Fakticky o elektrárňach

Všetko o privatizácii Slovenských elektrární: Ako sa po podnik po privatizácii ozdravil a mohol sa začať porovnávať so zahraničnými konkurentmi v energetike, či financovať dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec.

Zadlžené Slovenské elektrárne sa v roku 2004 privatizovali v očakávaní, že zahraničný investor bude schopný efektívnejšie riešiť problém vysokých nákladov a prevezme na seba záväzky plynúce z bankových úverov namiesto štátu. Na rozdiel od Slovenských elektrární boli zahraniční záujemcovia kapitálovo silnými spoločnosťami.

Zlepšenie hospodárenia po privatizácii: Prevádzkový zisk (mil. eur)

V Bratislave podpísali záverečné dokumenty o akvizícii 66% Slovenských elektrární spoločnosťou Enel v apríli 2006. Ponuka firmy Enel bola vybratá ako preferovaná v októbri 2004. Enel splatil 20 % ceny (168 miliónov eur) pri podpísaní zmluvy vo februári 2005. Zvyšných 671 miliónov eur bolo zaplatených po uzavretí transakcie v apríli 2004, zároveň s prevodom kontrolného podielu v Slovenských elektrárňach. Zvyšných 34 % ostalo v rukách Slovenskej republiky. V súlade s kontraktom podpísaným vo februári 2005 z majetku elektrární boli pred uzavretím transakcie vyčlenené aktíva týkajúce sa nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a jadrová elektráreň Bohunice V1 určená na odstavenie v nasledujúcich rokoch (tieto sa stali majetkom štátnej spoločnosti JAVYS). Z majetku boli vyčlenené aj VE Gabčíkovo.

S 66 % podielom však nový väčšinový vlastník nezískal absolútnu kontrolu nad Slovenskými elektrárňami. Napríklad, keby chcel nový akcionár meniť stanovy Slovenských elektrární, v ktorých sú definované podmienky fungovania manažmentu podniku, potreboval na to súhlas štátu. Slovensko takisto muselo odobriť aj akúkoľvek zmenu vo fungovaní dozornej rady energetického podniku. Rada schvaľuje napríklad obchodné plány firmy. Súhlas štátu by bol potrebný aj pri zvyšovaní a znižovaní základného imania alebo pri uvedení akcií elektrární na burzu.