Všeobecné informácie o spôsobe varovania verejnosti, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou (ZPH), o jej vhodnom správaní:

V zmysle vypracovaného hodnotenia rizika je pre všetky závody Slovenských elektrární, a.s., (SE) stanovené spoločenské riziko na prijateľnej úrovni, to znamená, že závody SE svojimi rizikami z pohľadu možnej závažnej priemyselnej havárie nepresahujú areál závodu do takej miery a neohrozujú obyvateľov okolitých miest a obcí tak, aby bolo potrebné riešiť systém varovania vyrozumenia verejnosti z pohľadu zákona o ZPH.

Názov a adresa podniku

SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s.
Atómové elektrárne Bohunice, závod
919 31 Jaslovské Bohunice


Obchodné meno a sídlo prevádzkovateľa

Slovenské elektrárne, a.s.
Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava 2


Informácie o splnení požiadaviek podľa § 5 (zaslanie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja)

Podnik zaradený v kategórii A. Oznámenie o zaradení podniku bolo na príslušný okresný úrad zaslané 15.10.2015.


Informácie o súčasnej činnosti podniku

Atómové elektrárne Bohunice, závod sú organizačnou zložkou akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. Atómové elektrárne Bohunice tvorí jadrová elektráreň V2.

Elektráreň pozostáva z dvoch reaktorov VVER 440 zdokonaleného typu V 213. Do trvalej prevádzky sa uviedol tretí blok 14. februára 1985 a štvrtý blok 18. decembra 1985.

Okrem výroby a dodávky elektriny zabezpečujú SE-EBO dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Trnava, Leopoldov a Hlohovec, ako aj pre priemyselné a iné organizácie a dodávku pary pre dodávku tepla okolitým priemyselným podnikom. Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom prešla jadrová elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Súčasťou tohto systému je tepelný napájač do Trnavy a Jaslovských Bohuníc uvedený do prevádzky v roku 1987. O 10 rokov bol sprevádzkovaný tepelný napájač do Leopoldova a Hlohovca.

Atómové elektrárne Bohunice, závod s  výkonom 2x 505 MW sa podieľajú na celkovej výrobe elektrickej energie Slovenských elektrární približne 36 %. V elektrizačnej sústave pracujú v základnom režime a ich priemerná ročná výroba elektrickej energie sa pohybuje približne okolo 7 500 GWh.

Jadrová elektráreň V2 patrí do skupiny elektrární s tlakovodným energetickým heterogénnym reaktorom, v ktorom ku štiepnej reakcii dochádza pôsobením prevažne tepelných neutrónov. Ako palivo je použitý mierne obohatený oxid uraničitý. Moderátorom a súčasne chladivom je demineralizovaná voda s obsahom kyseliny boritej.


Informácie o nebezpečných látkach prítomných v podniku vrátane ich všeobecného názvu a podľa potreby aj ich klasifikáciu s uvedením ich základných nebezpečných vlastností

Hydrazínhydrát – Číra bezfarebná až nažltlá hygroskopická kvapalina lámajúca svetlo so slabým zápachom po amoniaku. Jedná sa o horľavú, jedovatú, reagujúcu kvapalinu. Počas zvlášť horúcich dní a pri silnom zahriatí kvapaliny vznikajú výbušné zmesi, ktoré sú ťažšie ako vzduch. Držia sa pri zemi a pri vznietení môže oheň šľahať do veľkej vzdialenosti. Ku vznieteniu dochádza horúcimi povrchmi, iskrami alebo otvoreným plameňom. Po prekročení teploty varu dochádza k termickému rozkladu za vzniku vodíka a amoniaku.

Vodík – extrémne horľavý, výbušný plyn bez zápachu a farby, ľahší ako vzduch. Dobre miešateľný so vzduchom. Prudko reaguje so vzduchom, kyslíkom, halogénmi a silnými oxidantmi. Reaguje s kovovými katalyzátormi.

Kyslík – bezfarebný plyn bez zápachu. Nehorľavý, netoxický, s horľavými látkami môže prudko reagovať, vo veľkej miere oxiduje organické látky. Intenzívne podporuje horenie.

Ropné deriváty: motorová nafta –nafta ako aj motorové oleje sú obecne označované ako ropné deriváty a ako konkrétne VNL sú zachytené v tab. I, Prílohy 1 zákona č. 277/2005 Z.z. Jedná sa o horľavé kvapalné uhľovodíky. Z požiarno-technických charakteristík motorovej nafty je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +21ºC. Priemerná hustota motorovej nafty sa pohybuje okolo 820 kg.m-3. Z požiarno-technických charakteristík motorových olejov je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +60 až +80 ºC. Priemerná hustota motorových olejov sa pohybuje okolo 910 kg.m-3.

Ropné deriváty: oleje – Hlavné požiarne nebezpečenstvo v strojovni predstavujú turbínové oleje, používané jednak pre účely mazania a chladenia, a jednak pre účely regulácie. Podľa dostupných štatistík, hlavnou príčinou vzniku požiarov v strojovniach je únik oleja z  tlakového potrubného rozvodu a jeho styk s točivými časťami strojov, elektrickými prístrojmi a zariadeniami a s  nechráneným (tepelne neodizolovaným) potrubím, alebo s potrubím s  porušenou tepelnou izoláciou.

Kyselina dusičná – bezfarebná až žltá kvapalina charakteristického zápachu. Silne oxidujúca a prudko reagujúca s horľavými a redukovateľnými materiálmi, pri zahrievaní sa rozkladá na oxidy dusíka. Je korozívna pre kovy, prudko reaguje s organickými zlúčeninami, pričom môže spôsobiť požiar alebo výbuch. Spôsobuje dráždenie a vážne poškodenie pokožky, očí a slizníc.


Dátum poslednej kontroly podniku podľa § 24: 11/2018


Údaje o tom, kde možno získať podrobnejšie informácie v súlade s § 15 ods. 8 a 9

Ing. Rajmund Kerak
Špecialista pre prevenciu ZPH

t: +421 33 597 2781
m: + 421 910 674 963
rajmund.kerak@seas.sk

Názov a adresa podniku

SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s.
Atómové elektrárne Mochovce, závod
935 39 Mochovce


Obchodné meno a sídlo prevádzkovateľa

Slovenské elektrárne, a.s.
Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava 2


Informácie o splnení požiadaviek podľa § 5 (zaslanie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja)

Podnik zaradený v kategórii A. Oznámenie o zaradení podniku bolo na príslušný okresný úrad zaslané dňa 19.10.2015.


Informácie o súčasnej činnosti podniku

Atómové elektrárne Mochovce, závod sú organizačnou zložkou akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.

Elektráreň vyrába a dodáva elektrickú energiu a teplo. Prevádzkuje 2 jadrové bloky s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V 213 s výkonom 2 x 470 MW.

Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roku 1999. Tretí a štvrtý blok SE-EMO je vo výstavbe.

Atómové elektrárne Mochovce, závod s výkonom 2x 470 MW, sa podieľajú na celkovej výrobe elektrickej energie Slovenských elektrární približne 32,6 %. V elektrizačnej sústave pracujú v základnom režime alebo režime poskytovania podporných služieb a ich priemerná ročná výroba elektrickej energie sa pohybuje približne okolo  7 400 GWh.

Jadrová elektráreň Mochovce, 1. a 2. blok patrí do skupiny elektrární s tlakovodným energetickým heterogénnym reaktorom, v ktorom ku štiepnej reakcii dochádza pôsobením prevažne tepelných neutrónov. Ako palivo je použitý mierne obohatený oxid uraničitý. Moderátorom a súčasne chladivom je demineralizovaná voda s obsahom kyseliny boritej.


Informácie o nebezpečných látkach prítomných v podniku vrátane ich všeobecného názvu a podľa potreby aj ich klasifikáciu s uvedením ich základných nebezpečných vlastností

Hydrazínhydrát – Číra bezfarebná až nažltlá hygroskopická kvapalina lámajúca svetlo so slabým zápachom po amoniaku. Jedná sa o horľavú, jedovatú, reagujúcu kvapalinu. Počas zvlášť horúcich dní a pri silnom zahriatí kvapaliny vznikajú výbušné zmesi, ktoré sú ťažšie ako vzduch. Držia sa pri zemi a pri vznietení môže oheň šľahať do veľkej vzdialenosti. Ku vznieteniu dochádza horúcimi povrchmi, iskrami alebo otvoreným plameňom. Po prekročení teploty varu dochádza k termickému rozkladu za vzniku vodíka a amoniaku.

Vodík – extrémne horľavý, výbušný plyn bez zápachu a farby, ľahší ako vzduch. Dobre miešateľný so vzduchom. Prudko reaguje so vzduchom, kyslíkom, halogénmi a silnými oxidantami. Reaguje s kovovými katalyzátormi.

Kyslík – bezfarebný plyn bez zápachu. Nehorľavý, netoxický, s horľavými látkami môže prudko reagovať, vo veľkej miere oxiduje organické látky. Intenzívne podporuje horenie.

Ropné deriváty: motorová nafta – nafta ako aj motorové oleje sú obecne označované ako ropné deriváty a ako konkrétne VNL sú zachytené v tab. I, Prílohy 1 zákona č. 277/2005 Z.z. Jedná sa o horľavé kvapalné uhľovodíky. Z požiarno-technických charakteristík motorovej nafty je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +21 ºC. Priemerná hustota motorovej nafty sa pohybuje okolo 820 kg.m-3. Z požiarno-technických charakteristík motorových olejov je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +60 až +80 ºC. Priemerná hustota motorových olejov sa pohybuje okolo 910 kg.m-3.

Ropné deriváty: oleje – Hlavné požiarne nebezpečenstvo v strojovni predstavujú turbínové oleje, používané jednak pre účely mazania a chladenia, a jednak pre účely regulácie. Podľa dostupných štatistík, hlavnou príčinou vzniku požiarov v strojovniach je únik oleja z tlakového potrubného rozvodu a jeho styk s točivými časťami strojov, elektrickými prístrojmi a zariadeniami a s nechráneným (tepelne neodizolovaným) potrubím, alebo s potrubím s porušenou tepelnou izoláciou.

Kyselina dusičná – bezfarebná až žltá kvapalina charakteristického zápachu. Silne oxidujúca a prudko reagujúca s horľavými a redukovateľnými materiálmi, pri zahrievaní sa rozkladá na oxidy dusíka. Je korozívna pre kovy, prudko reaguje s organickými zlúčeninami, pričom môže spôsobiť požiar alebo výbuch. Spôsobuje dráždenie a vážne poškodenie pokožky, očí a slizníc.


Dátum poslednej kontroly podniku podľa § 24: 4/2019


Údaje o tom, kde možno získať podrobnejšie informácie v súlade s § 15 ods. 8 a 9:

Ing. Mariana Mančíková
Špecialista pre prevenciu ZPH

t: +421 36 636 3816
m: + 421 910 673 150
mariana.mancikova@seas.sk

Názov a adresa podniku

SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s.
Elektrárne Nováky, závod
972 43 Zemianske Kostoľany


Obchodné meno a sídlo prevádzkovateľa

Slovenské elektrárne, a.s.
Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava 2


Informácie o splnení požiadaviek podľa § 5 (zaslanie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja)

Podnik zaradený v kategórii A. Oznámenie o zaradení podniku bolo na príslušný okresný úrad zaslané dňa 28.10.2015.


Informácie o súčasnej činnosti podniku

Elektrárne Nováky, závod sú organizačnou zložkou akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.

Elektrárne Nováky, závod (ďalej len „prevádzka“) spaľovaním slovenského hnedého uhlia vyrábajú prehriatu paru pre parné turbíny poháňajúce elektrické generátory, horúcu vodu a technologickú paru aj pre okolité priemyselné závody a pre vykurovacie účely mesta Prievidze, Novák, obce Zemianske Kostoľany a odberateľov po trase horúcovodu z ENO do Prievidze. V rámci elektrizačnej sústavy prevádzka pracuje v základnom a pološpičkovom režime.

Hlavným výrobným zariadením v ENO sú ENO A FK-1 fluidný kotol a ENO B bl.č. 1,2, sú dva parné, jednobubnové kotly, s prirodzenou cirkuláciou vody, s granulačnou spaľovacou komorou, vysokotlakové, dvojťahové s medziprihrievačom pary. V rohoch spaľovacej komory kotlov ENO B bl.č.1,2, sa nachádzajú práškové štrbinové horáky, ktorými sa privádza palivo do spaľovacieho priestoru ohniska. Zapaľovanie a stabilizácia spaľovacieho procesu kotlov je zabezpečená stabilizačnými horákmi s tlakovým rozprašovaním na spaľovanie ŤVO, ktoré sa nachádzajú na stenách spaľovacej komory.


Informácie o nebezpečných látkach prítomných v podniku vrátane ich všeobecného názvu a podľa potreby aj ich klasifikáciu s uvedením ich základných nebezpečných vlastností

Hydrazínhydrát – Číra bezfarebná až nažltlá hygroskopická kvapalina lámajúca svetlo so slabým zápachom po amoniaku. Jedná sa o horľavú, jedovatú, reagujúcu kvapalinu. Počas zvlášť horúcich dní a pri silnom zahriatí kvapaliny vznikajú výbušné zmesi, ktoré sú ťažšie ako vzduch. Držia sa pri zemi a pri vznietení môže oheň šľahať do veľkej vzdialenosti. Ku vznieteniu dochádza horúcimi povrchmi, iskrami alebo otvoreným plameňom. Po prekročení teploty varu dochádza k termickému rozkladu za vzniku vodíka a amoniaku.

Vodík – Extrémne horľavý, výbušný plyn bez zápachu a farby, ľahší ako vzduch. Dobre miešateľný so vzduchom. Prudko reaguje so vzduchom, kyslíkom, halogénmi a silnými oxidantami. Reaguje s kovovými katalyzátormi.

Kyslík – Bezfarebný plyn bez zápachu. Nehorľavý, netoxický, s horľavými látkami môže prudko reagovať, vo veľkej miere oxiduje organické látky. Intenzívne podporuje horenie.

Ropné deriváty: motorová nafta – Nafta ako aj motorové oleje sú obecne označované ako ropné deriváty a ako konkrétne VNL sú zachytené v tab. I, Prílohy 1 zákona č. 277/2005 Z.z. Jedná sa o horľavé kvapalné uhľovodíky. Z požiarno-technických charakteristík motorovej nafty je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +21 ºC. Priemerná hustota motorovej nafty sa pohybuje okolo 820 kg.m-3. Z požiarno-technických charakteristík motorových olejov je najvýznamnejšia teplota vzplanutia okolo +60 až +80 ºC. Priemerná hustota motorových olejov sa pohybuje okolo 910 kg.m-3.

Ropné deriváty: oleje – Hlavné požiarne nebezpečenstvo v strojovni predstavujú turbínové oleje, používané jednak pre účely mazania a chladenia, a jednak pre účely regulácie. Podľa dostupných štatistík, hlavnou príčinou vzniku požiarov v strojovniach je únik oleja z  tlakového potrubného rozvodu a jeho styk s točivými časťami strojov, elektrickými prístrojmi a zariadeniami a s  nechráneným (tepelne neodizolovaným) potrubím, alebo s potrubím s  porušenou tepelnou izoláciou.

Ropné deriváty: mazut – Patrí do skupiny ťažkých vykurovacích olejov a je vlastne destilačným zbytkom ťažkých uhľovodíkov z ropy. V SE-ENO sa používa na stabilizáciu horenia pri nedosahovanom minimálnom výkone kotla. Pri vyšších teplotách má mazut vlastnosti podobné vlastnostiam horľavých kvapalín. Maximálna spotreba mazutu na SE-ENO je cca 10 000 kg/hod.


Dátum poslednej kontroly podniku podľa § 24: 03/2019


Údaje o tom, kde možno získať podrobnejšie informácie v súlade s § 15 ods. 8 a 9:

Jozef Gramantík
Špecialista pre prevenciu ZPH

t: +421 46 560 2410
m: + 421 910 673 857
jozef.gramantik@seas.sk

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE; angl. International Atomic Energy Agency – IAEA) je agentúrou OSN, ktorá stanovuje medzinárodné bezpečnostné štandardy pre mierové vzužívanie jadrovej energie. MAAE zároveň kontroluje dodržiavanie zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Súčasným generálnym tajomníkom je od roku 2009 Jukija Amano. MAAE pravidelne preveruje bezpečnosť jadrových blokov Slovenských elektrární počas misií OSART.

Svetové združenie prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO – World Association of Nuclear Operators) je medzinárodná organizácia prevádzkovateľov jadrových elektrární, ktorej prvoradým cieľom je neustále zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových elektrární na celom svete. Slovenské elektrárne, a.s., sú členom WANO a pravidelne pozývajú medzinárodných expertov v rámci misií WANO na previerky prevádzkovej bezpečnosti blokov jadrových elektrární.

Ak dôjde k evakuácii, pokyny dostanete z obecného rozhlasu. V takom prípade si pripravte evakuačnú batožinu. Evakuačná batožina nemôže presiahnuť 50 kg na jednu dospelú osobu, 25 kg na jedno dieťa a 5 kg príručnej batožiny.

Evakuácia zníži riziko vášho ohrozenia iba za predpokladu, že je vykonávaná podľa pokynov. Riaďte sa pokynmi obce – evakuácia bude umožnená len po plánovaných evakuačných trasách s povinným prechodom cez kontrolné stanoviská.

NEOBÁVAJTE SA O SVOJICH RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV – BUDE O NICH POSTARANÉ!

Na koho sa vzťahuje evakuácia

Evakuácia je plánovaná pre všetkých obyvateľov s trvalým a prechodným bydliskom v oblasti ohrozenia a pre osoby pracujúce a navštevujúce školské zariadenia v oblasti ohrozenia. Všetky mestá a obce v oblasti ohrozenia okolo jadrovej elektrárne majú evakuačné plány.

Kam budete evakuovaní

Budete informovaní o mieste pristavenia evakuačných dopravných prostriedkov a o mieste, kam budete evakuovaní. Predškolské zariadenia, školy, zdravotnícke zariadenia a iné, nachádzajúce sa na území obce, sú evakuované spoločne s obcou.

Čo urobiť pred odchodom z domu alebo bytu

Keď vlastníte hospodárske zvieratá

Čo si vziať pri evakuácii so sebou

Pri odchode z domu či bytu si chráňte dýchacie cesty, napr. toaletným papierom, bavlnenou vreckovkou alebo uterákom. Povrch tela si chráňte vhodným oblečením, ktoré pri nástupe do vozidiel odložíte (čiapka, pláštenky, polyetylénové vrecká použité ako návleky na ruky a obuv). Na evakuáciu použite iba spoľahlivé vozidlo s dostatočnou zásobou pohonných hmôt.

Pre napĺňanie vízie a poslania Slovenských elektrární vyhlasujeme a zaväzujeme sa dodržiavať zásady a princípy v oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany pred požiarmi a prevencie závažných priemyselných havárií.

Bezpečnosť, v prvom rade jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana ako jej neoddeliteľná súčasť, sú súčasťou riadenia spoločnosti a sú prioritné a trvalo nadradené nad výrobné požiadavky a obchodný zisk.

Za bezpečnosť zodpovedá v rozsahu svojich kompetencií, zodpovedností a právomocí každý zamestnanec spoločnosti.
Pri všetkých činnostiach sú uplatňované princípy kultúry bezpečnosti a otvorenej komunikácie, v rámci ktorej sa pracovníci môžu slobodne vyjadrovať k otázkam bezpečnosti bez obáv z postihu.

V príprave technických opatrení a v činnostiach súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení sú uplatňované princípy stratégie ochrany do hĺbky, zamerané najmä na prevenciu, ale aj na zmierňovanie následkov potenciálnych rizík.

Riadenie bezpečnosti je neoddeliteľnou súčasťou Integrovaného systému manažérstva spoločnosti, v ktorom sú zodpovednosti a právomoci líniových manažérov jasne a jednoznačne stanovené.

Na riadenie osobných dávok, aktivity výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi je aplikovaný princíp ALARA (As Low As Reasonably Achievable), s cieľom neustále znižovať radiačnú záťaž v jadrových zariadeniach a v ich okolí.

Spoločnosť má zavedený efektívny systém havarijnej pripravenosti vrátane výcviku pracovníkov, ktorý sa trvale udržiava a pravidelne precvičuje.

Výber, dozorovanie a hodnotenie dodávateľov je vykonávané z hľadiska ich prístupu k bezpečnosti a plnenia kvalifi kačných a kvalitatívnych požiadaviek.

Uplatňuje sa otvorený dialóg s verejnosťou, s dozornými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi štátnej správy a samosprávy.

Pre všetkých zamestnancov spoločnosti sú vytvárané vhodné podmienky na ochranu ich zdravia pri výkone pracovných činností.

Spoločnosť podporuje otvorenú komunikáciu a spoluprácu so zamestnancami, zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť, pracovnou zdravotnou službou a odborovým orgánom a motivuje zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia.

Riziká práce, ako aj potenciálne príčiny vzniku závažných priemyselných havárií, sú identifi kované a vyhodnocované. K hodnoteným rizikám sú prijaté opatrenia, ktoré zabezpečujú minimálnu mieru rizika z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, životného prostredia a majetku.

Sú stanovené a komunikované opatrenia a merateľné ciele na neustále zlepšovanie v oblasti bezpečnosti, zamerané na minimalizáciu dopadov pracovného prostredia na zdravie pracovníkov a výskytu pracovných úrazov a priblíženie sa k strategickému cieľu nulovej úrazovosti.

Na dosahovanie bezpečnostných cieľov a plnenie bezpečnostných požiadaviek, zásad a princípov, zvyšovanie vzdelania, kvalifi kácie a informovanosti zamestnancov, sú vynakladané adekvátne materiálne a fi nančné prostriedky.

S cieľom neustáleho zlepšovania sú trvalo využívané najnovšie poznatky a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

Rozvoj výrobno-technickej základne je orientovaný na také technológie výroby elektriny a tepla, ktoré znižujú negatívny vplyv na bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Uskutočňovaním a vyhodnocovaním politiky bezpečnosti zaručíme, že spoločnosť plní všetky legislatívne a iné požiadavky v predmetných oblastiach.

Ak dôjde k evakuácii, pokyny dostanete z obecného rozhlasu. V takom prípade si pripravte evakuačnú batožinu. Evakuačná batožina nemôže presiahnuť 50 kg na jednu dospelú osobu, 25 kg na jedno dieťa a 5 kg príručnej batožiny.

Evakuácia zníži riziko vášho ohrozenia iba za predpokladu, že je vykonávaná podľa pokynov. Riaďte sa pokynmi obce – evakuácia bude umožnená len po plánovaných evakuačných trasách s povinným prechodom cez kontrolné stanoviská.

NEOBÁVAJTE SA O SVOJICH RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV – BUDE O NICH POSTARANÉ!

Na koho sa vzťahuje evakuácia

Evakuácia je plánovaná pre všetkých obyvateľov s trvalým a prechodným bydliskom v oblasti ohrozenia a pre osoby pracujúce a navštevujúce školské zariadenia v oblasti ohrozenia. Všetky mestá a obce v oblasti ohrozenia okolo jadrovej elektrárne majú evakuačné plány.

Kam budete evakuovaní

Budete informovaní o mieste pristavenia evakuačných dopravných prostriedkov a o mieste, kam budete evakuovaní. Predškolské zariadenia, školy, zdravotnícke zariadenia a iné zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území obce, sú evakuované spoločne s obcou.

Čo urobiť pred odchodom z domu alebo bytu

Keď vlastníte hospodárske zvieratá

Čo si vziať pri evakuácii so sebou

Pri odchode z domu či bytu si chráňte dýchacie cesty, napr. toaletným papierom, bavlnenou vreckovkou alebo uterákom. Povrch tela si chráňte vhodným oblečením, ktoré pri nástupe do vozidiel odložíte (čiapka, pláštenky, polyetylénové vrecká použité ako návleky na ruky a obuv). Na evakuáciu použite iba spoľahlivé vozidlo s dostatočnou zásobou pohonných hmôt.

Jadrový palivový cyklus je sériou činností a priemyselných procesov, ktoré sú spojené s využitím uránu ako paliva na výrobu elektriny z jeho štiepenia v jadrových elektrárňach. Urán je relatívne bežný prvok – mierne rádioaktívny kov, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Je ho asi 500-krát viac ako zlata a približne toľko ako cínu. Je prítomný vo väčšine skál a v pôdach, ako aj v riekach a morskej vode.

Jadrový palivový cyklus sa dá rozdeliť do týchto etáp

(kliknite na linky pod obrázkom pre zobrazenie detailu jednotlivých etáp)

1. Ťažba a úprava uránovej rudy

Uránová ruda sa ťaží v hlbinných alebo povrchových baniach. Obsah uránu v rude je 0,1% až 3%. Najviac uránovej rudy sa ťaží v Kanade, Austrálii a Kazachstane. Drvením a následnou chemickou úpravou (lúhovaním) sa získava tzv. žltý koláč, ktorý obsahuje viac ako 80% uránu.

2. Konverzia a obohatenie

Zlúčeniny uránu obsiahnuté v žltom koláči sa konverziou menia do plynnej formy (hexafluorid uránu – UF6), ktorá je vhodnejšia pre obohacovanie štiepiteľným uránom 235. Urán, ktorý sa nachádza v prírodných zdrojoch, obsahuje najmä dva izotopy: U-238 a U-235. Hlavným štiepiteľným izotopom je urán 235, ktorého je však v prírodnom uráne 238 len malé množstvo (priem. 0,7%), a preto treba jeho podiel v jadrovom palive zvýšiť až na takmer 5%. Komerčne najrozšírenejším procesom obohacovania je použitie centrifúg.

3. Výroba paliva

UF6 sa chemicky spracováva na prášok UO2 (oxid uraničitý) Ten sa lisuje a speká pri vysokej tepote (1400°C) do formy keramických tabliet, ktoré sú hermeticky zapuzdrené do rúrok zo zirkónovej ocele. Spolu 126 rúrok tvorí jednu palivovú kazetu. Na prevádzku jedného reaktora VVER-440 je ročne potrebných 7 až 9 ton uránového paliva. Čerstvé jadrové palivo nepredstavuje radiačné riziko, pretože je len veľmi slabým zdrojom žiarenia a aktivuje sa až v reaktore.

4. Využitie paliva v reaktore

Tepelná energia uvoľnená pri štiepení uránu v reaktore sa odvádza chladiacim médiom (vodou) a následne sa mení v turbogenerátore na elektrickú energiu. Palivo v reaktore musí byť vždy zaliate vodou, inak by sa mohlo prehriať a pri teplotách nad 1500°C sa začína taviť pokrytie paliva, pri teplotách nad 2500°C už aj samotné palivo. Časť U-238 v palive sa mení v reaktore na plutónium. Hlavný izotop plutónia je tiež štiepiteľný a prispieva asi jednou tretinou k celkovej energii uvoľnenej v reaktore.

5. Skladovanie vyhoretého paliva

Po 5 až 6 rokoch prevádzky v reaktore sa palivo presunie do bazénu vyhoreného paliva, ktorý je hneď vedľa reaktora. Tu sa vo vode dochladzuje a znižuje sa jeho aktivita. Voda je vynikajúcim tienením žiarenia a zároveň absorbuje zbytkové teplo, ktoré vyhorené palivo produkuje. Po 5 rokoch dochladzovania sa môže vyhorené palivo previezť do skladu vyhoretého paliva v Bohuniciach, kde sa skladuje v bazénoch s vodou. Tento sklad prevádzkuje štátna spoločnosť JAVYS, a.s., a skladuje sa v ňom všetko vyhoreté jadrové palivo, ktoré sa na Slovensku nachádza. Do budúcna sa počíta s rozšírením skladovacej kapacity skladu o sklad suchého typu (skladovanie v špeciálnych kontajneroch chladených len prirodzenou cirkuláciou vzduchu).

6. Prepracovanie paliva

Vyhorené palivo obsahuje asi 95% uránu, 1% plutónia a 4% vysoko rádioaktívnych štiepnych produktov, ktoré vznikli v reaktore. Palivo je možné recyklovať v prepracovateľských závodoch, kde sa separuje na tri zložky: urán, plutónium a vysokoaktívny odpad. Urán a plutónium sa môžu opätovne použiť pri výrobe čerstvého jadrového paliva, obsahujúceho zmes štiepiteľných izotopov U a Pu (tzv. palivo MOX).

Proces prepracovania je však veľmi finančne i energeticky náročný, preto je na svete len niekoľko prepracovateľských závodov. Vyhorené palivo zo slovenskýchjadrových elektrární sa zatiaľ neprepracováva, ale  v budúcnosti sa takáto možnosť nevylučuje.

7. Definitívne uloženie vyhoreného paliva

Celosvetovo akceptovaným definitívnym riešením pre bezpečné uloženie vyhoretého jadrového paliva je jeho uloženie v špeciálnych kontajneroch v hlbinnom geologickom úložisku. Pre výber vhodnej lokality pre vybudovanie hlbinného úložiska sa aplikujú prísne požiadavky na horninové prípadne sedimentačné prostredie. Hoci v súčasnosti nie je v prevádzke vo svete žiadne  hlbinné úložisko vyhoreného paliva, viaceré krajiny (napr. Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko) vybudovali demonštračné prieskumné jednotky, na ktorých skúmajú a deklarujú bezpečnosť a realizovateľnosť takýchto projektov. Uvedenie prvého hlbinného úložiska do prevádzky sa očakáva okolo roku 2020 vo Fínsku.

Z pohľadu Slovenska túto problematiku nie je potrebné riešiť urgentne, pretože celkový objem vyhoreného paliva je pomerne malý a bez problémov sa dá bezpečne dlhodobo skladovať v sklade.  Slovenské elektrárne odvádzajú v zmysle platnej legislatívy finančné prostriedky určené na pokrytie budúcich nákladov spojených s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom, rádioaktívnymi odpadmi a vyraďovaním jadrových elektrární. Národný jadrový fond spravuje tieto prostriedky a zabezpečuje realizáciu úloh vyplývajúcich z vnútroštátneho programu záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR.V zmysle platného Vnútroštátneho programu záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie aj u nás prebieha geologický prieskum lokalít vhodných pre výstavbu úložiska. Predpokladá sa, že finálne úložisko by mohlo byť k dispozícii okolo roku 2065.

Okrem toho sa skúmajú aj ďalšie možnosti využitia vyhoreného paliva pomocou nových technológií. Vyvíjajú sa nové typy reaktorov, tzv. rýchle množivé reaktory, ktoré budú v budúcnosti využívať vyhorené palivo z reaktorov, ktoré sú v prevádzke v súčasnosti. Toto sa javí ako optimálne riešenie zadnej časti jadrového palivového cyklu.

Jadrové elektrárne majú vybudovaný systém niekoľkých ochranných bariér na zabránenie úniku rádioaktívnych prvkov do okolia, ktorý sa nepretržite monitoruje. Spoľahlivosť každej bariéry je vysoká a pravdepodobnosť súčasného porušenia všetkých bariér a úniku rádioaktívneho materiálu do okolia je veľmi nízka.

Ak by aj napriek tomu takáto porucha vznikla, na ochranu zamestnancov elektrárne a obyvateľov v okolí sa bude postupovať podľa vopred vypracovaných havarijných plánov v súlade s legislatívnymi požiadavkami SR a EÚ.

Čo je radiačná udalosť?

Udalosť na jadrovej elektrárni, pri ktorej došlo, alebo môže dôjsť k súčasnému porušeniu viacerých ochranných bariér, s možným únikom rádioaktívnych látok do životného prostredia.

Varovanie a informovanie obyvateľstva

O radiačnej udalosti s možnými následkami na životné prostredie sa dozviete prostredníctvom systému VAROVANIA cez sirény, doplnené hovorenou informáciou.

Pri zvuku sirén sa uistite, či nejde o plánovanú skúšku sirén. O skúškach a cvičeniach informujeme vždy aj na tejto internetovej stránke.

Bližšie informácie o nebezpečenstve (únik rádioaktívnych látok, povodne, živelné pohromy, únik nebezpečných chemických látok) poskytnú hlásenia prostredníctvom obecného, mestského rozhlasu alebo RTVS.
Presvedčte sa, že i vaši susedia hlásenie počuli a porozumeli mu.

Ako sa chrániť pred rádioaktívnymi látkami

  1. Ukrytie
    Najlepšiu ochranu pred účinkami rádioaktívnych látok poskytujú uzavreté, murované priestory
  2. Jódová profylaxia
    Zabraňuje ukladaniu rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze. Občania v oblasti ohrozenia si jódovú profylaxiu prevzali na obecných alebo mestských úradoch.
  3. Ochrana povrchu tela a dýchacích ciest
    Dýchacie cesty je potrebné chrániť vždy pri pohybe v otvorenom priestore – napr. evakuácii, či zatváraní hospodárskych budov atď.
  4. Evakuácia
    Vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pobytu osôb v ohrozenom území.

Účinnosť prostriedkov improvizovanej ochrany dýchacích ciest:

Keď dostanete pokyn k ukrytiu

Vyčkajte na ďalšie upresňujúce pokyny vysielané obecným rozhlasom alebo RTVS. Nepoužívajte zbytočne telefóny pevnej ani mobilnej telefónnej siete s výnimkou privolania rýchlej zdravotnej služby na záchranu života.

O VAŠE DETI V ŠKOLÁCH BUDE POSTARANÉ!

Keď dostanete pokyn k užitiu tabletky jodidu draselného

Jodid draselný (KJ) užite až na pokyn vysielaný rozhlasom alebo televíziou. Tabletky je vhodne zapiť malým množstvom vody. Užitie vyšších dávok jodidu draselného nezvyšuje ochranný efekt a vášmu zdraviu neprospeje.

Odporúčané dávkovanie:

Poslaním Slovenských elektrární, a.s., je bezpečne a ohľaduplne k životnému prostrediu vyrábať a dodávať cenovo dostupnú energiu pre všetkých našich zákazníkov.

Pre napĺňanie poslania si firma stanovuje náročné bezpečnostno-prevádzkové ciele a požiadavky a aplikuje programy sústavného zlepšovania. Jadrová bezpečnosť je neustále monitorovaná a hodnotená odstupňovaným prístupom, prostredníctvom pravidelných samohodnotení,  a nezávislých hodnotení realizovaných útvarom nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (NOS), previerkami WANO (World Association of Nuclear Operators), misiami OSART z MAAE (Medzinárodná Agentúra pre Atómovú Energiu) a verifikačnými misiami Európskej komisie.

*NSAC – Externý poradný výbor pre jadrovú bezpečnosť, podriadený priamo predstavenstvu

Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti – Nuclear Oversight (NOS) hodnotí prevádzkovú bezpečnosť Slovenských elektrární na základe kritérií a cieľov WANO. Poslaním NOS je identifikovať príležitosti na zlepšenia v oblasti bezpečnosti a poskytnúť nezávislé hodnotenie prispievajúcich faktorov udalostí, s cieľom pomáhať pri dosahovaní excelentnosti v oblasti prevádzkovej bezpečnosti.

Súčasťou NOS je Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee (NSAC) zložený z medzinárodných expertov. Za svoju činnosť NSAC zodpovedá priamo predstavenstvu spoločnosti.

Členovia NSAC:

  • Peter Gango (predseda), Fínsko
  • Mark Gorry, Veľká Británia
  • Roger Seban, Francúzsko
  • Manel Campoy, Španielsko

Hlavným poslaním ÚJD SR je výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, čím zaručuje, že jadrová energia sa na území SR bude využívať výlučne na mierové účely, a že slovenské jadrové zariadenia sú projektované, budované, prevádzkované a vyraďované z prevádzky v súlade s príslušnou legislatívou.

ÚJD pri svojej činnosti využíva výsledky rozvoja vedy a výskumu ako i medzinárodnú spoluprácu. Dôležitou činnosťou, ktorá úzko súvisí s hlavným poslaním ÚJD je aj dozor nad fyzickou ochranou jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení, to znamená položiek, ktoré by sa dali za určitých okolností i zneužiť na iné než mierové účely.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE; angl. International Atomic Energy Agency – IAEA) je agentúrou OSN, ktorá stanovuje medzinárodné bezpečnostné štandardy pre mierové vzužívanie jadrovej energie. MAAE zároveň kontroluje dodržiavanie zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Súčasným generálnym tajomníkom je od roku 2009 Jukija Amano. MAAE pravidelne preveruje bezpečnosť jadrových blokov Slovenských elektrární počas misií OSART.

Svetové združenie prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO – World Association of Nuclear Operators) je medzinárodná organizácia prevádzkovateľov jadrových elektrární, ktorej prvoradým cieľom je neustále zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových elektrární na celom svete. Slovenské elektrárne, a.s., sú členom WANO a pravidelne pozývajú medzinárodných expertov v rámci misií WANO na previerky prevádzkovej bezpečnosti blokov jadrových elektrární.

Hlavné prvky, ktorými sa odlišujú rôzne typy existujúcich reaktorov:

Z technologického hľadiska existujú tri hlavné typy reaktorov, ktoré sa dostali do fázy priemyselného využitia. Klikom na konkrétny typ sa zobrazí jeho detailný popis:

  1. Plynom chladený, grafitom moderovaný reaktor
  2. Ťažkou vodou chladený a moderovaný reaktor
  3. Ľahkou vodou chladený a moderovaný reaktor

Okrem troch už spomenutých typov boli tiež vyvinuté dva ďalšie: na vysokoteplotný plyn, z ktorého sa postavilo niekoľko prototypov v USA, Nemecku, Veľkej Británii a Japonsku a množivý alebo tzv. rýchly typ (FBRFast Breeder Reactor), z ktorého sa postavilo desať prototypov (USA, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Japonsko a bývalý ZSSR) a jedna veľká elektráreň Superfénix s výkonom 1 200 MW, ktorú uviedli do prevádzky vo Francúzsku v roku 1986 a definitívne zatvorili v roku 1996. Momentálne v Európskej únii nie je prevádzkovaný ani jeden rýchly množivý reaktor.

Vývoj reaktorov

Takmer všetky komerčne prevádzkované reaktory sú založené na jednom zo základných vodou chladených prevedeniach, ako je uvedené vyššie. Avšak, pokročilé alebo tzv. reaktory Generácie III sú využívané v stavbe nových blokov a súčasných rozvojových plánoch. Väčšina reaktorov Generácie III je väčšia ako ich predchodcovia a ich výkon je viac ako 1000 MW.

Ich projekt je založený na poznatkoch a prevádzkových skúsenostiach získaných za pol storočie prevádzky  predchádzajúcich jadrových zariadení:

V rovnakej dobe prebiehal súbežne aj vývoj malých, modulárnych reaktorov (SMRs), vhodnejších na nižší dopyt, vo viac izolovaných lokalitách a so skromnejšími rozpočtami. Malé reaktory sú navrhnuté tak, aby vyrábali do 300 MW elektriny a majú rôznorodé technológie. Najpokročilejšie sú vo vývoji spoločnosťami v USA, Rusku, Číne, Francúzku, Argentíne a Južnej Kórei.

Aj napriek tomu, že reaktory Generácie III sa pomaly dostávajú do prevádzky, jadroví vedci z celého sveta spoločne pracujú na konštrukcii reaktorov Generácie IV. Momentálne sa skúma šesť koncepčných návrhov. Avšak, bude to trvať niekoľko desiatok rokov, pokým sa aj tie najsľubnejšie návrh(y) dostanú do testovacej fázy.

Jadrová bezpečnosť jadrovej elektrárne je podmienená bezchybnou a spoľahlivou funkciou všetkých jej zariadení a systémov, ktoré zabraňujú vzniku havárie alebo odstraňujú dôsledky porúch, zadržiavajú rádioaktívne látky v určených priestoroch a zamedzujú ich rozptýleniu do okolia v prípade ich uvoľnenia. Súčasná úroveň bezpečnosti jadrových reaktorov zaručuje, že všetky systémy sú schopné samostatne zvládnuť poruchy bez ohrozenia obyvateľstva a životného prostredia.

Základný princíp bezpečnosti jadrových elektrární je založený na princípe ochrany do hĺbky. Ochrana do hĺbky je založená na 4 fyzických bariérach a 5 úrovniach ochrany. Princíp ochrany do hĺbky je určený na kompenzáciu možných ľudských chýb a porúch zariadení. Sústredí sa na niekoľko bariér ochrany vrátane takých, ktoré bránia úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia. Princíp tiež zahŕňa ochranu bariér samotných a ďalšie opatrenia pre ochranu obyvateľstva a životného prostredia pred poškodením v prípade, že tieto bariéry nie sú úplne účinné.

Spoľahlivosť každej bariéry je veľmi vysoká a pravdepodobnosť súčasného porušenia všetkých štyroch bariér a únik rádioaktívneho materiálu do okolia je veľmi nízka.

  1. Prvá bariéra je tvorená kryštálovou mriežkou paliva vo forme keramických tabliet.
  2. Druhou bariérou je pokrytie paliva – hermeticky uzavretá rúrka zo zliatiny zirkónu.
  3. Tretiu bariéru vytvára hermeticky uzatvorený tlakový systém primárneho okruhu, do ktorého patrí i tlaková nádoba reaktora, zabraňujúci úniku chladiaceho média s rádioaktívnymi látkami do okolia pri všetkých predpokladaných teplotách a tlakoch.
  4. Štvrtou bariérou je kontajnment – až 1,5 m hrubá železobetónová obálka, zadržiavajúca rádioaktívne látky, ktoré by mohli uniknúť cez prvé tri narušené bariéry.
  1. úroveň: konzervatívny projekt, zaistenie kvality, kontrolné činnosti, kultúra bezpečnosti;
  2. úroveň: riadenie prevádzky vrátane odozvy na abnormálne (poruchové) prevádzkové stavy, ktoré zaisťujú integritu prvých dvoch fyzických bariér;
  3. úroveň: bezpečnostné a ochranné systémy pre plnenie troch základných bezpečnostných funkcií;
  4. úroveň: opatrenia na udržanie celistvosti kontajnmentu;
  5. úroveň: opatrenia vnútorných a vonkajších havarijných plánov pre zníženie účinkov únikov RA látok do životného prostredia.

Bezpečnostné bariéry v jadrovej elektrárni dopĺňajú bezpečnostné systémy. Ich hlavnou úlohou je odstaviť reaktor – zastaviť reťazovú štiepnu reakciu, zabezpečiť odvod zvyškového tepla z reaktora, zabezpečiť neporušenie primárneho okruhu a znížiť tlak v kontajnmente za účelom ochrany bezpečnostných bariér - a to za každého prevádzkového stavu, teda aj v prípade najvážnejších havárií uvažovaných v projekte elektrárne a bez negatívneho vplyvu na okolie elektrárne. Bezpečnostné systémy delíme na aktívne a pasívne.

K svojej činnosti potrebujú zdroj energie, napríklad elektrickej, stlačený vzduch alebo kvapalinu. Patrí sem napríklad vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém chladenia aktívnej zóny a sprchový systém pre zníženie tlaku v kontajnmente.

Vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém slúžia na udržanie tlaku chladiva v primárnom okruhu, a tým na zabezpečenie odvodu tepla z aktívnej zóny reaktora v mimoriadnych prevádzkových stavoch. Pozostávajú z nádrží s roztokom kyseliny boritej a čerpadiel, ktoré zabezpečujú prívod roztoku/chladiva do primárneho okruhu pri poruche spojenej so stratou chladiacej vody reaktora. Zvýšením koncentrácie bóru v primárnom chladive sa zároveň zastaví štiepna reakcia, pretože bór pohlcuje voľné neutróny, ktoré spôsobujú štiepenie. Pokiaľ by čerpadlá vysokotlakového systému nestačili vodu do primárneho okruhu doplňovať, spustia sa i nízkotlakové čerpadlá, ktoré majú vyšší prietok a nepretržite dodávajú chladivo do primárneho okruhu. Po vyčerpaní nádrží nasávajú vodu cez tepelný výmenník z podlahy kontajnmentu, kam voda vytiekla cez netesné potrubie primárneho okruhu.

Pri zvýšení tlaku v priestoroch kontajnmentu, napr. v prípade porušenia primárneho okruhu, je uvedený do činnosti sprchový systém, ktorý znižuje tlak v tomto priestore sprchovaním, teda ochladzovaním vedúcim ku kondenzácii pary.

K svojej činnosti nepotrebujú žiaden vonkajší zdroj energie. Tvoria ich hydroakumulátory a vaukobarbotážny systém.

Ak sa zníži tlak chladiva v reaktore pod hodnotu, na akej je udržiavaný tlak roztoku kyseliny boritej v hydroakumulátoroch, začne sa roztok z hydroakumulátorov pretláčať do reaktora, zaplaví aktívnu zónu reaktora a tak zabezpečí odvod tepla z aktívnej zóny.

Barbotážny systém je súbor dvanástich poschodí prekrytých žľabov naplnených roztokom kyseliny boritej umiestnených v barbotážnej veži. Roztok kyseliny bóritej tvorí vodný uzáver s relatívne veľkým celkovým prietokovým prierezom a s malým hydraulickým odporom. Dolný priestor vodného uzáveru je spojený s boxom parogenerátorov, horný priestor vodného uzáveru cez spätné armatúry so štyrmi záchytnými plynojemami. V prípade havárie s únikom chladiva z primárneho okruhu v kontajnmente prechádza paroplynová zmes vodným uzáverom, v ktorom sa ochladí a skondenzuje parná fáza. Nekondenzujúci vzduch a rádioaktívne plyny prejdú cez spätné klapky do plynojemov, kde zostanú lokalizované. Následne sa dajú prostredníctvom vzduchotechnických systémov prečistiť.

Všetky zariadenia dôležité z hľadiska bezpečnosti sú trikrát zálohované (3 x 100%) a za normálnej prevádzky pripravené na okamžitú činnosť. Sú navzájom nezávislé a priestorovo oddelené. K plneniu požadovanej bezpečnostnej funkcie stačí jeden z troch redundantných systémov.

phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right