V lete sa zapotili aj elektrárne

08.09.2015
Možnosti zdieľania:
Počas dní s extrémnymi teplotami býva odber elektriny vyšší, sezónny dopyt už stúpa aj na Slovensku.

Priemerná letná a zimná spotreba elektriny je rozdielna, všeobecne platí, že odber elektriny je vyšší v zime ako v lete. Spôsobené je to tým, že počas zimy sú v prevádzke zariadenia na ohrev vody a na kúrenie, sme zväčša vnútri, pozeráme televízor a varíme. Ďalší podstatný fakt je, že v zime je dlhšia noc ako v lete a teda aj svietime dlhšie.

V posledných rokoch sa však rozdiel medzi odberom v zime a lete zmenšuje. Vplyv na to má pribúdajúci počet klimatizácií a bazénov, ktoré je nutné filtrovať. Mimoriadne horúce počasie toto leto spôsobilo vyššie odbery aj u nás. Francúzske elektrárne museli kvôli teplu znížiť svoju výrobu už v júli a Poliaci boli v auguste dokonca nútení regulovať spotrebu pre veľké podniky.

„Počas horúcich dní bol v porovnaní s dňami s priemernou teplotou nárast zaťaženia našej sústavy až na úrovni 100 – 150 megawattov,“ povedal Ján Mazánik, vedúci hodnotenia výroby v Slovenských elektrárňach. Horúčavy majú vplyv aj na prenosovú sústavu. Má o niečo nižšiu schopnosť vedenia kvôli ohrevu. Je teda citlivejšia na preťaženie a zvýšený dopyt po elektrine.

Zároveň Slovenské elektrárne ako výrobca elektriny zaznamenali nižšiu účinnosť chladenia v jadrových a tepelných elektrárňach. „Počas dní s extrémnymi teplotami je dodávka elektriny z každého bloku jadrových elektrární približne o 20 MW nižšia ako v zimných mesiacoch. Limitujúcim faktorom je teplota cirkulačnej chladiacej vody, ktorá nesmie prekročiť stanovenú hranicu,“ vysvetlil Mazánik.

V prípade že sa táto teplota blíži ku stanovenej hranici, treba výkon bloku znížiť. Vďaka chladiacim vežiam dokážu aj v horúčavách uhoľné, plynové a jadrové energetické zdroje nakladať s vodou efektívne. V chladiacich vežiach sa časť vody odparí a iba chýbajúcu odparenú vodu je potrebné dočerpať z vodnej nádrže. Všetka ochladená voda sa vracia (cirkuluje) do elektrárne.

Tepelná schéma reaktora v Mochovciach

Takto museli Slovenské elektrárne počas horúčav prevádzkovať aj bloky 3 a 4 v Elektrárňach Nováky. „V čase približne od 11.00 do 23.00 bol výkon blokov obmedzený na 70 – 80 MW, pričom blok 3 má dosiahnuteľný výkon 95 MW a blok 4 až 105 MW.“ Vo Vojanoch problém s chladením nezaznamenali. V prevádzke bol iba 5. blok a ten chladiace veže dokázali spoľahlivo chladiť.

Porovnateľne horšie sú na tom niektoré veľké elektrárne v zahraničí, ktoré využívajú iba prietokové chladenie. To znamená, že všetku vodu použitú na chladenie vracajú ohriatu späť do vodného toku, ktorého teplota v letných horúčavách rýchlejšie dosiahne hraničné environmentálne limity a elektráreň preto musí výrazne znížiť svoj výkon. A kde klesá ponuka elektriny, tam rastie jej cena.

„Počas horúčav sme zaznamenali zvýšenie spotových cien elektriny na Slovensku. Je za tým zvýšený dopyt a kombinácia plánovaných odstávok výrobných a prenosových zariadení,“ povedal Mazánik. Pravidelne počas horúčav dochádza k „decouplingu“ čiže rozpadu inak spoločného denného trhu s elektrinou medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Rumunskom. K situácii dochádza ak sa prenosová kapacita na niektorej z hraníc vyčerpá, napríklad kvôli vysokému dopytu po elektrine na Slovensku, v Maďarsku a Južnej Európe sa vyčerpajú kapacity hraničného profilu z Česka smerom k nám. Následkom je rozdielna cena elektriny pre každú krajinu. A tak v hodinách, keď nastal decoupling počas tohto leta, bola cena elektriny na Slovensku z dôvodu jej nedostatku vyššia ako v Česku alebo Nemecku.

Vývoj indexov denného trhu SK
Vývoj indexov denného trhu SK
phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right