Slovenské elektrárne žiadajú odškodnenie za Gabčíkovo

20/04/2015
Slovenské elektrárne žiadajú odškodnenie za Gabčíkovo
Nicola Cotugno v rozhovore pre Hospodárske noviny potvrdil, že odškodnenie za Gabčíkovo sú elektrárne pripravené vymáhať aj cestou arbitráže

Vláda 9. marca prevzala pred objektívmi kamier kontrolu nad sústavou vodných elektrární v Gabčíkove. Nový generálny riaditeľ Slovenských elektrární Nicola Cotugno vo svojom vôbec prvom rozhovore pre médiá tvrdí, že odškodnenie za škody spôsobené vládou Roberta Fica je pripravený vymáhať aj cestou medzinárodnej arbitráže, uvádzajú Hospodárske noviny vo vydaní z piatka 17. apríla.

Hospodárske noviny (HN): Slovenské elektrárne dôverne poznáte, pôsobíte vo firme už osem rokov a v posledných rokoch ste riadili prevádzku. V akom stave ste prebrali firmu?

N. Cotugno: Prišiel som do elektrární už v roku 2006, asi tri mesiace po privatizácii firmy. V tom čase bola firma na pokraji bankrotu, utopená vo finančných problémoch, ale s dobrým technickým základom a so špičkovými odborníkmi v oblasti výroby. Pôsobila na zaostalom trhu a napriek veľkosti podniku sa jeho potenciál využíval len priemerne. Firma neplánovala investície, chýbalo jej efektívne riadenie a dobré výsledky. Využitím technologických a prevádzkových skúseností nového akcionára, Enelu, sa spoločnosť otočila a dnes patrí medzi najlepšie firmy v Európe. Zlepšili sa ekonomické výsledky, firma dokázala zrealizovať dôležité investície, vrátane výstavby Jadrovej elektrárne Mochovce, a vďaka nim napredovať. Za deväť rokov sme sa dostali do svetovej elity, pokiaľ ide o firmy vyrábajúce jadrovú elektrinu. To nie je zlepšenie, ale revolúcia.

HN: Ako sa vyrovnávate s padajúcimi cenami elektriny?

N. Cotugno: Prepad trhu je celoeurópskym javom. Je to dôsledok nástupu obnoviteľných zdrojov energie. Regulované zdroje s pevnými cenami ponúkajú denne množstvo energie, napríklad v Nemecku pokrývajú obnoviteľné zdroje až 30 % trhu. To stláča podiel na trhu pre ostatných hráčov, vzniká obrovský konkurenčný tlak. Navyše, dopyt po energii v Európe nestúpa vzhľadom na rastúcu energetickú efektívnosť, a tak sú prebytky ponúkanej energie čoraz väčšie. Výsledkom toho je dnes nevyhnutná ekonomicky efektívna výroba elektriny a nám sa v tejto oblasti darí. Hoci nedokážeme ovplyvniť ceny na trhu, dokážeme vyrábať elektrinu efektívne. To nám pomáha zmierniť dosah padajúcich cien. Nedokážeme síce straty úplne vyrovnať, zmiernili sme však dosah pádu cien nižšími prevádzkovými nákladmi, efektívnejšou organizáciou a výbornými výsledkami našich elektrární. Sme vynikajúco pripravení na súťaž v tomto náročnom sektore.

HN: Predsa len, zníženie ceny z 90 na 30 eur za MWh musí otriasť každým podnikom...

N. Cotugno: Uvediem jeden príklad za všetky. Jadrové bloky v Mochovciach a Bohuniciach sú dnes schopné produkovať takmer 14 TWh energie, kým v roku 2006 vyrobili 10 TWh. Kratšie odstávky, efektívnejšia a spoľahlivejšia výroba tu umožnili produkovať o 40 % viac energie ako pred 8 rokmi pri rovnakých nákladoch na palivo a takmer rovnakých nákladoch na údržbu. Samozrejme, pri cene 30 eur za MWh máme oveľa nižšie príjmy ako pri cene 90 eur. Ešte to musí odsúhlasiť valné zhromaždenie firmy, ale môžem vám prezradiť, že vlani sme dosiahli prevádzkový zisk 531 miliónov eur. Urobili sme všetko, čo sa dalo, aby sme znížili náklady na prevádzku a zvýšili výkon.

HN: Aký vývoj cien očakávate v nasledujúcom období?

N. Cotugno: Samozrejme, že na tejto cenovej hladine neostaneme dlho. Sme v špecifickej situácii, ktorú spôsobilo presýtenie stredoeurópskeho trhu obnoviteľnými zdrojmi energie, ktoré budú postupne zmiernené zvýšením dopytu. Pri cene 35 eur za MWh sú plynové a uhoľné elektrárne na hranici ziskovosti. Marža je nulová, dokonca negatívna, a niet dôvodu vyrábať. To bude viesť k zatváraniu zastaraných neefektívnych elektrární, ktorých je v Európe veľa. To zníži ponuku energie na trhu a my budeme profitovať z postupne sa zvyšujúcich cien energie. Budúcnosťou je čistá výroba s minimom emisií a my máme jednu z najčistejších produkcií energie v Európe. Jadrové a vodné elektrárne patria medzi najkonkurencieschopnejšie zdroje energie z hľadiska výšky nákladov a tieto aktíva tvoria väčšiu časť nášho portfólia.

HN: S akou maržou dokážete fungovať na trhu pri cene napríklad 35 eur za MWh?

N. Cotugno: So slušnou. Ak bude v budúcnosti pokračovať tlak na rast ceny energie vyrobenej pri vysokej hladine emisií, nás to veľmi neovplyvní. Po spustení 3. a 4. bloku JE Mochovce dosiahneme 93-94 % podiel čistej elektriny na celkovej vyrobenej elektrine. To je ďalší z mimoriadnych výsledkov, na ktorý môžeme byť hrdí.

HN: Máte už v rukách zdôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého je zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou od začiatku neplatná?

N. Cotugno: Ak sa chcete rozprávať o Gabčíkove, musím najprv povedať jednu vec. Prevzatie Gabčíkova štátom Slovenské elektrárne nespravodlivo poškodzuje a elektrárne budú na tieto kroky razantne reagovať s využitím všetkých dostupných právnych prostriedkov na národnej aj medzinárodnej úrovni. Naozaj sme kvôli tomu rozhodnutiu utrpeli veľa škôd a nenecháme to tak.

HN: Máte na mysli odstúpenie štátu od zmluvy o prevádzke Gabčíkova, rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy o prevádzke alebo komunikáciu a prístup vlády?

N. Cotugno: Nie je to o stanoviskách, ale o faktoch. Dosiaľ sme nedostali a nepoznáme detailné odôvodnenie, takže ho zatiaľ nevieme analyzovať. Máme však vlastné právne analýzy a analýzy tretích strán, na základe ktorých si trúfame tvrdiť, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené. Takže proti nemu budeme bojovať. Sme presvedčení, že neexistuje právny dôvod na vyhlásenie zmluvy o prevádzke za neplatnú a svoje práva si uplatníme primeranou cestou v primeranom čase.

HN: Ste pripravení aj na arbitráž?

N. Cotugno: Áno, ak to bude potrebné, obrátime sa aj na medzinárodné súdy, aby sme ochránili naše záujmy.

HN: Čo konkrétne budete žiadať?

N. Cotugno: Nech bude zmluva ukončená z akéhokoľvek dôvodu, spôsobí nám ekonomické škody, s ktorými sme pri prevzatí spoločnosti nepočítali a budeme žiadať odškodnenie. Štát ponúkol Enelu Slovenské elektrárne aj so zmluvou na prevádzku Gabčíkova na 30 rokov. Výmenou za jeho údržbu, prevádzku, opravy a obsluhu sme si mohli nechať 35 percent tržieb elektrárne. Podobne ako ostatné firmy, ktoré sa zúčastnili na medzinárodnom tendri, aj Enel ponúkol za elektrárne sumu, v ktorej bol započítaný i tento kontrakt. Ak je po ôsmich rokoch z akéhokoľvek dôvodu zrušený, slušne hovoríme - dobre, ale chceme odškodnenie, pretože máme túto povinnosť voči našim akcionárom, ktorí získali túto firmu s právom prevádzkovať Gabčíkovo a mať z neho zisk počas 30 rokov.

HN: Viete dnes vyčísliť výšku tohto odškodnenia?

N. Cotugno: Máme pripravené prepočty. Vychádzame z vývoja ceny elektriny, našich výsledkov pri predaji elektriny zo širšieho portfólia, ale i nákladov, ktoré vznikli aj zrušením zmluvy. Výška odškodného odráža ušlé budúce príjmy, ušlé splátky za cenu prevodu majetku Slovenských elektrární na Vodohospodársku výstavbu a, prirodzene, aj náklady, ktoré by sme investovali do Gabčíkova.

HN: Urobili ste už v tejto veci konkrétne kroky?

N. Cotugno: Začiatkom apríla sme požiadali príslušné štátne inštitúcie o vyplatenie tejto sumy. Môžeme potvrdiť náš zámer využiť všetky prostriedky domáceho a medzinárodného práva na ochranu našich záujmov.

HN: Aj keby súd rozhodol vo váš prospech, štát odstúpil od zmluvy pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany Slovenských elektrární, takže o Gabčíkovo by ste aj tak prišli...

N. Cotugno: Sme si istí, že všetky uvádzané dôvody odstúpenia od zmluvy nie sú pravdivé.

HN: Prvý dôvod sa týkal peňazí -údajne sme nepriznali príjem 800-tisíc eur...

N. Cotugno: Toto obvinenie striktne odmietame. My sme povinní odovzdať VV 65 % tržieb z predaja elektriny, ale keďže predávame elektrinu nielen na burze, ale aj koncovým užívateľom, predávame v balíku s elektrinou aj distribúciu a ďalšie služby. Je komplikované odlíšiť, aká časť príjmu od týchto užívateľov patrí Vodohospodárskej výstavbe. Pozvali sme ich preto na rokovania, kde sme mali dohodnúť postup výpočtu, ale povedali, že vzhľadom na prebiehajúce súdne spory sa nemáme o čom baviť. Takže sme sa dohodli aspoň na tom, že našu metodiku výpočtu preverí tretia strana - firma De loitte. De loitte navrhla novú metodiku, ktorú sme poslali štátu, no oni na návrh nereagovali, takže sme pokračovali vo výpočte podľa pôvodného vzorca. Po čase nám prišli námietky od Vodohospodárskej výstavby, že podľa novej metodiky by mali dostať o 800-tisíc eur viac. To je absurdné. Boli sme pripravení platiť podľa novej metodiky, stačilo ju podpísať. V zásade však môžeme povedať, že príjmy a platby, ktoré sme posielali výstavbe, boli auditované treťou stranou, ktorú si sami vybrali. Nemôžeme preto prijať obvinenia, že sme zatajovali nejaké peniaze.

HN: Premiér Robert Fico tvrdí, že štát odstúpil od zmluvy o prevádzke Gabčíkova aj preto, lebo ste odmietali generálne opravy turbín. Pôvodne mali byť vykonané v roku 2012, no odložili ste ich na rok 2015 a potom opäť o rok. A tak štát údajne nemal istotu, že ich vôbec uskutočníte...

N. Cotugno:Tieto obvinenia sú nepravdivé. Údržba Gabčíkova bola na skvelej úrovni. Je pravda, že štát otvoril túto tému už v roku 2012, pretože výrobca turbín odporúča, aby podstúpili opravu po dvadsiatich rokoch. No ide len o odporúčanie. Pri aute, v ktorom sa nevyznáte, výrobcu poslúchnete a zaveziete auto do servisu po odporúčanom počte kilometrov. Toto je však náš biznis, máme skúsenosti s vodnými elektrárňami z 30 krajín sveta a vieme veľmi dobre, čo máme robiť. Zvažujeme oveľa viac faktorov než papier od výrobcu. Okrem toho, nezávislá renomovaná spoločnosť Der Norske Verita, ktorá auditovala Gabčíkovo vrátane stavu technológie, v správe potvrdila, že turbíny a vnútorné časti turbín sú v dobrom stave a celkovo technický stav údržby rôznych elektrických komponentov je vysoko nad priemerom. Potvrdila tiež, že stav generátorov je viac ako primeraný.

HN: Každá elektráreň má svoje špecifiká, skúsenosti z iných krajín nemusia byť v tomto prípade vôbec platné...

N. Cotugno: Bavíme sa o veľmi sofistikovanom vybavení, ktoré kontrolujete denne - vibrácie, zahrievanie jednotlivých častí. Poznali sme veľmi dobre stav týchto zariadení a bol vynikajúci. Existuje pravidlo: nezasahuj do zariadenia, ktoré pracuje bezchybne, pretože môžeš zbytočne narobiť problémy. Rozobratie a opätovné zmontovanie obrovských vodných turbín je veľmi komplikované a vzhľadom na stav zariadení sme sa rozhodli opravu odložiť na rok 2018. Nie preto, aby sme ušetrili peniaze, ale preto, lebo sme opravou mohli narobiť viac škody ako úžitku. Vysvetlili sme plán Vodohospodárskej výstavbe a pôvodné vedenie tento plán schválilo. Opakujem, že medzinárodný audítor v správe uviedol záver, že našu schému údržby a kontroly Gabčíkova možno klasifikovať ako "dôkladnú".

HN: Koľko stojí generálna oprava turbín?

N. Cotugno: 80 až 100 miliónov eur, pričom plán počíta s ich postupnou prehliadkou v období 10 rokov, takže tie peniaze míňate postupne.

HN: Prečo sa termín posunul na rok 2015?

N. Cotugno:Nové vedenie zmenilo názor. Vlani nás požiadali, aby sme uskutočnili generálne opravy skôr. Vyšli sme im v ústrety a v novembri 2014 sme na úrovni valného zhromaždenia Slovenských elektrární schválili upravený plán generálnych opráv. Plán počítal s postupnou prehliadkou turbín, pretože oprava jednej trvá zhruba rok a je ich osem. Je to komplikovaná operácia, musíte obstarať veľké žeriavy, posunuli sme preto termín na rok 2016. Či by sme začali v roku 2015 alebo 2016, nie je teda podstatný rozdiel...

HN: Je to rozdiel. Enel ponúkol Slovenské elektrárne na predaj a v roku 2016 už môžu byť elektrárne predané...

N. Cotugno: Slovenské elektrárne sú samostatná firma a jej valné zhromaždenie v novembri 2014 prijalo uznesenie, schválené obomi akcionármi, že v roku 2016 sa začne generálna oprava turbín. Plán by preto pokračoval bez ohľadu na to, kto by bol v budúcnosti akcionárom.

HN: Opravy teda nebudete robiť vy, ale štát - Vodohospodárska výstavba. Čo to znamená?

N. Cotugno:V nasledujúcich rokoch musia vynaložiť najmenej desať miliónov eur ročne. To je skutočne veľa peňazí. Ale ich ekonomická situácia bude podstatne horšia, ako keď sme elektráreň riadili my.

HN: Prečo?

N. Cotugno: Enel pôsobí v 30 krajinách sveta, máme väčšie know-how a skúsenosti, máme lepšie postavenie pri predaji elektriny. Teraz budú predávať elektrinu sami. Viete, že hladina Dunaja kolíše a s ňou aj produkcia elektriny v Gabčíkove. My, ako regionálny hráč s jadrovými, vodnými a tepelnými elektrárňami v portfóliu, sme dokázali tieto výkyvy skvele zvládať. Pre nich to bude problém. Neviete, koľko megawattov budete mať zajtra, koľko o mesiac... Ako môžete predávať elektrinu dopredu? Je to nemožné.

HN: Štát má predsa aj iné zdroje, napríklad Vodné dielo Žilina, teplárne...

N. Cotugno: To je nič, ich výkon nemá šancu odchýlky v rozpätí +100 až -100 MWh vyrovnať.

HN: Alebo nemusí predávať dopredu...

N. Cotugno: Dobre, ale potom sa dostanete na úplne iný trh. Musíte vziať cenu, ktorá je práve na trhu. To úplne mení vašu vyjednávaciu pozíciu. Nemáte šancu predávať vtedy, keď je cena dobrá. Keď je vody v Európe veľa, cena elektriny ide dole a vy predávate nevýhodne. My sme dokázali predávať elektrinu rok dopredu, dokázali sme výhodne časovať predaj elektriny a profitovala z toho aj Vodohospodárska výstavba.

HN: O koľko podľa vás príde štát, ak bude obchodovať elektrinu z Gabčíkova v porovnaní s vašimi tržbami?

N. Cotugno: Predpokladám pokles tržieb o 10 až 20 percent.


Celý rozhovor si môžete prečítať v Hospodárskych novinách: Urobili sme razantný krok. Požiadali sme štát o odškodnenie za Gabčíkovo