AE Mochovce

Stručne o elektrárni

Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómových elektrární Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. V roku 2020 a 2021 bol elektrický výkon druhého a následne aj prvého bloku zvýšený výmenou a úpravou komponentov sekundárneho okruhu na 500 MW. Prvý a druhý blok AE Mochovce ročne spolu dodajú do siete viac ako 7 mil. MWh elektrickej energie, čo pokrýva viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Každoročne tak zabránia emisiám CO2 v objeme viac ako 7 mil. ton v porovnaní s uhoľnou elektrárňou. Výstavba tretieho a štvrtého bloku finišuje; 3. blok by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2022 a 4. blok o dva roky neskôr.
Atómová elektráreň Mochovce
  • Atómová elektráreň Mochovce

Do útrob elektrárne

Pozrite sa s nami hlbšie do prevádzky Atómovej elektrárne v Mochovciach. Môžete sa dozvedieť niečo z histórie, aké sú technické parametre a ako vplýva elektráreň na životné prostredie.
História
Technické parametre
Životné prostredie
Informačná komisia

20 000 BC

Osídlenie človekom, nález kamennej sekery

1 259 AD

Prvá písomné zmienka o obci Mohi

1 981

Začiatok výstavby atómových elektrární. Mochovce – zemné práce

1982

Začiatok výstavby 1. a 2. bloku AE Mochovce

1987

Začiatok výstavby 3. a 4. bloku AE Mochovce

1990

Výmena systému kontroly a riadenia

1991

Zastavenie stavebných prác

1996

Rozbeh stavebných prác na 1. a 2. bloku

1998

Uvedenie 1. bloku do prevádzky

2000

Uvedenie 2. bloku do prevádzky

2006

Enel získal 66 % Slovenských elektrární

2008

Zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku na 470 MWe, Začiatok dostavby 3. a 4. bloku AE Mochovce

2020

Zvýšenie výkonu 2. bloku na 505 MWe

2021

Zvýšenie výkonu 1. bloku na 505 MWe

2100

Zelená lúka
* údaje pre Mochovce 2 po výmene turbín a zvýšení výkonu
Počet blokov
2
Typ reaktora
VVER 440/V 213 - tlakovodný
Tepelný výkon reaktora
1 471 MWt
Menovitý výkon reaktora*
470/505 MWe
Vlastná spotreba*
35 MW (7 % menovitého výkonu)
Účinnosť bloku*
34 %
Vnútorný priemer
3 542 mm
Hrúbka steny
140 + 9 mm
Výška
11 805 mm
Hmotnosť (bez vnútorných častí)
215 150 kg
Materiál
legovaná Cr-Mo-V oceľ
Počet chladiacich slučiek
6
Prietok chladiva
42 600 m3/h
Pracovný tlak
12,26 MPa
Teplota chladiva na výstupe z reaktora
297,3 °C
Teplota chladiva na vstupe do reaktora
267,9 °C
Teplotný spád na aktívnej zóne
29°C
Celkový objem
242 m3
Počet palivových kaziet pracovných
312
Počet palivových kaziet regulačných
37
Počet palivových kaziet celkom
349
Hmotnosť paliva v aktívnej zóne
42 t
Použité palivo
UO2
Stredné bohatenie paliva
4,87 % U235
Parogenerátor: 6ks pre 1 blok

Typ PG
V-213
Množstvo vyrobenej pary
450 t/h
Tlak pary na výstupe
4,61 MPa
Teplota pary na výstupe
255 °C
Teplota napájacej vody
222 °C
Hmotnosť
169 t (bez závesov)
Turbogenerátor: 2 ks pre 1 blok

Typ Doosan Škoda Power – K 250-44*
250 MWe
Počet stupňov
1 vysokotlakový, 2 nízkotlakové
Menovité otáčky
3 000 ot./min.
Menovitý zdanlivý výkon generátora*
277 MVA
Napätie na svorkách
15,75 kV
Menovitý prúd*
3 x 10130 A
Kondenzátor

Množstvo chladiacej vody
35 000 m3/h
Max. teplota chladiacej vody
33 °C
Chladiace veže

Počet chladiacich veží
4
Výška
125 m
Dolný priemer
88,54 m
Horný priemer
56,6 m
Priemer bazéna
98,36 m
PASÍVNE

Štyri hydroakumulátory

Objem
4 x 70 m3
Z toho v každom objem vody
40-50 m3
Z toho v každom objem dusíka
20-30 m3
Barbotážna veža

Celkový objem barb. šachty
13 800 m3
4 záchytné komory pre plyny s obj.
16 140 m3
12 barbotážnych žľabov
1 380 m3
AKTÍVNE

Vysokotlakový systém

Prietok čerpadla
65 m3/h
Tlak na výtlaku
13,5 MPa
Nízkotlakový systém

Prietok čerpadla
800 m3/h
Tlak na výtlaku
0,72 MPa
Sprchový systém

Prietok čerpadla
380-520 m3/h
Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5% elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši. AE Mochovce spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže na rieke Hron, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je prakticky zanedbateľný. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 40 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému – 19 v elektrárni a 21 v okolí, ktoré nepretržite sledujú dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 13 m3 kvapalných a 15 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné rádioaktívne odpady sa spracovávajú priamo v Mochovciach, pevné rádioaktívne odpady v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS. Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do do medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach, ktorý prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.
Občianska informačná komisia (OIK) Mochovce je nezávislým informačným kanálom na prenos informácií medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení v Mochovciach a obyvateľstvom, ktoré žije v ich okolí. Zriadenie komisie bolo inšpirované dobrou praxou z niektorých krajín, kde boli podobné komisie zriadené na báze dobrovoľnosti alebo zo zákona. OIK Mochovce bola vytvorená 1. januára 2005 a je zložená zo zástupcov verejnosti (starostov a primátorov), ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov jadrových zariadení a aktívni vo verejnom živote. Členmi OIK Mochovce sú Regionálne záujmové združenie miest a obcí Mochovce, Slovenské elektrárne a JAVYS. Cieľom OIK je viesť otvorený dialóg s verejnosťou o mierovom využívaní jadrovej energetiky a prenášať na verejnosť kvalifikované a aktuálne informácie z diania v jadrových zariadeniach, s ohľadom na právo občanov byť pravdivo a okamžite informovaní o všetkých aspektoch výstavby a prevádzky jadrových zariadení, bezpečnosti a vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie prostredníctvom delegovaných zástupcov občanov. Viac informácií o Záujmovom združení Mochovce a OIK Mochovce nájdete na www.zdruzeniemochovce.sk.
phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-rightplus-circlechevron-right-circle