zeBra: Slovensko sa pomaly mení do zelena

21.10.2014
Možnosti zdieľania:
E-mobilita si medzi Slovákmi razí cestu slimačím tempom. Vďaka spolupráci firiem, škôl a obcí postupne pribúda elektromobilov i dobíjacích staníc.

Vedeli ste, že na Slovensku bolo už zatiaľ prihlásených 71 automobilov fungujúcich na elektrický pohon? Že 100-kilometrový úsek jazdy na elektromobile vás vyjde len 2 eurá? Že na Slovensku je dosiaľ rozmiestnených viac ako 20 rýchlo nabíjacích staníc, na ktorých sa batéria stihne dobiť za 20 minút? Celkovo je pritom u nás dostupných okolo 50 nabíjacích staníc, najmä v Bratislave, pričom sieť kopírujúca hlavné dopravné ťahy sa neustále rozrastá.

Slovensko a aj hlavné mesto sa mení do zelena – výrazne narastá záujem o dopravné prostriedky, ktorých fungovanie si nevyžaduje spaľovanie fosílnych palív. Slovenské elektrárne nastúpili na vlak medzi prvými, keď spoluzakladali Slovenskú asociáciu pre elektromobilitu (SEVA) a vozový park postupne rozširujú o elektromobily. Na konferencii zeBra (zelená Bratislava) v Starej Tržnici o tom v septembri za Slovenské elektrárne hovoril manažér predaja Andrea Pancotti. Pozrite si jeho prezentáciu.

„Zmapovali sme naše potreby, hľadali riešenia, ako zabezpečiť prevozy elektromobilmi medzi závodmi, ako docieliť plynulý dojazd. Pred dvomi rokmi to ešte nevychádzalo. Teraz už nám to začína fungovať,“ povedal pred účastníkmi konferencie. Priblížil, že prvé elektrické vozidlá vo vozovom parku Enel na Slovensku boli dodávky Piaggo Porter pre závody jadrových elektrární v Bohuniciach a Mochovciach. Portfólio firma onedlho rozšírila o elektrický Smart ED (automobilka Daimler) a Opel Ampera (v USA pod značkou Chevy Volt) na riaditeľstve v Bratislave. Vodné elektrárne Trenčín dostali do užívania Citroën C Zero a vozidlo Melex. Čoskoro pribudnú ďalšie autá – dve úžitkové vozidlá Citroën Berlingo pre atómové elektrárne Mochovce a Bohunice a päť vozidiel Nissan Leaf pre ostatné závody Slovenských elektrární. Do roku 2015 by počet elektromobilov vo vozovom parku Slovenských elektrární mohol stúpnuť na 30.

Veľkou výhodou elektrického vozového parku sú nízke prevádzkové náklady. Kým pri spaľovacích motoroch sú náklady okolo 10 až 15 eur na sto kilometrov, pri elektrických autách sú to len približne 2 eurá. Pri spaľovacom motore sú aj vyššie náklady na údržbu a servis než pri elektrickom motore. Elektromobil tak dokáže na prevádzke a údržbe ušetriť ďalších 20 – 25%.

Budovanie infraštruktúry

Andrea Pancotti tiež oznámil, že svojich 7 dobíjacích staníc Slovenské elektrárne v rámci testovania zdarma sprístupnili širokej verejnosti. V októbri pritom elektromobily z nabíjacích staníc Enel odčerpali historicky prvú megawatthodinu. Spoplatňovanie nabíjania elektromobilov je na Slovensku zatiaľ v nedohľadne a čaká na potrebnú legislatívu. Energiu potrebnú na jazdu tak môžu vodiči čerpať najmä vďaka firmám, ktoré dobíjaciu sieť rozvíjajú a elektrinu platia zo svojho, vysvetlil ďalší spíker konferencie Jaroslav Sýkora, manažér pre strategický rozvoj Slovenskej asociácie pre elektromobilitu. Podľa neho tu už máme vďaka privátnemu sektoru ako-tak vybudovanú sieť nabíjacích centier kopírujúcu aspoň hlavné dopravné ťahy, predpokladá však jej ďalšie rozširovanie. „Nabíjacia stanica by mohla byť v každej dedine. Slovensko bude za pár rokov prejazdné skrz naskrz,“ sršal optimizmom.

Tesla jazdí na oslobodenie od daní

Výrazne ďalej sú už ale na tom napríklad Nórsko, Francúzsko, či Nemecko. Napríklad Nóri – pokrývajú 5 % z celkového počtu elektrických áut na svete. Do roku 2015 sa na nórskych cestách predpokladá 50 000 elektromobilov. Najviac z nich je v súkromných rukách, priblížila Rannveig Skofteland z nórskeho veľvyslanectva. „V Osle sa stáva, že elektrické auto je druhým autom v domácnosti. Kupujú ich aj mladí ľudia,“ tvrdí. Tamojší obyvatelia si podľa nej plne uvedomujú, že chránia nórsku klímu a prispievajú k zlepšeniu životného prostredia. Do budúcnosti očakáva ďalší rozvoj elektromobility, ešte vyššie predaje a lacnejšie autá. „Elektroautá budú dôležité najmä v mestách. Nahradia klasickú dopravu skôr než verejná doprava, chôdza alebo cyklistika.“

Faktom ale je, že nórska elektromobilita sa môže tešiť výdatnej podpore zo strany štátu. Elektromobily sú totiž oslobodené od dane, ktorá sa pri autách so spaľovacími motormi takmer vyrovná cene auta. Aj preto idú na severe na dračku elektromobily Tesla s cenovkou začínajúcou na 90 000 eur. Ak by Tesla mala spaľovací motor, spolu s daňou by sa jej cena vyšplhala na bezmála 200 000 eur.

Quo vadis, Bratislava?

U nás sú pritom viaceré projekty len v štádiu úvah. Poradca primátora Bratislavy Michal Feik uviedol, že mesto sa začína zaoberať myšlienkou elektroautobusov: „Bola by to výrazne lacnejšia prevádzka, projekt chceme začať testovať.“ Tvrdí ale, že myslenie a návyky nášho obyvateľstva sa menia veľmi pomaly. Pripomenul, že len v každom 6. aute sedia aspoň dvaja ľudia. Okrem toho máme európsky unikát v parkovaní na chodníkoch, smerom von z mesta nás zdržia niekedy aj 4-hodinové dopravné zápchy. Verejnú dopravu používa len 60 percent ľudí a pešo chodí do práce necelá tretina ľudí. „Bratislava má na to, aby sa menila, no nám sa nechce presadnúť do iného spôsobu dopravy. Mnohé riešenia sú len o odvahe a tá zmena sa začína v našich mysliach aj v našich srdciach,“ uzavrel motivujúco M. Feik.

phone-handsetlocationmagnifiercrossarrow-right