Aurel Stodola je tvárou prvej slovenskej pamätnej euromince. Jej nominálna hodnota je 10 eur. Striebornú mincu vydali v roku 2009 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia.
„Tento list ako bomba udrel do mojej mysle, a stojím pred tak veľkým odhodlaním, že mi je ťažko nájsť zakľúčenia,“ napísal vtedy rodine do Liptovského Mikuláša. „Ja idem písať najprv, že sa necítim povolaným na miesto prvého rangu ako je Zürich, a k tomu ešte v matematickom odbore, a spýtam sa, ako si tí páni sami predstavujú moje položenie, ak by som nezodpovedal? Vás tiež prosím, odpíšte mi čo je z vášho stanoviska vaša mienka (ale neodkladne).“
Stodola nakoniec pozvanie prijal a zürišskej polytechnike, ktorú sám absolvoval, zostal verný až do svojho dôchodku, teda celých 37 rokov. A to aj napriek iným výhodným ponukám európskych univerzít či strojárenských firiem. Na škole zanechal hlbokú stopu ako vedec i pedagóg. Vo funkcii vedúceho Katedry stavby strojov sa venoval novému odboru parných turbín a plynových (spaľovacích) turbín. Predvídal nesmierny rozvoj a využitie týchto tepelných strojov tak presne, že jeho teoretické štúdie a matematické výpočty sú aktuálne dodnes.
V roku 1903 ho preslávilo jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady tepelných strojov). Stodola v ňom zhrnul prakticky všetky dovtedajšie poznatky z odboru parných turbín, ku ktorým podstatnou mierou sám prispel. Dielo vyšlo v niekoľkých vydaniach, ktoré profesor Stodola priebežne dopĺňal, to šieste z roku 1925 predstavovalo publikáciu s 1157 stranami a 1141 nákresmi a 14 diagramami. Preloženú do ruštiny, francúzštiny, angličtiny a čínštiny ju ako klasickú učebnicu čítalo niekoľko generácií strojných inžinierov na celom svete.
Aurel Stodola mal povesť vynikajúceho pedagóga. Mal vraj také tempo, že si študenti na prednáškach museli deliť úlohy – jedny si zapisovali, čo vravel a druhí prekresľovali jeho návrhy z tabúľ.
„Keby sa narodil za čias renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti bola potreba tvoriť a fantázia. Toto mocné zanietenie prenášal na svojich študentov dlhé a dlhé roky svojej plodnej pedagogickej činnosti. Aj keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa jeho sila bola v neustálej túžbe po poznaní a mimoriadnej jasnosti jeho myšlienok.“
Albert Einstein
o svojom priateľovi Aurelovi Stodolovi
Známka s Aurelom Stodolom je filatelistickou raritou – uvádza chybný rok úmrtia.
Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. V roku 1928 pochoval svoju staršiu dcéru, ktorej dobrovoľný odchod z tohto sveta znášal veľmi zle a rozhodol sa pre dôchodok. Neprestal však publikovať.
Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.
Napriek tomu, že väčšinu života prežil v zahraničí, o časť svojej rodiny, ktorá zostala na Slovensku, sa veľmi zaujímal, rovnako ako o dianie doma a nikdy na Slovensko nezanevrel.
(Spracované podľa materiálov k výstave pri príležitosti 150.výročia narodenia A. Stodolu: Múzeum Janka Kráľa, Liptovský Mikuláš, wikipedia)
