Potápači pomáhajú aj v jadrových elektrárňach

27/01/2017
Potápači pomáhajú aj v jadrových elektrárňach
V Slovenských elektrárňach pôsobí osobitne vycvičená a vyzbrojená skupina potápačov z povolania. Vznikla v roku 1967 a dnes má 6 členov.

Na Slovensku sú jediní, ktorí vykonávajú ako pracovní potápači plánované ale aj operatívne zásahy pri likvidácii porúch na technologickom a hydrotechnologickom zariadení agregátov a ich príslušenstve. Robia kontroly, prehliadky a operatívu na privádzačoch, potrubiach, hrabliciach, v bazénoch, chladiacich vežiach, hrádzach a na ďalších technologických objektoch a zariadeniach pod vodou. Potápačská skupina Slovenských elektrární.

Okrem Novák pracovali už v každej z prevádzok najväčšieho slovenského výrobcu elektriny. Sú však presvedčení, že aj tam ich raz zavolajú. Väčšina práce je vykonávaná predovšetkým pre vyše 30 vodných elektrární, na východ do Vojan cestujú dva-trikrát do roka, žiadajú si ich aj v jadrovkách, kde napríklad v zime, akú máme aj v úvode roka 2017, operatívne zasahujú a odstraňujú ľad z privádzačov chladiacej vody.

Prvýkrát boli v atómovej elektrárni pred pätnástimi rokmi. „Bolo to v noci. Najskôr sme si vysekali dieru do ľadu, spustil som sa dolu,“ spomína potápač Miloš Kopecký. „Na dne je asi dva metre široký kanál s hrablicami. Bola tma a cez vrstvu ľad nebolo nič vidieť. S trochou šťastia som ho našiel s rozrezával som otvor teplou vodu klasickou hasičskou prúdnicou. Skončili sme asi o pol šiestej ráno. Ale Bohunice sa nemuseli odstaviť. A išli sme domov,“ usmieva sa.

Potápačskú skupinu Slovenských elektrární tvorí osobitne vycvičená a vyzbrojená skupina potápačov z povolania. Je určená k vykonávaniu špecializovaných potápačských prác na zariadeniach a konštrukciách, ktoré sa nachádzajú pod vodou vo vodných, ale aj jadrových a tepelných elektrárňach. Vznikla v roku 1967 a v súčasnosti má šesť členov. Jej vedúcim je potápač Peter Ovádek.

Bezpečnosť a komunikácia

Pokiaľ je zlé počasie, nepriaznivé poveternostné podmienky alebo zhoršená viditeľnosť vo vode, žiadny športový potápač sa do nej nevyberie. „Tam kde končí záujem a bezpečné podmienky pre športového potápača, začína sa naša práca,“ vysvetľuje vedúci skupiny potápačov Peter Ovádek a vysvetľuje, ako sa pracuje v zime, keď masa vody tlačí zo všetkých strán, je nulová viditeľnosť, a navyše ste tam dolu sami. „Preto je pre nás bezpečnosť na prvom mieste. Na chlapcov hore sa musím spoľahnúť – rozprávajú sa, počúvajú, reagujú, dávajú dôležité pokyny. Musíme do bodky dodržiavať pracovné postupy, tabuľky o čase ponoru v závislosti od hĺbky.“

V tíme musia byť reakcie, odpovede a pokyny komunikované presne, zrozumiteľne, jasne a zadané včas. Keďže fungujú ako rodina a pomáhajú si aj mimo práce, už vedia, ako kto vysvetľuje. „Každý z nás má iné komunikačné schopnosti, inak opisuje veci pod vodou, ale my už zvyčajne vieme, čo kto tým čo povedal myslí,“ dopĺňa Roman Knoll. „Problém pod vodou vidí zvyčajne len jeden z nás, preto musíme dokonale popísať a povedať, ako to vyzerá, aby sme vedeli spoločne prijať rozhodnutie.“

Potápači úzko spolupracujú s prevádzkou elektrární, aby bolo všetko istené a stroje odstavené. Inak by ich mohol vtiahnuť silný prúd turbín. Ani tabule pri hradení nesmú zostať zaseknuté „na polceste“. V takom prípade musí potápač okamžite von z vody.

Veľmi dôležitú úlohu má aj takzvaný vodič-potápač, ktorý pri ponore svojho kolegu naviguje. Pracovný potápač je zaistený lanom (pre nich je to pupočná šnúra) a vodič-potápač počas celého ponoru naviguje, uvoľňuje podľa potreby, hlási hĺbku, vzdialenosť či potrebu dekompresie pri výnore. Vďaka vodičovi sa potápač nestratí a vynorí sa bez zdravotných problémov. 

Pod vodou trvá všetko dvakrát dlhšie

Musia mať dobrú životosprávu, celkový fyzický aj psychický stav, dodržiavať určitú disciplínu aj mimo práce. Je to nevyhnutné pre udržanie si operačnej spôsobilosti potápača z povolania. Nikdy totiž nevedia, kedy ich zavolajú. V prípade fyzicky náročnej práce sa striedajú.

Predstavte si, že vám každý pohyb trvá dvakrát dlhšie, než na suchu... A musíte odistiť päťdesiatkilovú skrutku a zavesiť ju na lano, alebo odstrániť trojmetrové nánosy bahna, ktoré bránia nasávaniu vody do privádzačov k elektrárni, alebo zvárať. Veľakrát pri práci nestojíte nohami na dne a energiu míňate len na udržanie rovnováhy. Ak to nejde, dofúknete výstroj a pracujete poležiačky, ale aj dolu hlavou. A takmer vždy po ukončení prác musí v tme skontrolovať robotu ďalší kolega.

Svorne tvrdia, že svoju prácu majú radi. Na otázku, či sa potápajú aj rekreačne, krútia hlavou. Väčšinou sú celý týždeň preč od rodín a počas víkendov či sviatkov sa im chcú venovať naplno. „Skôr sa už začínajú potápať naše deti,“ smejú sa.