Deň energetiky: 1. október

01.10.2014
Možnosti zdieľania:
Niektorí ho zvyknú (nesprávne) nazývať i Dňom energetikov. Viete, prečo sa vo všetkých energetických firmách na Slovensku oslavuje práve 1. október?

Deň 1. október je v Kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa (KZVS), uzatvorených medzi Zväzom zamestnávateľom energetiky Slovenska (ZZES) na strane jednej a Združením odborárov energetiky Slovenska (ZOES) a Energeticko-chemickým odborovým zväzom (ECHOZ) samostatne na stranách druhých, stanovený ako Deň energetiky. Niektorí zamestnanci ho zvyknú (nesprávne) nazývať i Dňom energetikov.

Prečo je týmto dňom práve 1. október?

V decembri 1997 a opakovane v máji 1999 požiadali prezident ZZES, predseda Slovenského odborového zväzu energetikov (v súčasnosti po zlúčení dvoch odborových zväzov ECHOZ) a predseda Združenia odborárov jadrovej energetiky Slovenska (dnes ZOES) Národnú radu Slovenskej republiky o zmenu a doplnenie zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch tak, aby bol 1. október uzákonený ako pamätný deň.

Národná rada SR ani na jeden písomný návrh nereagovala. Po dohode sociálnych partnerov KZVS však bol tento deň stanovený v KZVS ako Deň energetiky.

Voľba októbrového dátumu súvisela s pripomienkou historických momentov rozvoja slovenskej energetiky:

V dôsledku požiadaviek na plošnú elektrifikáciu a postupného vytvárania prepojenej sústavy elektrickej energie vysokého napätia došlo 1. októbra 1942 k fúzii 5 regionálnych spoločnosti s názvom Slovenské elektrárne, účastinná spoločnosť, Bratislava. Táto spoločnosť zabezpečovala 50 % výroby elektrickej energie na Slovensku.

Ďalším významným medzníkom bol dekrét prezidenta ČSR číslo 100 z 24. októbra 1945 , podľa ktorého bol ustanovený národný podnik Slovenské elektrárne (k 1. januáru 1946), do ktorého boli začlenené Slovenské elektrárne, účastinná spoločnosť a postupne všetky po r. 1945 znárodnené energetické zariadenia. Tento podnik po znárodnení zabezpečoval 90% výroby elektrickej energie a mal monopolné postavenie pri zásobovaní národného hospodárstva a obyvateľstva na Slovensku elektrickou energiou.

V máji 1957 bol na hlavnej správe elektrární v Bratislave ustanovený investorský podnik Atómová elektráreň A1 s dočasným sídlom v Bratislave. Vstup do jadrovej energetiky bol dôležitým medzníkom na kvalifikačné požiadavky obslužného personálu a vyvolal i zvýšenú požiadavku stabilizovať zamestnancov v dôsledku dlhej doby zácviku.

Pri nových náročných úlohách sa stála pozornosť venovala dokončeniu plošnej elektrifikácie. Ako posledná elektrifikovaná obec sa uvádza Zlatá Baňa, ktorá bola pripojená na elektrickú sieť 4. septembra 1960. V skutočnosti to však bola obec Zaježová v okrese Zvolen, pripojená 8. októbra 1960.

Ukončenie plošnej elektrifikácie bolo podnetom založenia tradície osláv Dna energetikov. Tieto oslavy boli od začiatku založenia spájané s hodnotením pripravenosti energetiky na zimné obdobie a morálnym oceňovaním zamestnancov. Slovenské energetické podniky od začiatku svojej činnosti i následnícke podniky naďalej rozvíjali oslavy Dňa energetikov.

V roku 1992 vedenie štátneho podniku SEP v dohode s novozaloženým Slovenským odborovým zväzom energetikov stanovili 1. október ako Deň energetiky. Odvtedy sa na slávnostných stretnutiach okrem hodnotenia uplynulých výsledkov udeľuje pri životných a pracovných jubileách pamätná medaila, ktorá má na rube plastiku Aurela Stodolu, zakladateľa teórie parných a plynových turbín.

phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right