Turistiku povýšil na novú úroveň: O Richardovom netradičnom hobby ste ešte nepočuli

03.09.2020
Možnosti zdieľania:
V elektrárňach pracuje ako technik bezpečnostných meraní a vo voľnom čase rozhodne nesedí doma. Richard Ježík pozná hory lepšie ako svoje topánky a výhľady z nich má zmapované dokonale.

Pred troma rokmi doštudoval jadrové a fyzikálne inžinierstvo a dnes sa venuje rádiometrii a spektrometrii. Richard Ježík má veľmi aktívny život. S turistikou začal pred troma rokmi v podstate spontánne pri prechádzke v Bratislave, ktorá vedie až cez Kamzík.

„Celkom sa mi to zapáčilo, a tak sa zrodila predstava, že by som mohol prejsť každú značkovanú turistickú trasu na Slovensku – dokopy okolo 15 000 kilometrov. Takže by som sa rozhodne nenudil najbližších niekoľko rokov. Tiež som to považoval za užitočné, pretože značkárom z Klubu slovenských turistov môžem dávať spätnú väzbu o stave značenia a trasy,“ spomína na svoje začiatky.

Postupom času väčšinu voľných víkendov strávil turistikou. Najskôr mu dalo zabrať aj 20 kilometrov po Malých Karpatoch, neskôr si vybudoval kondíciu a hlavným obmedzením sa stala doprava. „Stihnúť posledný denný spoj späť domov bol niekedy hotový boj. Po pätnásťhodinovej túre to nebolo vždy príjemné, ale vlak či autobus som zakaždým stihol,“ rozpráva Richard s úsmevom.

Vzácny úlovok zasnežených alpských vrcholkov z vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch (záber konkrétne zachycuje zrúcaninu Branč s alpským Schneebergom na pozadí).
Vzácny úlovok zasnežených alpských vrcholkov z vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch (záber konkrétne zachycuje zrúcaninu Branč s alpským Schneebergom na pozadí). Foto: Richard Ježík

Cesta k pozorovaniu horizontov

Ešte počas štúdia v Bratislave vyskúšal s kamarátmi nočné výstupy na Kamzík a Devínsku Kobylu a veľmi sa mu to zapáčilo. Postupne jeho typická turistika vyzerala tak, že večer sa dostal na vybrané miesto, celú noc kráčal a ráno si vychutnal východ slnka v horách, kde sú podľa jeho slov rána vždy najkrajšie.

„Pri jednej takejto turistike som začal v Prievidzi a východ slnka ma zastihol na vrchu Vtáčnik. Na horizonte som uvidel typickú siluetu vrchu Kriváň vo Vysokých Tatrách, veľmi ma to zaujalo a po príchode domov som s prekvapením zistil, že je vzdialený vyše 116 kilometrov. Začal som sa viac zaujímať o to, čo vidím na horizonte,“ objasňuje Richard svoju cestu k pozorovaniu horizontov.

Kriváň vo Vysokých Tatrách (ostrý špic vľavo).
Kriváň vo Vysokých Tatrách (ostrý špic vľavo). Foto: Richard Ježík

Postupom času zistil, že tejto záľube sa na Slovensku venujú aj iní ľudia, a dokonca profesionálne. Začal študovať aspekty diaľkových pozorovaní a v tejto oblasti sa vzdeláva dodnes.

ČO SÚ ĎALEKÉ VÝHĽADY

Sú špecifickým typom krajinárskej fotografie, zahrňujú pozorovanie a fotografovanie vzdialených objektov (zvyčajne vrcholov, prípadne vysokých budov) zo zemského povrchu. Zjednodušene povedané ide o zachytenie veľmi vzdialeného horizontu. Okolo 100 kilometrov je to pomerne bežné, pri 200 kilometroch sa dá hovoriť o veľmi dobrých pozorovacích podmienkach a hranicu 250 kilometrov sa podarilo prekonať len máloktorým. Napríklad Alpy z Bratislavy sú práve vo vzdialenosti okolo 100 kilometrov, vidieť sú pri čistom vzduchu relatívne často. Pozorovanie rumunských vrchov je o dosť náročnejšie, ide o jedinú s nami nesusediacu krajinu, ktorej obzory sa dajú vidieť aj zo Slovenska.

Pri diaľkových pozorovaniach sú rozhodujúcim faktorom počasie a čistota vzduchu. Najčistejší je po prechode frontov. Pri veľmi ďalekých pozorovaniach sa kvôli zakriveniu Zeme trajektória pozorovania nachádza tesne nad povrchom. Pre získanie potrebného kontrastu je lepšie pozorovať smerom k slnku pod horizontom, čiže pri západe sa zvyčajne pozoruje západný obzor a opačne.

Vzácnych úlovkov má hneď niekoľko

Tejto disciplíne sa profesionálne venuje niečo vyše roka. Za ten čas mu príroda dopriala niekoľko vzácnejších úlovkov. „Medzi ďaleké vnútroštátne pozorovania patrí napríklad zachytenie Ďumbiera (Nízke Tatry) z vrchu Čmelok blízko Pezinskej Baby. Pri pozorovanom zahraničí sú to, samozrejme, Alpy, ktoré som zachytil z viacerých miest pohoria Vtáčnik. Počas dňa sa mi raz podaril vzácny úlovok zasnežených alpských vrcholkov z vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch. Moje najcennejšie pozorovanie je však z vrchu Pipitka (Volovské vrchy pri Rožňave), odkiaľ sa mi podarili zachytiť Apusenské vrchy v Rumunsku pri vzdialenosti okolo 270 kilometrov.“

Alpy zachytené z pohoria Vtáčnik zo vzdialenosti okolo 240 kilometrov spolu s bratislavským Kamzíkom.
Alpy zachytené z pohoria Vtáčnik zo vzdialenosti okolo 240 kilometrov spolu s bratislavským Kamzíkom. Foto: Richard Ježík

Bez skvelých kolegov by to nešlo

Richardove turistické zážitky sú nevšedné – málokto chodí do hôr v noci, aby videl východy slnka. Navyše, diaľkové pozorovania sú veľmi závislé na dobrom počasí, ktoré je veľmi náhodným javom. „Rozhodnutie, či niekde ísť len kvôli diaľkovým výhľadom typicky robím deň vopred. Niektoré pozorovania sú také vzácne, že ideálne podmienky sú raz za päť rokov. Tu patrí obrovská vďaka vedúcemu a kolegom, že mi dali takúto možnosť. Veľmi si to cením. Pri bežnej turistike však využívam voľné víkendy,“ dodáva Richard, ktorý sa s kolegami rád čas od času podelí o fotky.

Vzácny úlovok zasnežených alpských vrcholkov z vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch (záber konkrétne zachycuje zrúcaninu Branč s alpským Schneebergom na pozadí).
Vzácny úlovok zasnežených alpských vrcholkov z vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch (záber konkrétne zachycuje zrúcaninu Branč s alpským Schneebergom na pozadí). Foto: Richard Ježík

Rok 2020 pozorovaniam praje

Richard zatiaľ prešiel asi tretinu zo spomínaných pätnásťtisíc kilometrov turistických trás a v spoznávaní zákutí našej krásnej krajiny chce plánuje pokračovať. Bavia ho aj dlhšie trasy, zúčastňuje sa Trnavskej stovky, Špačinskej stovky a Lazovej stovky, pričom posledná menovaná má úctyhodných 114 kilometrov.

Kolega nám potvrdil to, čo sa začalo tradovať aj v spojení s koronavírusom – rok 2020 sa zatiaľ zapísal ako jeden z najlepších rokov z hľadiska diaľkových pozorovaní. Pri nich je totiž najdôležitejšie práve počasie a čistota ovzdušia. „Prachových častíc je viac tam, kde vykurujú tuhým palivom a kde sú tepelné elektrárne, prípadne iný priemysel. Napríklad pre mňa to znamená náročnejšie pozorovacie možnosti smerom na Kysuce z dôvodu priemyslu na Ostravsku. Som rád, že môj zamestnávateľ dbá na ekológiu.“

Foto: Richard Ježík
Foto: Richard Ježík

Ak vás Richardov koníček zaujal, viac fotografií z jeho dobrodružstiev nájdete tu.

phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right