Program

Prečítajte si zhrnutie z jednotlivých diskusných panelov. Správy z diskusných panelov dopĺňame priebežne.

Pre zobrazenie správy z diskusného panelu kliknite na názov diskusného panelu. Prepisy sú takisto k dispozícii na stiahnutie na spodku stránky.

  • Diskusia 1: Energetická mapa strednej Európy

Prvá panelová diskusia poskytla celkový prehľad o sektore energetiky v strednej Európe, pričom sa venovala predovšetkým trom hlavným oblastiam – energetickým mixom a energetickým politikám krajín V4, hlavným aktérom v sektore energetiky a špecifickým problémom v energetike, ktorým čelí nielen región Vyšehradskej štvorky.

Názory rečníkov na úvodnú otázku, či by mal byť energetický mix determinovaný na národnej úrovni, sa líšili. Niektorí vyjadrili presvedčenie, že o energetickom mixe rozhodujú a vždy rozhodovali štáty samotné, iní sa domnievajú, že vplyv politiky EÚ výrazne ovplyvňuje plány štátov v tejto oblasti. Kým nerastné bohatstvo, historické pozadie, ako aj kvalita infraštruktúry predstavujú pri tvorbe energetickej politiky krajín V4 východiskový bod, technológie, historické dedičstvo a ceny sú hlavným hnacím motorom pri formovaní energetického mixu v regióne. Interakcia medzi národnou energetickou politikou a politikou EÚ určite existuje, avšak keď sa EÚ zaviazala zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na 27%, rozhodnutie neurobila Európska komisia, či Európsky parlament, ale samotné členské štáty EÚ. Európska komisia navyše ani nešpecifikovala spôsob, ako teno cieľ dosiahnuť, členským štátom poskytla len politický rámec a nechala im tak dostatočný manévrovací priestor.

Dominancia vládnych záujmov v odvetví energetiky súvisí s faktom, že väčšina energetických spoločností v regióne V4 je vlastnená alebo spoluvlastnená štátom. Táto skutočnosť spätne určuje úroveň ich vzájomnej spolupráce – energetické politiky sa líšia v závislosti od záujmov a cieľov vlády. Keďže cieľom každej vlády je byť znovuzvolená aj v ďalšom volebnom období, jej ekonomickým zámerom preto bude mať ceny energií čo najnižšie. Napriek tomu nemusia byť ekonomické a politické ciele vždy kompatibilné, pretože sektor energetiky je globálnym odvetvím. Z tohto dôvodu je energetiku možné vnímať skôr ako odvetvie konfliktné vo vzťahu k politickým zámerom, obzvlášť vo vyšehradskom regióne.

Rečníci sa zhodli, že odvetvie energetiky momentálne prechádza dôležitou transformáciou, ktorá povedie k menšej centralizácii a postupne vyprodukuje väčší počet menej dominantných aktérov v odvetví. Rozhodujúcou pre transformáciu bude stabilita a predvídateľnosť obnoviteľných zdrojov, ako aj technológie uskladňovania energie. Panelisti sa domnievajú, že otázka vlastníctva v prípade energetických spoločností nie je kľúčová. Napriek tomu veria, že hlavní aktéri v energetike, nielen v tomto regióne, budú v nadchádzajúcich rokoch čeliť radikálnym zmenám a budú nútení prispôsobiť sa novému trhu a podmienkam daným rozvojom technológií. Len spoločnosti schopné prispôsobiť sa bez ohľadu na ich vlastníctvo, prežijú túto radikálnu transformáciu a v budúcnosti budú schopné profitovať z nových podmienok na trhu.

  • Diskusia 2: Obnoviteľné zdroje a trh

V diskusii o obnoviteľných zdrojoch sa panelisti zamerali predovšetkým na tri hlavné témy. V úvode sa venovali súčasnej situácii na trhu s obnoviteľnými zdrojmi v EÚ a v strednej Európe, následne rozoberali citlivú tému štátnych dotácií a debatou o využívaní obnoviteľných zdrojov v trhových podmienkach panel ukončili.

Diskusiu odštartovali komentáre o výhodách obnoviteľných zdrojov zdôrazňujúce ich pozitívny dopad na energetickú bezpečnosť. Z tohto pohľadu predstavujú obnoviteľné zdroje konkurencieschopný zdroj energie, ktorého ceny za posledných päť rokov klesli o 60% a investície do technológií výrazne zvýšili ich efektívnosť. Vzhľadom na to, že obnoviteľné zdroje je možné umiestniť aj v regiónoch s nerozvinutou infraštruktúrou, v súčasnosti z nich profitujú jednotlivci i menej rozvinuté oblasti. Napriek mnohým výhodám existujú viaceré prekážky brániace ich ďalšiemu rozvoju. V diskusii padla zmienka o nepriamej ochrane uhoľného priemyslu prostredníctvom chýbajúcich interkonektorov medzi krajinami - ich dostavba by obnoviteľným zdrojom veľmi pomohla. V súvislosti s týmto názorom možno teda uhlie považovať až za hrozbu pre energetickú bezpečnosť štátu.

Diskutujúci sa domnievajú, že energetické spoločnosti menia svoje postoje aj v reakcii na klimatické zmeny. Začali uprednostňovať čisté zdroje energie nielen pre ich nižšiu cenu, ale tiež z dôvodu ich väčšej ohľaduplnosti k životnému prostrediu. Panelisti sa zhodli, že dôvodom rýchleho rozšírenia obnoviteľných zdrojov boli vysoké dotácie a investície, no tento rozvoj bude ďalej potrebné podporiť správnym rámcom, stabilitou a predvídateľnosťou.

Panelová diskusia sa tiež snažila poskytnúť náhľad do problematiky dotácií. Na jednej strane, vysoké štátne dotácie pre obnoviteľné zdroje výrazne zvyšujú ceny elektriny pre koncových spotrebiteľov, na strane druhej tlačia ceny samotnej komodity neustále nadol, keďže ponuka prevyšuje dopyt. Otázkou ostáva, či by obnoviteľné zdroje prežili bez štátnych dotácií a aká by bola ich konkurencieschopnosť na trhu. Ale keďže je v prípade obnoviteľných zdrojov ešte stále priestor na zlepšovanie a dotácie predstavujú hnací motor rozvoja technológií, neexistuje zatiaľ spôsob, ako sa vyhnúť dotovaniu obnoviteľných zdrojov v blízkej budúcnosti. Energia z obnoviteľných zdrojov je však vnímaná ako konkurencieschopný zdroj, ktorý sa môže čoskoro stať ziskovým aj bez štátnych dotácií, či dokonca ekonomicky výhodnejším v porovnaní s tradičnými zdrojmi.

Diskutujúci sa tiež zmienili o vytváraní energetických ostrovov, kde by ľudia zdieľali malé obnoviteľné zdroje energie pre vlastnú potrebu. Niektorí panelisti však vyjadrili pochybnosť o tom, že by takýto koncept mohol v Strednej Európe prežiť z dlhodobého hľadiska.

  • Diskusia 3: Ako efektívna je energetická efektívnosť vo V4?

Diskusia v úvode poskytla celkový prehľad o pozitívnych dôsledkoch energetickej efektívnosti. Rečníci sa zhodli, že je kľúčovou prioritou, ktorá môže byť dokonca dôležitejšia ako využívanie obnoviteľných zdrojov. Záveň sa tiež venovali hlavným prekážkam brániacim jej rozvoju. Na jednej strane je možné sledovať úroveň spotreby energie, na druhej strane zníženie spotreby energie automaticky neznamená zvýšenie energetickej efektívnosti. Táto skutočnosť následne komplikuje procesy tvorby politík. Z hľadiska trhu je problematika energetickej efektívnosti jednoduchá - podstatné je minúť čo najmenej energie pri zachovaní rovnakého energetického výstupu. 

Diskutujúci  sa tiež dotkli otázky financovania projektov energetickej efektívnosti. Ako príklad bolo uvedené Maďarsko, kde sa najväčší objem energie spotrebúva v sektore bývania. Domácnosti preto uvažujú nad stavebnými úpravami zameranými na zníženie vysokých nákladov na vykurovanie. Hoci je obnova domácností s cieľom dosiahnuť zvýšenie energetickej efektívnosti jedným z politických cieľov, týmto domácnostiam sa neposkytuje nijaká finančná pomoc a ľudia nie sú ochotní sa na tento účel zadĺžiť úverom. Na druhej strane sa zdá, že skutočným motorom zvyšovania energetickej efektívnosti nie je samotná energetická efektívnosť, ale pohodlie ľudí. V snahe o zvyšovanie energetickej efektívnosti by sa teda vlády a ich verejné politiky mali zameriavať hlavne na efektívnejšiu pomoc a podporu domácnostiam.

V rámci diskusie bola spomenútá aj problematika ústredného kúrenia a jeho energetickej efektívnosti. Rečníci zdôraznili dve fakty, ktoré je potrebné v tomto kontexte vziať do úvahy: prvou je efektívnosť výroby elektriny a druhou je efektívnosť distribučnej sústavy, ktorá predstavuje hlavný problém. Dôvodom je absencia konkurencie a prirodzenej motivácie modernizovať distribučné siete. Bola však spomenutá motivácia súkromného sektora zvyšovať energetickú efektívnosť. Hoci je energetická efektívnosť vo všeobecnosti považovaná skôr za dlhodobý cieľ a súkromný sektor sa zvyčajne zameriava na krátkodobú návratnosť investícií, podľa panelistov je to tak zvyčajne len v prípade malých firiem.

V závere sa diskutujúci zhodli na pozitívnom vplyve energetickej efektívnosti, spomenuli životné prostredie, energetickú bezpečnosť, ako aj jej schopnosť stimulovať ekonomiku a vytvárať pracovné miesta. Zároveň zdôraznili, že energetická efektívnosť by mala byť považovaná skôr za nástroj ako za samotný cieľ energetickej politiky.

  • Diskusia 4: Plyn pre bezpečnosť, ropa pre stabilitu?

Diskusia sa zamerala na výzvy energetickej bezpečnosti súvisiace najmä s dodávkami plynu a ropy do Európy. V úvode sa však hovorilo o teoretických aspektoch energetickej bezpečnosti. Tá bola definovaná ako cieľ, alebo v mnohých prípadoch skôr ako úsilie, či ambícia krajín.

Debata začala témou cien ropy a ich vplyvom na bezpečnosť dodávok, keďže prudko klesajúce ceny ropy neustále dosahujú nové minimá. Diskutujúci hľadali odpovede na otázku, ako výrazne klesajúce ceny ropy vo všeobecnosti ovplyvňujú ekonomickú situáciu a geopolitiku, nakoľko to sa spätne odráža na úrovni energetickej bezpečnosti. Zhodli sa na tom, že energetická bezpečnosť chápaná ako bezpečnosť dodávok nezahŕňa len ropovody, ale tiež morské trasy používané na prepravu zdrojov (ako napr. Hormuzský prieliv medzi Ománskym a Perzským zálivom). Zdôraznili, že v súčasnosti je preprava ropy zo stredného východu do Európy oveľa drahšia než pred rokmi. Tento nárast nákladov bol podľa diskutujúcich spôsobený práve problémami s bezpečnosťou.

Nasledujúca časť diskusie sa zamerala na problematiku plynu a jeho prepravy. Plynová kríza v roku 2009 ukázala dôležitosť dostatočnej a prepojenej infraštruktúry pre energetickú bezpečnosť Európy. V súčasnosti sa diskusie zameriavajú hlavne na nový projekt plynovodu Nord Stream. Rečníci sa zhodli, že výhody projektu Nord Stream 2 pre energetickú bezpečnosť v Európe sú veľmi otázne. Projekt by mal, podľa diskutujúcich, rôzne dopady na energetickú bezpečnosť jednotlivých európskych štátov, pričom spomenuli Ukrajinu a Slovensko, na ktoré by bol v tomto prípade negatívny dopad najvyšší. Hlavným dôvodom je, že projekt Nord Stream by úplne obišiel tieto dva štáty a tým by ich zbavil zdroja energie ako aj príjmov za tranzit plynu.

V otázke bezpečnosti dodávok sa polemizovalo o hlavnej úlohe, ktorú by mali hrať spotrebitelia, alebo vo všeobecnosti trh. Aj tie najpesimistickejšie odhady očakávajú nárast závislosti Európy od importu zdrojov energie do roku 2030. Dokonca aj keby spotreba plynu v Európe v budúcnosti klesala, výroba domáceho plynu klesne ešte viac a celková závislosť tak porastie.

Diskusiu uzavrela úvaha zameraná na ekonomické a politické dôsledky projektu Nord Stream 2, kedy sa diskutujúci zhodli, že boj za energetickú bezpečnosť by sa mal považovať za pokračovanie vojny inými prostriedkami.

  • Diskusia 5: Koniec trhu s elektrinou?

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s elektrinou v Európe sa diskusia zamerala na zodpovedanie otázky, či trh prežije nový vývoj, alebo bude úplne a výlučne nahradený regulovaným podnikaním. Východiskovým bodom diskusie boli stále častejšie sa opakujúce negatívne ceny elektriny. Kým veľkoobchodné ceny elektriny na trhu dlhodobo klesajú, fenomén negatívnych cien sa pomaly stáva bežnou súčasťou obchodovania, čo ohrozuje riadne fungovanie trhu s elektrinou.

Diskutujúci hľadali najmä dôvody klesajúcich cien elektriny. Identifikovali viaceré príčiny súčasného vývoja - klesajúce ceny palív, najmä ropy a trvalo nízke ceny emisných kvót. Stagnujúci dopyt po elektrine v kombinácii s rastúcou výrobou z obnoviteľných zdrojov sú však hlavnými príčinami súčasného zmätku na trhu. Diskutujúci sa zhodli na tom, že rastúca výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov vytesňuje tradičné zdroje elektriny, čím sa zvyšujú náklady a ceny klesajú. Na druhej strane, ceny pre spotrebiteľov stúpajú kvôli dotáciám od štátu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. V takomto prostredí získava investície len regulované podnikanie s garantovanými cenami, predpokladajú diskutujúci.

Diskutujúci sa dotkli aj témy platieb za kapacitu, ktoré by mali zaručiť, že dodávky elektrickej energie budú v súlade s dopytom v strednodobom aj dlhodobom horizonte. V debate tiež odznela otázka, či by pri plošnom zavedení kapacitných platieb boli zaistené dostatočné dodávky elektriny bez narušenia konkurenčnej súťaže a obchodu. V odpovedi boli identifikované viaceré kategórie kapacitných platieb - cielené mechanizmy, z ktorých majú prospech len konkrétni prevádzkovatelia (t.j. výberové konania na novú kapacitu, strategické rezervy a mechanizmy cielenej kapacity) a celotrhové mechanizmy, ktoré  sú v podstate otvorené účasti všetkých kategórií poskytovateľov kapacity. Takmer dve tretiny kapacitných mechanizmov identifikovaných v Európskej únii, sú cielené mechanizmy a zároveň je väčšina z nich celotrhová. Podľa diskutujúcich môžu tieto mechanizmy zvýšiť bezpečnosť dodávok elektriny, avšak mnohé členské štáty by mali dôkladne vyhodnotiť, či sú naozaj potrebné a zabezpečiť, aby boli nákladovo efektívne.

Ďalšia otázka bola namierená na spoľahlivosť výroby z obnoviteľných zdrojov. Diskutujúci sa zhodli, že je ťažké predpovedať, koľko energie sa vyrobí z obnoviteľných zdrojov. V súčasnej dobe stále zápasíme s technologickým riešením na uskladnenie energie, aby bolo možné obnoviteľné zdroje využívať naplno.

Diskutujúci tiež vyjadrili pochybnosti o  možnosti vytvorenia skutočne harmonizovaného trhu s elektrinou v Európskej únii. Podľa ich názoru si viaceré krajiny Európskej únie chcú zachovať nezávislosť pokiaľ ide o energetický mix, aby boli schopné garantovať svoju energetickú bezpečnosť a sebestačnosť bez ohľadu na vonkajší vývoj. Diskutujúci veria, že odvetvie energetiky práve prechádza dôležitou transformáciou a jeho hlavní aktéri spolu s trhom budú musieť nájsť spôsob, ako sa prispôsobiť novým podmienkam. V súlade s týmito predpoveďami diskutujúci usúdili, že trh s elektrinou zmeny prežije, avšak nie vo forme, v akej ho poznáme a sledujeme dnes.

  • Diskusia 6: Kedy je správny čas na dereguláciu?

Panelová diskusia sa zaoberala zložitým problémom regulácie v odvetví energetiky so zameraním na situáciu v Európe vo všeobecnosti, ako aj konkrétne vo vyšehradskom regióne. Hlavným diskutovaným problémom bola kompatibilita regulácie a trhu.

V úvode diskusie bol načrtnutý súčasný stav regulácie cien energií v každej z krajín V4. Spomedzi krajín regiónu deregulovala ceny elektriny a plynu len Česká republika. Už pred desiatimi rokmi krajina trh deregulovala a otvorila ho súťaži a teraz je príkladom štátu, kde je deregulácia vnímaná ako dobré rozhodnutie. Na druhej strane Maďarsko je vnímané ako výrazne negatívny príklad - jeho regulačný systém je prísny a prispieva k vytváraniu nehostinného prostredia pre súkromných investorov a podnikanie. Hoci si spotrebitelia užívajú nízke ceny energií, je otázne, do akej miery tento fakt korešponduje s trhovými podmienkami. Debata pokračovala prehľadom stavu v Poľsku, ktorý panelisti označili  za „jemnú“ reguláciu, kedy dodávatelia predkladajú svoje cenníky poľskému regulačnému orgánu, ktorý ich obyčajne akceptuje bez výraznejších zmien. Na Slovensku sa používa systém regulácie založený na cenovom strope. Tu vyvstáva otázka, či môžu dodávatelia účinne fungovať v rámci existujúceho cenového stropu a aké sú dopady takejto regulácie na miestny trh.

Ďalšia časť diskusie sa týkala výhod a nevýhod regulácie a deregulácie. Diskutujúci sa zhodli, že priveľa regulácie má ničivé dopady na trh. Nasledovala polemika, či cenová regulácia môže byť prospešná v odvetví energetiky, keďže energia sa v našom regióne nepovažuje za štandardnú komoditu, ako napr. mobilný telefón, a preto je dôležité zabezpečiť prístup k nej aj pre najzraniteľnejších spotrebiteľov. Avšak aj v týchto prípadoch sú otázne dopady cenovej regulácie na trh. Regulácia je o ovplyvňovaní cien a keďže cena je najdôležitejšou informáciou na trhu, umožňuje podnikateľom robiť správne rozhodnutia. Z krátkodobého hľadiska je regulačný úrad schopný udržať ceny energií nízko, to však nemá žiaden vplyv na náklady. Preto môže mať regulácia negatívne dôsledky najmä z dlhodobého hľadiska.

V závere sa rečníci zhodli, že cenová regulácia je vecou politiky. Hovorilo sa aj o nevôli politických špičiek vzdať sa silného nástroja, ktorý im umožňuje kontrolovať kľúčové ceny energií. No aj cenovú reguláciu možno vnímať ako efektívnu, najmä ak je zámerom regulačného orgánu zamerať sa na dosiahnutie cieľa bez negatívneho dopadu na trh, čo je ale zriedkavý príklad a často sa zneužíva. Preto je otázka deregulácie najmä vecou viery politikov v jej výhody. Takáto viera by potenciálne mohla viesť k presadeniu deregulácie v celom vyšehradskom regióne.

  • Diskusia 7: Jadrová stredná Európa?

V tejto panelovej diskusii bola témou úloha jadrovej energetiky a priemyslu vo Vyšehradskej štvorke (V4) a v širšej oblasti strednej Európy. Jadrová energetika nepochybne zohráva poprednú úlohu v oblasti, kde výstavba nových jadrových elektrární buď prebieha, alebo sa zvažuje – vo všetkých štyroch krajinách V4. V tomto období transformácie odvetvia energetiky vsadili krajiny V4 na jadro, aby uspokojili svoju spotrebu elektriny v nadchádzajúcich desaťročiach.

Avšak aj jadrová energetika čelí viacerým výzvam súvisiacim s transformáciou odvetvia. Prvým a najdôležitejším faktorom je ekonomický faktor, teda predlžujúci sa čas návratnosti  investície. Zatiaľ čo náklady na výstavbu jadrových elektrární rastú, čas, kedy sa očakáva návrat investície, sa predlžuje spolu s klesajúcimi cenami elektriny. Rast cien výstavby je do veľkej miery spôsobený novými predpismi a bezpečnostnými požiadavkami po nehode vo Fukušime v roku 2011. V prípade výstavby nových jadrových elektrární je pri súčasných historicky nízkych cenách elektriny možné očakávať, že investícia sa vráti najskôr o 60 rokov. V tomto kontexte sa diskutovalo o ekonomickej životaschopnosti jadrovej elektrárne v Pakši a podobných projektov v regióne. Záverom bolo, že za súčasných podmienok sa jadrová energia stáva ekonomicky menej životaschopnou.

Druhou výzvou pre jadro sú obnoviteľné zdroje. Zatiaľ čo cena technológie klesá, ako je to v prípade solárnych panelov (ceny klesli o 90% za posledných pár rokov), vysoké dotácie, ktoré obnoviteľné zdroje dostávajú od štátu, tlačia ich výrobu nahor a naopak ceny elektriny ku dnu. Obnoviteľné zdroje tak sťažujú prežitie jadrovej energetike a jej prispôsobovanie sa novej ekonomickej situácii.

Posledná výzva, ktorej sa diskusia dotkla sa týkala rádioaktívneho odpadu a nakladania s ním. Aj keď ekonomicky by dávalo zmysel dohodnúť sa na jedinom mieste v Európe na ukladanie rádioaktívneho odpadu, táto možnosť nie je politicky schodná a tak každý štát s jadrovou energetikou hľadá vlastné riešenie tohto problému. Zdá sa však, že krajiny V4 sú pripravené riešiť tento problém pomerne hladko.

V diskusii sa tiež spomenula potreba diverzifikácie zdrojov jadrového paliva. Diskutujúci sa však domnievajú, že v prípade jadrového paliva môže byť diverzifikácia riskantná, najmä ak boli niektoré reaktory stavané pre konkrétny typ jadrového paliva. Spomenuli prípad temelínskej jadrovej elektrárne, ktorá zmenila typ paliva s cieľom diverzifikovať, no musela sa vrátiť k pôvodnému typu, kvôli tomu, že bolo vhodnejšie pre daný typ reaktora a tiež pre jeho vyššiu kvalitu. Okrem toho, myslia si rečníci, závislosť na konkrétnom type jadrového paliva nepoškodzuje energetickú bezpečnosť krajiny, pretože krajiny vždy nakupujú palivo do zásoby na 6 až 18 mesiacov a teda dočasné prerušenie dodávok neohrozuje energetickú bezpečnosť jadrovej krajiny akútnym spôsobom.

V záverečnej poznámke sa diskutujúci zhodli, že skutočnou otázkou nie je, či zostane jadrová energetika neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu v budúcnosti, ale skôr aký bude pomer medzi nízkouhlíkovou jadrovou energiou a inými formami energie.

  • Diskusia 8: Byť, či nebyť? Investície do infraštruktúry.

Téma infraštruktúry už bola spomenutá v rôznych kontextoch, ale pri pohľade na súčasný stav energetických infraštruktúrnych projektov zostávajú mnohé otázky otvorené. Diskusia sa pritom zamerala hlavne na dva typy infraštruktúry – pre elektrinu a pre plyn.

Diskutujúci sa zhodli, že energetická infraštruktúra je kľúčová pre budúcnosť odvetvia, keďže umožňuje prenos a distribúciu samotnej komodity. Jej rozvoj je kľúčovým prvkom pre udržanie európskej energetickej bezpečnosti a stability. Aj keď je potreba rozvoja infraštruktúry zjavná, diskutujúci spomenuli viaceré problémy spomaľujúce rozvoj energetickej infraštruktúry. Hlavným problémom je komerčná ziskovosť projektov, dlhotrvajúce schvaľovacie procesy, problematické akceptovanie projektov verejnosťou a nedostatok motivácie zo strany regulačných orgánov povoľovať výstavbu novej infraštruktúry. Z diskusie o financovaní projektov nevyplynulo, že by bola finančná likvidita (platobná schopnosť) prekážkou pre nové projekty.  Existuje mnoho dobre naplánovaných infraštruktúrnych projektov, ktoré len potrebujú radu, ako sa stať obchodovateľnými pre banky.

V diskusii bola tiež spomenutá ochrana investícií, náklady na prenos elektriny a účinnosť prenosovej sústavy. Tiež sa hovorilo problematických kruhových tokoch elektriny medzi Nemeckom a viacerým krajinami V4. Diskutujúci potvrdili, že tento problém je dlhodobý s negatívnym dopadom na slovenskú, českú a poľskú prenosovú sústavu. Aj keď sa už v tomto ohľade spustili diskusie na európskej úrovni, riešenie je zatiaľ v nedohľadne.

Diskusia pokračovala debatou o plynovej infraštruktúre so zameraním na neistotu týkajúcu sa budúcnosti spotreby plynu a politickej, ako aj geopolitickej neistoty súvisiacej s bezpečnosťou dodávok. Rečníci sa zhodli na tom, že Európa potrebuje infraštruktúrne projekty, ktoré pomôžu integrovať jej vnútorný trh.

  • Diskusia 9: Bude energetická únia fungovať vo V4?

Predmetom diskusie bola  európska energetická únia a prípadé problémy súvisiace s jej implementáciou vo Vyšehradskom regióne. Diskutujúci sa zhodli, že projekt energetickej únie rozširuje už existujúce portfólio európskej energetickej politiky. Energetická únia stojí na 5 pilieroch. Prvým je bezpečnosť dodávok a solidarita, druhým je vnútorný trh a konkurencieschopnosť, tretí tvorí energetická efektívnosť, štvrtý zahŕňa dekarbonizáciu a obnoviteľné zdroje a posledným je výskum a inovácie. Takto široko definovaný koncept umožňuje všetkým členským štátom Európskej únie nájsť v projekte niečo, čo je pre ne z hľadiska charakteru ich energetického sektora príťažlivé.

Panelisti sa tiež zhodli, že existuje viacero výziev, ktoré komplikujú diskusie o spoločnej európskej energetickej únii. Jednou z kľúčových výziev je otázka presunu kompetencií z národnej na európsku úroveň, pričom sa väčšina členských štátov EÚ odmieta vzdať ďalších kompetencií v prospech Bruselu. Nie je teda jasné, na akých princípoch by mohlo dôjsť k prepojeniu zámerov spoločnej energetickej únie na jednej strane s národnými energetickýcmi politikami na strane druhej. Záujmy členských štátov v oblasti energetiky sa líšia v závislosti od ich energetických mixov - napríklad stredná Európa sa k jadrovej energii prikláňa viac, než západná. Na druhej strane, všetky členské štáty EÚ by uvítali bezpečné dodávky energií nezávislé od vonkajších faktorov. Diskusie a hľadanie kompromisov tak budú musieť pokračovať na európskej úrovni.  

Panel sa tiež zameral na vzťah medzi reguláciou a trhom. Podľa panelistov regulácia má miesto v sektore energetiky, keďže by trh bez základných pravidiel nebol schopný riadne fungovať. Napriek tomu je dôležité, aby sa z dlhodobého hľadiska i projekt európskej energetickej únie vyhol prehnanej regulácii. V energetickej politike existujú oblasti, kde národná regulácia jednoducho nestačí, ako je napríklad oblasť energetickej infraštruktúry. V tomto prípade by mali byť dohľad zo strany EÚ a nadnárodná kontrola uprednostnené. Avšak vo všeobecnosti nadmerná regulácia skôr spôsobuje problémy, než ich rieši.

Počas diskusie bola otvorená aj téma plynovodného projektu Nord Stream II. Napriek tomu, že ide o komerčný projekt, má obrovský politický dopad na región a energetickú úniu – a to tak ekonomický ako aj politický. Hlavný problémom projektu je, že obchádza väčšinu tradičných tranzitných krajín, napr. Slovensko, ktoré teda stratí príjmy za prepravu plynu a stane sa závislým na dovoze ruského plynu zo západu. Panelisti diskutovali aj o cene projektu. Niektorí veria, že predpokladané politické dôsledky tohto projektu pre budúcnosť energetickej únie sú oveľa vyššie, než je ekonomická cena samotného projektu. Rovnako náklady na obnovu existujúcich plynovodov na Ukrajine by mohli byť vyššie v kombinácii s politickými nákladmi, než je nový Nord Stream projekt. Niektorí diskutujúci argumentovali, že Európska únia by mala Ukrajine zabezpečiť podporu a pomoc pri obnove starých potrubí a plynovej infraštruktúry. V tomto prípade by boli finančné náklady nižšie, než náklady na nový plynovod, za ktorý by spotrebitelia museli platiť prostredníctvom taríf. Rovnako bolo spomenuté, že projekt ohrozuje bezpečnosť dodávok viacerých krajín a v skutočnosti škodí diverzifikácii dodávok znižovaním počtu tranzitných trás ruského plynu do Európy z 3 na 2. Diskutujúci sa tiež zhodli na tom, že riešenie tohto problému ukáže, či by energetická únia mohla fungovať vo vyšehradskom regióne a i mimo neho.

Na záver sa panelisti zhodli, že aj keď je projekt európskej energetickej únie dosť nákladný, jeho výhody vysoko prevyšujú náklady. Integrácia v sektore energetiky predstavuje strednodobý plán budúcnosti projektu Európskej únie.

  • Diskusia 10: Klimatické ciele – Akú budúcnosť má uhlie?

Diskusia o budúcnosti uhlia sa venovala trom hlavným okruhom – vplyvu uhlia na životné prostredie, jeho úlohe v energetike krajín V4 a jeho medzinárodnej pozícii. Diskutujúci sa zhodli na negatívnom vplyve spaľovania uhlia na životné prostredia a na potrebe znížiť spotrebu uhlia. Avšak nedošlo ku konsenzu, čo by malo byť hnacím motorom tohto zníženia – nízke ceny plynu, vysoké ceny uhlíkových emisných kvót alebo kombinácia oboch.

Diskutujúci tiež hovorili o konflikte záujmov medzi klimatickými cieľmi na jednej strane a zachovaním zamestnanosti a energetickej nezávislosti krajiny na strane druhej. Energetické spoločnosti totiž prirodzene nehľadajú najčistejšiu možnosť, ale tú najlacnejšiu. Preto sú to práve náklady a nie životné prostredie, ktoré nútia energetické spoločnosti napredovať určitým smerom.

V súčasnosti uhoľný priemysel v mnohých krajinách čelí nízkym cenám komodity a nízkej konkurencieschopnosti uhoľných baní. Hlavným dôvodom prevádzkovania uhoľných baní a elektrární sa tak stáva záujem zachovať zamestnanosť. Odhliadnuc od faktu, že uhlie má negatívny vplyv na životné prostredie, je považované za dôležitú súčasť národnej energetickej bezpečnosti. Keďže energia by mala byť bezpečná, udržateľná a konkurencieschopná, krajiny V4 využívajú hlavne uhlie z domácich zdrojov, čo znižuje prípadné problémy s prerušením dodávok a šetrí náklady na prepravu.

V ďalšej časti diskusie bola pozornosť zameraná na moderné technológie riešiace problém uhlíkových emisií. Hovorilo sa o technológiách na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (CCS) a ich hodnotení z hľadiska aktuálnej účinnosti a perspektív do budúcnosti. Odhady nákladov na CCS sa rôznia v závislosti od toho, či sa technológia inštaluje do existujúcej elektrárne alebo sa zabuduje do novej elektrárne počas výstavby. Je totiž výrazne rentabilnejšie postaviť novú uhoľnú elektráreň s technológiou CCS,  než prebudovať existujúcu elektráreň. Budúcnosť technológie CCS bude teda závisieť najmä od jej nákladov a tie sú v súčasnosti ešte stále veľmi vysoké.

V záverečných vyjadreniach panelistov odznelo, že uhlie môže byť potenciálne nebezpečné jednak pre jeho nízku cenu a flexibilitu, ako aj pre jeho negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Diskutujúci sa zhodli, že neexistuje jednoduché riešenie tohto problému, no sú presvedčení, že je dôležité, aby sa ľudstvo správalo zodpovedne, progresívne a napredovalo aj v otázkach meniaceho sa energetického mixu.

  • Diskusia 11: Inteligentné domy a doprava. Inteligentné mesto.

Posledná panelová diskusia sa venovala rýchlo sa rozvíjajúcim inteligentným technológiám, obzvlášť v kontexte inteligentných domácností, inteligentných miest a inteligentnej dopravy. Koncept inteligentných miest je postavený na troch pilieroch - prvý pilier zahŕňa hospodárenie s energiami, druhým pilierom je inteligentná doprava a tretí tvorí zvýšenie kvality bývania ľudí.

Panelisti sa zhodli, že dopyt po inteligentnej domácnosti je momentálne na veľmi nízkej úrovni a domácnosti, predovšetkým vo Vyšehradskom regióne, ešte nie sú pripravené na tento druh inteligentných riešení. Výrobcovia preto musia aktívnejšie objasňovať dôvody, prečo sú tieto riešenia dobrou protihodnotou za vynaložené peniaze a tak vytvoriť dopyt. Debatovalo sa aj o potenciálnych stimuloch rozhodovania sa pri investovaní do inteligentných technológií. Prvou a rozhodujúcou motiváciou domácností je ušetriť peniaze a energie. Druhou motiváciou je pohodlie a poslednou bezpečnosť, čo znamená získanie úplnej kontroly nad vlastným domovom.

Veľká časť diskusie sa venovala inteligentnej doprave. Diskutujúci sa zhodli, že automobilový priemysel prejde v nastávajúcich rokoch ohromnou revolúciou. Výhodou inteligentných áut je možnosť pracovať s obnoviteľnými zdrojmi. Inteligentná doprava tiež predstavu riešenie pri znižovaní počtu dopravných nehôd, keďže až deväťdesiat percent všetkých nehôd je spôsobených ľudským faktorom. Veľké množstvo nehôd je možné odstrániť inteligentnými technológiami, ktoré sa momentálne inštalujú do inteligentných vozidiel. Avšak zjavnou nevýhodou inteligentných vozidiel je v súčasnosti ich cena - sú takmer dvakrát také drahé ako bežné vozidlá v rovnakej triede. Pokiaľ dôjde k zníženiu cien, je možné očakávať zlepšenie situácie pre inteligentné vozidlá.

Diskutujúci sa nazdávajú, že inteligentné technológie musia byť ńevyhnutne kombinované s inteligentným zabezpečením, aby sa predišlo získaniu prístupu k dôverným informáciám neoprávneným osobám. Podľa panelistov je zabezpečenie v koncepte inteligentných technológií najvyššou prioritou. Všetka komunikácia musí byť šifrovaná a musí byť zaistený bezpečný prenos informácií.

Diskusia sa venovala aj otázkam vplyvu politických rozhodnutí na inteligentné technológie. Panelisti veria, že cieľom inteligentných riešení je investovať do technológií s cieľom stimulovať ekonomický, sociálny i environmentálny rozvoj. Ide teda o ekonomickú a politickú výzvu, nie o technologický trend. Panelisti vyjadrili nespokojnosť s politickým a právnym prostredím v regióne. Najmä v krajinách V4 sa situácia komplikuje centralizovaným charakterom verejného sektora. Implementácia inteligentných riešení závisí jednak od politického vedenia na miestnej úrovni a tiež od spolupráce s regionálnymi partnermi - podnikateľmi, developermi, univerzitami či komunitnými skupinami.

V závere debaty sa diskutujúci zhodli, že inteligentné riešenia a technológie sa v blízkej budúcnosti stanú neoddeliteľnou súčasťou života ľudí. Nikdy však nesmú nahradiť zdravý rozum.


Okrem zaujímavých diskusií s hosťmi si študenti užili aj: