Náš radiačný expert v Iráne

23/02/2017
Náš radiačný expert v Iráne
Odborníci z našich jadrových elektrární majú renomé aj v zahraničí. Pavla Chylého vybrala MAAE odovzdávať skúsenosti do Iránu.

Prečo padla voľba Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) práve na vás?

Na jeseň minulého roku ma oslovila MAAE vo Viedni s požiadavkou o účasť na medzinárodnej misii expertov v Iráne, v jadrovej elektrárni Búšehr. Cieľom misie bola expertná pomoc zameraná na zlepšenie metód pre gamaspektrometrické analýzy vzoriek z prevádzky jadrovej elektrárne (JE), ako aj odobraných z okolia JE Búšehr a na zlepšenie vedomostí a zručností jej pracovníkov v tejto oblasti. Zároveň to bola dobrá príležitosť na odovzdanie mojich odborných a dlhoročných praktických skúseností týmto pracovníkom nielen z tejto oblasti ale aj z monitorovania okolia jadrovej elektrárne počas jej prevádzky.

Prečo si agentúra vybrala mňa? Hľadala odborníkov, ktorí poznajú teóriu, majú dlhoročné skúsenosti z používania gamaspektrometrických metód v jadrových elektrárňach typu VVER a sú ochotní podeliť sa s poznatkami.

Prečo práve Irán a JE Búšehr?

Je to prvá atómka, ktorú prevádzkujú v krajine. V prevádzke má zatiaľ jeden jadrový reaktor typu VVER – 1000, druhý je vo výstavbe. Začiatok výstavby Búšehr-1 siaha až do roku 1975, pričom pre rôzne ekonomické a politické dôvody sa výstavba predĺžila až do septembra 2011, kedy uviedli 1. blok do prevádzky. Kvôli dlhodobému embargu nemali pracovníci z elektrárne možnosť odborných kontaktov s kolegami z iných elektrární alebo expertmi z agentúry. Keďže jednou z úloh MAAE je aj odborná pomoc krajinám, na požiadanie JE Búšehr tam zorganizovala agentúra prvú takúto technickú misiu potom, čo sa Irán začal otvárať svetu po zrušení embarga v oblasti jadrovej energetiky.

Pavol ChylýPavol Chylý

Vyštudoval jadrovú fyziku a v oblasti gamaspektrometrických meraní má 26 rokov praktických skúseností. Navyše má 20 rokov praxe v oblasti radiačnej ochrany v AE Mochovce.

Taktiež už s MAAE dlhé roky spolupracoval na jej projektoch EMRAS II či MODARIA, ktoré boli zamerané na zlepšenie metód na ohodnotenie rádiologického vplyvu jadrových elektrární na obyvateľstvo.

Málokto vie, čo je to gamaspektrometria. Môžete ju priblížiť?

Je to nedeštruktívna metóda, ktorá pomocou detekcie gama kvánt vyžarovaných z látok vie určiť, aké rádionuklidy sú v skúmanej látke a akú veľkú majú rádioaktivitu. Keďže rádioaktivita je všade okolo nás, jej využitie je veľmi rozsiahle a to od jadrovej energetiky, cez skúmanie kozmického žiarenia, žiarenia z pôdy až po lekárske aplikácie.

Koľkí ste tam boli a akej odozvy sa vám dostalo?

Misie sme sa zúčastnili traja experti − vedúci tímu je Nór, pracovník MAAE z laboratórií v Seibersdorfe, kolega z Maďarska a ja. Osobne to bola pre mňa veľká výzva a cítil som veľkú zodpovednosť. Nebol som tam len za seba, ale hlavne ako expert MAAE. Zároveň som reprezentoval aj Slovenské elektrárne, Mochovce a Slovensko. Moja príprava spočívala nielen v tvorbe prezentácií, ale aj v zopakovaní a rozšírení si odborných poznatkov. Kolegovia v JE Búšehr sa zaujímali o všetko a ich otázky nemali konca-kraja, takže odborné diskusie sa zvyčajne natiahli až do večera.

Ako na vás zapôsobila krajina a ľudia, čo vás zaujalo? Čím sa líši prístup Iránčanov od nášho v práci, ale aj mimo nej?

Hoci cesta sa uskutočnila začiatkom decembra, tak v oblasti Perzského zálivu bolo príjemné slnečné počasie s teplotou do 25° C. V Iráne (predtým Perzia) som pobudol len týždeň a aj ten čas bol vyplnený hlavne prácou. Môžem však povedať, že ľudia s ktorými som sa stretol, boli voči nám veľmi milí a nápomocní. Samozrejme sme ochutnali aj miestne jedlá, ktoré sa, našťastie, veľmi nelíšia od našich. Čo som očakával a aj sa mi potvrdilo, bol ich neuveriteľný spôsob jazdy autami na cestách. Áut bolo na ceste vždy minimálne o jeden rad viac, ako jazdných pruhov na ceste. Žiaľ, krajina a mesto Búšehr, ktoré som videl, boli poznačené ekonomickými sankciami v minulosti a prejavil sa na nich aj životný štýl obyvateľov Iránu.

Pôsobili ste ako vedúci skupiny Laboratória radiačnej kontroly okolia a laboratórnych meraní v Mochovciach. Čím ste sa zaoberali?

Táto skupina sa zaoberá monitorovaním výpustí rádioaktívnych látok z Mochoviec do okolia, aj monitorovaním radiačnej situácie v jej okolí. Pracovníci odoberajú, spracovávajú, merajú a vyhodnocujú vzorky plynných výpustí z ventilačného komína, kvapalných výpustí z prevádzky jadrovej elektrárne, aj zo životného prostredia z jej okolia (vzorky pôdy, vody, vzduchu, potravinových reťazcov, rieky Hron, atď.). Okrem toho monitorujú areál a okolie atómky pomocou teledozimetrického systému aj systému termoluminiscenčných dozimetrov. Robia v dvoch laboratóriách, pracovisko spektrometrie je v AE Mochovce, LRKO v Leviciach. Každé laboratórium spracuje a analyzuje približne 2000 vzoriek ročne.

Monitorovanie v okolí atómky

V areáli AE Mochovce je 16 a v okolí elektrárne 24 staničiek radiačnej kontroly, ktoré nepretržite monitorujú dávkový príkon žiarenia, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty)..V 15 km okolí elektrárne AE Mochovce sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.

Od začiatku roku ste prešli na pozíciu vedúceho radiačnej ochrany AE Mochovce. V čom vidíte výzvy?

Byť vedúcim radiačnej ochrany v jadrovej elektrárni je vždy veľká výzva ale najmä veľká zodpovednosť − za radiačnú ochranu pracovníkov našej jadrovej elektrárne, aj obyvateľov žijúcich v jej okolí. Práca vedúceho je zvyčajne spojená s veľkým rozsahom prác spolu s vysokou časovou náročnosťou, takže som sám zvedavý, ako sa s tým vyrovnám. Verím však, že s pomocou kolegov túto novú pozíciu úspešne zvládnem a útvar radiačnej ochrany bude plniť svoje úlohy v požadovanej kvalite a termínoch.