AE Bohunice

Stručne o elektrárni

Atómové elektrárne Bohunice V2 sa nachádzajú na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 a 1985. Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Odbočkou z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova, Hlohovca a obce Jaslovské Bohunice. Od roku 2000 na blokoch V2 prebiehal program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. eur, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW na každom bloku. Po tridsiatich rokoch bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, je 3. a 4. blok AE Bohunice od roku 2014 v dlhodobej prevádzke. Predchádzal tomu proces schvaľovania Úradom jadrového dozoru SR, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť aj zainteresovaná verejnosť, vrátane dotknutých obcí, či mimovládnych organizácií. Predpokladaná prevádzková životnosť 3. a 4. bloku je 60 rokov.
Atómové elektrárne BohuniceAtómové elektrárne Bohunice
  • Atómové elektrárne Bohunice
  • Atómové elektrárne Bohunice

Do útrob elektrárne

História
Technické parametre
Životné prostredie
Informačná komisia

1958

Odštartovanie projektu jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach.

1972

Spúšťanie elektrárne A1. Začiatok stavebných prác ne elektrárni V1.

1 976

Uvedenie 1. bloku elektrárne V1 do prevádzky.

1977

Ukončenie prevádzky elektrárne A1.

1978

Uvedenie 1. bloku elektrárne V1 do prevádzky.

1980

Uvedenie 2. bloku elektrárne V1 do prevádzky.

1984

Uvedenie 1. bloku elektrárne V2 do prevádzky.

1985

Uvedenie 2. bloku elektrárne V2 do prevádzky.

1999

Štart projektu modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2.

2006

Enel kúpil 66% Slovenských elektrární. Ukončenie prevádzky 1. bloku elektrárne V1. Štart projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2.

2008

Dokončenie projektu modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2. Ukončenie prevádzky 2. bloku elektrárne V1.

2010

Dokončenie projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2 na 114%.

2014

Dlhodobá prevádzka blokov V2.
Počet reaktorových blokov
2
Inštalovaný výkon elektrárne
2 x 505 MW
Tepelný výkon reaktorov
2 x 1 471,25 MWt
Typ reaktora
VVER 440/V-213
Chladivo a moderátor
demineralizovaná voda
Rozmery

Priemer
3 840 mm
Výška
11 800 mm
Hmotnosť
215 t
Materiál
uhlíková nízkolegovaná oceľ
Rozmery

-Priemer
2 880 mm
-Výška
2 500 mm
Počet palivových kaziet

Tvar
šesťhran
Priemer
145 mm
Výška
3 200 mm
Počet palivových prútikov v kazete

Priemer
9,1 mm
Výška
2 500 mm
Materiál pokrytia
zliatina zirkónu a nióbu
Počet regulačných kaziet

Tvar
šesťhran
Priemer
145 mm
Palivová vsádzka
43,8 t
Teplota vstupnej chladiacej vody
268 °C
Teplota výstupnej vody
298 °C
Tlak vody
12,26 Mpa
Parogenerátor

Počet parogenerátorov na blok
6
Dĺžka
11 800 mm
Priemer
3 210 mm
Hmotnosť
145 t
Parný výkon
483 t/h
Tlak pary
4,6 Mpa
Teplota pary
260 °C
Teplota napájacej vody
223 °C
Počet teplovýmenných rúrok
5 536
Teplovýmenná plocha
2 510 m2
Hlavné cirkulačné čerpadlo

Počet HCČ na blok
6
Príkon elektromotora
2 MW
Napätie
6 kV
Otáčky
1 500 ot./min.
Prietok chladiva
7 133 m3/h
Turbogenerátor

Počet TG na blok
2
Menovitý výkon
252,5 MW
Otáčky
3 000 ot./min.
Teplota pary (VT)
256 °C
Tlak pary (VT)
4,3 Mpa
Teplota pary (NT)
216,5 °C
Tlak pary (NT)
0,363 Mpa
Výstupné napätie
15,75 kV
Chladenie
voda/vodík
Kondenzátor

Počet kondenzátorových telies
2
Vyhotovenie
dvojdielne, dvojkomorové
Množstvo chladiacej vody
35 000 m3/h
Max. teplota chladiacej vody
33 °C
Počet teplovýmenných rúrok
29 480
Teplovýmenná plocha
16 300 m2
Spôsob chladenia kondenzátorov
cirkulačný, chladiace veže s prirodzeným ťahom
Chladiace veže

Počet chladiacich veží
4
Výška
120 m
Dolný priemer
84,4 m
Horný priemer
53 m
Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5 % elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši. AE Bohunice V2 spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Sĺňava na rieke Váh, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Váh je prakticky zanedbateľný. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 24 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 17 m3 kvapalných a 17 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné a pevné rádioaktívne odpady sa spracovávajú v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS. Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach, ktorý tu prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.
Občianska informačná komisia (OIK) Mochovce je nezávislým informačným kanálom na prenos informácií medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení v Mochovciach a obyvateľstvom, ktoré žije v ich okolí. Zriadenie komisie bolo inšpirované dobrou praxou z niektorých krajín, kde boli podobné komisie zriadené na báze dobrovoľnosti alebo zo zákona. OIK Mochovce bola vytvorená 1. januára 2005 a je zložená zo zástupcov verejnosti (starostov a primátorov), ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov jadrových zariadení a aktívni vo verejnom živote. Členmi OIK Mochovce sú Regionálne záujmové združenie miest a obcí Mochovce, Slovenské elektrárne a JAVYS. Cieľom OIK je viesť otvorený dialóg s verejnosťou o mierovom využívaní jadrovej energetiky a prenášať na verejnosť kvalifikované a aktuálne informácie z diania v jadrových zariadeniach, s ohľadom na právo občanov byť pravdivo a okamžite informovaní o všetkých aspektoch výstavby a prevádzky jadrových zariadení, bezpečnosti a vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie prostredníctvom delegovaných zástupcov občanov. Viac informácií o Záujmovom združení Mochovce a OIK Mochovce nájdete na www.zdruzeniemochovce.sk.
phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-rightplus-circlechevron-right-circle