Prieskum: Slováci veria jadrovej energii

29/05/2018
Prieskum: Slováci veria jadrovej energii
Až 70 % Slovákov považuje jadrové elektrárne za bezpečné, čo je najvyššia hodnota za ostatných 10 rokov.

Slovenské elektrárne pravidelne sledujú názor verejnosti, najnovší prieskum robili koncom roka 2017 na vzorke 1 337 respondentov vo veku od 15 do 69 rokov.

Pri dlhodobom monitorovaní vývoja názorov verejnosti na mierové využitie jadrovej energie je dôležité vedieť porovnávať a sledovať trendy. Preto sa otázky v prieskume nemenia. Zaujíma nás najmä vnímanie bezpečnosti jadrových elektrární, názory na ich budúcnosť a porovnanie s inými zdrojmi výroby.

Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s vysokou mierou pozitívneho vnímania jadrovej energetiky, napriek tomu bol výsledok v otázke vnímania bezpečnosti jadrových elektrární na Slovensku potešujúci. Až 70% respondentov na Slovensku ich považuje za bezpečné, čo je najvyššia hodnota za ostatných 10 rokov.

Jadru sú najviac naklonení ľudia z okolia elektrární. V regiónoch AE Bohunice a AE Mochovce považuje atómky za bezpečné až 79% respondentov. Je to pochopiteľné, keďže obyvatelia týchto regiónov majú s jadrovými elektrárňami často osobnú skúsenosť a poznajú ich lepšie než zvyšok populácie.

Jadru fandia najmä vzdelaní

Pri porovnaní odpovedí respondentov podľa ich vzdelania sa opäť potvrdilo, že vnímanie bezpečnosti jadrových elektrární stúpa s dosiahnutým vzdelaním. Naše jadrové elektrárne považuje za bezpečné až 77% percent vysokoškolsky vzdelaných respondentov, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako v prípade respondentov so základným vzdelaním alebo strednou školou bez maturity.

Prieskum Slovenských elektrární: Ako vnímate bezpečnosť jadrovej energetiky na Slovensku?

Pri pohľade na vekovú štruktúru, najviac respondentov, ktorí jadrové elektrárne považujú za bezpečné, je v skupine od 26 do 40 rokov, najmenej v skupine 15 – 25 rokov. Z regionálneho pohľadu najviac bezpečnosti atómiek dôverujú v Žilinskom kraji, a to až 86% obyvateľov. Takmer 80% respondentov v okolí závodov chce pokračovať v prevádzke súčasných jadrových elektrární alebo stavať nové.

Boj s mýtmi

Prieskum tiež poukázal na pretrvávajúce energetické mýty. Nezanedbateľná časť respondentov sa mylne domnieva, že jadrové elektrárne produkujú skleníkové plyny, pričom práve výroba z jadra je prakticky bez emisií CO2. Na Slovensku sa z jadra vyrába až 56 % elektriny a na produkcii Slovenských elektrární, a.s., má dokonca 80 % podiel, čo prispieva nielen k ochrane klímy, ale aj k lepšej kvalite ovzdušia.

V porovnaní s uhoľnými elektrárňami jedna jadrová v Bohuniciach alebo Mochovciach za rok ušetrí až 7 miliónov ton CO2. Všetky solárne elektrárne na Slovensku dohromady by takýto výsledok dosiahli až po 15 rokoch prevádzky.

Aj v rámci Európskej únie je úloha jadra nezastupiteľná. Je dokonca najväčším jednotlivým zdrojom nízkoemisnej výroby elektriny – z jadra sa vyrobí viac elektriny než z vetra, slnka alebo iného obnoviteľného zdroja.

Ako ukázal prieskum, stále žije mýtus o tom, že výrob zo slnka alebo vetra je spoľahlivejšia ako z jadra. Pritom slnečné elektrárne veľkú časť roka elektrinu vôbec nevyrábajú, alebo jej vyrábajú len minimum kvôli nedostatku slnečného svetla večer, v noci či pri zlom počasí.

Obdobne to platí pre veterné elektrárne, ktorých výroba výrazne kolíše podľa poveternostných podmienok. Pri nevhodných podmienkach sa dokonca stáva, že výroba z týchto zdrojov na niekoľko dní klesne na nulu, ako sa to pravidelne stáva v Nemecku. Jadrové elektrárne pritom vyrábajú elektrinu nepretržite celý rok, s výnimkou krátkej prestávky na čiastočnú výmenu paliva.

Je pozitívne, že vnímanie jadrových elektrární od roku 2010 sa zlepšilo nielen v oblasti bezpečnosti, ale aj ekológie. Potvrdzuje to význam prebiehajúceho úsilia o vzdelávanie a informovanie v oblasti  jadrovej energetiky zameraného najmä na mladých. Aj preto sme postavili Energoland a s mládežou intenzívne komunikujeme nielen na rôznych vzdelávacích či kultúrnych podujatiach, ale aj na internetových sociálnych sieťach.

 

Článok vyšiel v podnikovom médiu Energia pre krajinu 02/2018