chránená pred prítokom nárazových povodňových vôd. Počas 65 rokov prevádzky a výroby elektrickej energie nikdy nedošlo k tomu, že by boli záplavy tak, ako sme ich videli v okolitých krajinách,“ upozorňuje Ferek.

Špičková elektrina

Vodná elektráreň Orava vyrába špičkovú elektrinu. To znamená, že vodu púšťa na turbíny práve v tých hodinách, kedy je najväčšia spotreba energie. „Elektrická energia sa nedá vyrobiť do zásoby, preto je táto špičkovosť dôležitá. Vodné elektrárne v spolupráci s prečerpávacími dokážu zásobiť sieť elektrickou energiou okamžite,“ hovorí Ferek.

Laicky sa to zdá byť pomerne jednoduché: dispečer si zapne turbínu a od jej spustenia po prifázovanie prebehne približne jeden a pol minúty až dve minúty. Takže najneskôr do dvoch minút je elektrina v sieti. Tým, že sa elektrina len veľmi ťažko skladuje, je umením vyrábať len toľko, koľko sa jej aj v danom momente reálne minie. „Elektrické vedenia prirovnávam k rieke, v ktorej chceme udržať stálu výšku hladiny. Bočné prítoky si môžeme predstaviť tak, že sú to elektrárne, ktoré tam dodajú toľko „vody“, aby bola hladina rovnaká. Odtoky sú raz menšie, raz väčšie – takže to musíme regulovať,“ približuje Ferek.

V súčasnosti má VE Orava jednu turbínu po 26 rokoch prevádzky v oprave, ktorá potrvá do konca marca 2019. Do siete však aj naďalej prúdi elektrina vyrobená riekou Orava – vyrába ju druhá Kaplánova turbína s výkonom 10,9 MW a ďalšie elektrárne, cez ktoré pretečie spolu s riekou Váh.

Vodná elektáreň Orava

Elektráreň je umiestnená pri prvej veľkej akumulačnej nádrži v povodí Váhu so sezónnym vyrovnávaním odtokov. Tá pomáha zachytávať prívalové prítoky z jarného topenia snehu a z letných búrok a v zimnom období nadlepšuje prietoky vo Váhu. Tým zvyšuje podiel elektriny vyrobenej vo všetkých nižšie položených vodných elektrárňach v zimnom období.

PARAMETRE VE ORAVA
Kategória priehradová – akumulačná
Výkon inštalovaný 21,75 MW
Tok Orava
Typ turbíny Kaplan
Prietok 2x50 m3.s-1
Počet turbo agregátov 2
Rok uvedenia do prevádzky 1953
Priemerná ročná výroba 31 GWh