Slovensko má za sebou suchú zimu takmer bez snehu, jar bez výraznejších daždivých období a mimoriadne suché leto. Nepriaznivé počasie pokračuje aj v polovici októbra. Krajina tak s výnimkou krátkeho zlepšenia na jeseň 2025 zápasí s nedostatkom vody už približne rok a pol.
Na začiatku roka sme ešte čiastočne využívali vodu, ktorú sa podarilo akumulovať v nádržiach počas jesene 2025. Od februára tohto roka však výroba z vody klesala prakticky každý mesiac. Najhorším bol september. Z vody sme vyrobili dokonca ešte menej elektriny než v septembri 2025, keď už bolo výrazné sucho.
„September 2026 je za veľmi dlhé obdobie mesiacom s úplne najnižšou výrobou z vody,“ hodnotí situáciu Ján Mazánik, manažér obchodovania s regulačnými službami a optimalizácie nasadzovania zdrojov Slovenských elektrární.
Za prvých deväť mesiacov sme síce z vodných elektrární vyrobili mierne viac elektriny než za rovnaké obdobie vlani, ďalší vývoj však zatiaľ nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Na rozdiel od jesene 2025, keď sa nám vďaka zrážkam podarilo časť dovtedajšieho deficitu dobehnúť, tento rok zatiaľ výraznejšie jesenné dažde neprišli. Celoročná výroba z vody preto pravdepodobne skončí približne na úrovni minulého roka.
Veľké nádrže ako Liptovská Mara a Orava fungujú v ročnom vyrovnávacom cykle. Počas jari zvyčajne zachytávajú vodu z topiaceho sa snehu a zo zrážok, ktorú môžeme využiť v suchších obdobiach. Lenže po zime s minimom snehových zásob nebolo čo akumulovať.
Vodu z nádrží sme preto postupne využívali, až sa ich hladiny dostali na úroveň, pri ktorej ich už nechceme ďalej prázdniť. Odtoky sme znížili na minimá predpísané manipulačnými poriadkami, aby zostali zachované podmienky pre život v riekach. Napriek tomu hladiny naďalej klesajú, pretože do nádrží priteká ešte menej vody, než z nich musí odtekať.
Hoci je sucho na celom našom území, najhoršia situácia je na východe Slovenska. Ako nám prezradil Ján Mazánik, Ružín je naplnený na polovičnú kapacitu, pričom jeho nízka hladina je viditeľná už na prvý pohľad. Domaša už najmenej dva roky bojuje s nedostatkom prítokov a jej naplnenosť klesla približne na 30 percent. Nepomohlo ani mimoriadne zníženie predpísaného minimálneho odtoku po úpravách manipulačného poriadku.
Výroba vodných elektrární zostane pri pokračujúcom suchu výrazne pod úrovňou rokov s priemernými hydrologickými podmienkami. A ak bude trend pokračovať, potom ani celoročná výroba nedobehne pôvodné očakávania.
Výroba Vážskej kaskády dosiahla v roku 2025 a pravdepodobne dosiahne aj v roku 2026 iba približne 70 % dlhodobého priemeru. Sucho teda neurčuje celý výsledok spoločnosti, ale jeho vplyv už rozhodne nemožno považovať za zanedbateľný.
Musíme sa pripraviť na to, že podobné roky môžu prichádzať častejšie. Pri plánovaní výroby z vodných elektrární preto už nemôžeme automaticky vychádzať z predpokladu, že sa hydrologické podmienky vrátia k dlhodobému priemeru. Potrebujeme pracovať realistickejšie, zohľadňovať klesajúci trend a zároveň čo najefektívnejšie využívať vodu aj flexibilitu našich zdrojov.
Ján Mazánik, manažér obchodu s regulačnými službami a optimalizácie nasadzovania zdrojov
Prečerpávacie vodné elektrárne ani batériové úložiská nedokážu nahradiť chýbajúcu výrobu z prirodzených prítokov. Energia sa pri uskladnení a následnom opätovnom dodaní čiastočne spotrebuje. Ich hlavnou výhodou je však flexibilita.
Batériové úložiská dokážu veľmi rýchlo meniť výkon a reagovať na potreby elektrizačnej sústavy. S rastúcim podielom premenlivých obnoviteľných zdrojov bude ich flexibilita čoraz dôležitejšia.
Ešte väčší priestor im otvorilo 15-minútové obchodovanie. Batérie dokážu veľmi rýchlo a presne meniť výkon, prechádzať z nabíjania do dodávky a reagovať na cenový vývoj v jednotlivých štvrťhodinách. Pri súčasnom striedaní takmer nulových cien počas prebytku výroby z fotovoltiky a vysokých cien vo večerných špičkách je táto schopnosť čoraz cennejšia.
Obdobie sucha postupne mení aj náš pohľad na budúcnosť. Slovenské elektrárne pri plánovaní výroby z vodných elektrární vo väčšej miere zohľadňujú aktuálny vývoj hydrologických podmienok a dlhodobý trend dostupnosti vody. Cieľom je pracovať s realistickými predpokladmi a efektívne využívať dostupné vodné zdroje.
Nejde o rezignáciu na lepšie hydrologické roky, ale o realistickejší základ pre výrobné a obchodné plánovanie. Dlhodobé predpovede počasia totiž stále obsahujú príliš veľkú neistotu na to, aby sme sa mohli spoľahnúť na skorý návrat priaznivejších podmienok.
Rozsah sucha potvrdzujú aj údaje za celé Slovensko. Podľa operatívnych údajov SHMÚ dosiahol Dunaj 5. októbra v profile Devín priemerný denný prietok iba 575,9 m³ za sekundu, najmenej od začiatku meraní v roku 1900. Počas júna, júla a augusta dosahovali jeho priemerné mesačné prietoky približne iba 36 % dlhodobých hodnôt. Na mnohých miestach Slovenska presahoval 90-dňový deficit zrážok 150 milimetrov a sucho trvalo 180 dní alebo dlhšie.
Krátka búrka pritom problém nevyrieši. Môže navlhčiť povrch pôdy, ale hlbšie vrstvy, podzemná voda, rieky a nádrže potrebujú dlhšie obdobie plošných a miernych zrážok. Približne 90 % sledovaných objektov podzemnej vody a prameňov vykazovalo v auguste podpriemerné hodnoty.
Klimatológovia upozorňujú, že zhoršovanie sucha nemožno vysvetliť iba nedostatkom dažďa. S rastúcou teplotou sa zvyšuje aj „smäd atmosféry“, teda množstvo vody, ktoré vzduch odoberá z pôdy, vegetácie, riek a vodných plôch. Od marca do začiatku augusta 2026 spadlo na Slovensku približne 203 mm zrážok, zatiaľ čo výpar dosiahol okolo 503 mm. Vznikol tak približne 300-milimetrový „vodný dlh“.
Mení sa aj časovanie vody. Časť zimných zrážok prichádza namiesto snehu ako dážď a snehové zásoby sa topia skôr. Tokom potom chýba ich postupné dopĺňanie počas jari a leta. Zároveň môžeme mať dlhšie obdobia bez dažďa prerušované prudkými lejakmi, z ktorých veľká časť vody rýchlo odtečie bez toho, aby dostatočne doplnila pôdu a podzemné zásoby.
Pre Slovensko to znamená nové výzvy pre rastúcu potrebu zadržiavať vodu tam, kde spadne, obnovovať mokrade a retenčnú schopnosť krajiny a chrániť podzemné vody.
Mimochodom, v sledovanom období od začiatku roka do 4. októbra 2026 bolo Slovensko podľa medzinárodne používaného indexu sucha SPEI výrazne suchom zasiahnutou oblasťou spomedzi sledovaných oblastí Európy, pričom dosiahlo hodnotu -2,80. Už škála medzi -1,5 až -1,99 predstavuje veľmi suché podmienky, všetko nižšie než -2,00 však znamená extrém.
Pre našu spoločnosť z toho vyplýva najmä potreba realistickejšie plánovať výrobu z vody, efektívne hospodáriť so zásobami v nádržiach a ďalej rozvíjať flexibilitu prečerpávacích elektrární a batériových úložísk. Voda zostáva významným obnoviteľným zdrojom aj nástrojom stabilizácie sústavy. Roky 2025 a 2026 nám však názorne ukazujú, že jej dostupnosť už nemôžeme považovať za samozrejmosť.
