Kolegovia hltajú jeho riadky s nadšením: Braňo má na konte prvú knihu a nečakanú ponuku

19.08.2020
Možnosti zdieľania:
Nikdy by si nebol pomyslel, že jeho koníček sa pretransformuje až do takejto podoby. Keď kolega Branislav Adamec prvýkrát držal v rukách svoju knihu, bol to nezabudnuteľný pocit.

Vždy rád načúval rozprávaniu starých rodičov o príhodách zo života. Fascinovalo ho, ako ťažko sa kedysi žilo a čím všetkým si museli prejsť. A tak si povedal, že skúsi o svojich predkoch niečo napísať. Nikdy by mu nenapadlo, že sa jeho texty raz premenia na celú knihu. Jednej z čitateliek sa kniha Žiť sa musí zapáčila natoľko, že ju prepísala na scenár radi by ju ako divadelnú hru nacvičili v ochotníckom divadle. V seriáli o zaujímavých koníčkoch našich kolegov sa zhovárame s Branislavom Adamcom, zámočníkom zo skupiny Údržba – oprava turbín, Mochovce.

Bavili vás už na škole hodiny slovenčiny a literatúry?

Nejak zvláštne ani nie. Dokonca ypsilony sú dodnes pre mňa španielskou dedinou. Našťastie mám skvelú korektorku, ktorá všetko opraví. Aj keď slohy som vraj písal vždy dobré. A mnohé básne, čo boli v škole povinné, si pamätám do dnes.

Prečo ste sa rozhodli študovať technickejšie smery?

Vždy ma bavilo všetko, čo sa týkalo techniky. Knihy ma v detstve nebavili takmer vôbec. Čím som starší, tým viac ma fascinuje história a najmä ľudské osudy v nej. Z rozprávania starých rodičov som mával vždy zimomriavky a prišlo mi ľúto, že by raz mali zostať v zabudnutí. Začal som ich postupne spisovať a napokon z toho vniklo oveľa viac, než som čakal.

Koľko kníh ste zatiaľ vydali? Môžete nám ich aj trochu priblížiť?

Napísané mám zatiaľ dve. Sú vydané spolu v jednej knihe ako 1. časť Žiť sa musí a 2. časť Červené raky. Je to historický román z obdobia 1917 – 1945 o ťažkom živote našich predkov, o ich pokore a vôli žiť. Nevzdať sa. Dej je stvárnený prostredníctvom osudov jednej rodiny, kde hlavnou hrdinkou je žena, matka, ktorá napriek všetkým ranám života ostáva láskavá a obetavá…

Dej prvej časti knihy začína na konci 1. svetovej vojny, rozpadom monarchie a vznikom následníckych štátov. Ďalej sa dej odohráva v medzivojnovom období striedavo na strednom Slovensku a USA. Červené raky sú pokračovaním, kde opäť nosnou časťou je život na Slovensku, no dej sa odohráva cez 2. svetovú vojnu. Celý dej je prerozprávaný cez osud rodiny Dolinajovcov.

Ako dlho trvá, kým nápad, ktorý je v hlave, dostane podobu knihy?

Jednoznačne sa to povedať nedá. Veľa informácií zháňam v knihách, múzeách, archívoch, keďže sa do kníh snažím zakomponovať historické a technické fakty. Takže záleží od toho, ako sa mi toto darí. Samotné písanie ide rýchlo, pokiaľ je čas a najmä pokoj. Prvú knihu Žiť sa musí som písal asi štyri roky. Druhá, Červené raky, bola hotová za rok. Potom nasleduje korektúra textu a pravopisu ďalšími aspoň troma ľuďmi. S tvorbou obálky, zalomením textu a podobne mi pomáhajú známi, to všetko môže trvať aj ďalšieho polroka.

Vedia o vašom koníčku aj kolegovia?

Samozrejme, že vedia. Mnohí ma podporili kúpou knihy. Za čo im veľmi pekne ďakujem.

Kolega Branislav Adamec s rodinou.

Dá sa to všetko vôbec skĺbiť s prácou v Slovenských elektrárňach?

Určite dá. Každý by chcel, aby bolo toho času viac. To však nejde. Deň bude mať vždy 24 hodín. Preto je to naša najcennejšia devíza.

Chystáte aj ďalšie publikácie?

Určite áno. Momentálne si už zbieram materiály na študovanie faktov pre ďalšiu knihu. A ak sa podarí, možno o dva-tri roky bude na svete.

Kde sa vám najlepšie tvorí?

Píšem vždy len doma.

Mali ste aj oficiálny krst po vydaní? Aký to bol pocit vidieť a držať v rukách vlastnú knihu?

Začnem druhou časťou vašej otázky – pocit je to skvelý. Viete, že je to vaše, že toto tu po vás ostane pre ďalšie generácie. A krst nie, ja si na takéto veci moc nepotrpím. Niekedy mám pocit, že známi a ľudia, čo mi pomáhali s vydaním knihy sa z nej tešia viac ako ja.“ (smiech)

Branislav Adamec je v Mochovciach tri roky na údržbe, kde pracuje ako zámočník. Jeho špecializáciou sú točivé stroje a turbíny. Spisovateľa či básnika v rodine nemali, no svojmu koníčku sa začal pozvoľne venovať už pred takmer desiatimi rokmi.

phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right