Príbeh rastu Slovenských elektrární je príbehom odvážnych rozhodnutí, profesionality a tímovej práce. V rozhovore pre Hospodárske noviny sa Lukáš Maršálek vracia k momentom, ktoré rozhodovali o budúcnosti firmy. Aj preto patrí dnes medzi finalistov ankety CFO roka 2025. Podporiť Lukáša v hlasovaní môžete až do 27. septembra.

Slovenské elektrárne si v uplynulom období prešli turbulentným obdobím. Od historickej straty za rok 2022, keď podnik zaťažovala dostavba Mochoviec 3 a 4, sa situácia dramaticky obrátila a elektrárne dosahujú rekordne veľké zisky.

„Zažili sme úplný obrat. Počas jedného roka sa situácia spoločnosti otočila. Došlo ku kľúčovému spusteniu tretieho bloku a zároveň sa zmenila aj situácia na trhu s elektrinou z pohľadu cien,“ hovorí v rozhovore pre HN finančný riaditeľ Slovenských elektrární Lukáš Maršálek.

Najvyššia úroveň zadlženia Slovenských elektrární dosiahla 4,2 miliardy eur, a to v roku 2022. Dnes podnik toto zadlženie o dve miliardy znížil. V elektrárňach to urobili vďaka viacerým kľúčovým finančným operáciám, ako sú refinancovanie úverov či zelené dlhopisy.

„Prezentovali sme náš záujem emitovať dlhopisy hlavne v destináciách západnej Európy. Boli sme vo Frankfurte, v Paríži, v Londýne, kde sme odprezentovali spoločnosť. Takže investori pochádzajú dnes primárne zo západnej Európy,“ doplnil Maršálek.

Poslednou veľkou finančnou operáciou, ktorú Slovenské elektrárne oznámili, boli zelené dlhopisy. Je zelená energetika v móde aj vo finančnom svete? Pomáha zelený label k lepším úrokom?

V minulosti určite pomáhal aj k nižším úrokom. Dnes je to trochu inak. V súčasnosti je skôr faktorom objemu. Zelený label znamená, že existujú investori, ktorí chcú investovať do tohto typu aktív, a tak to následne zvyšuje počet záujemcov o dlhopisy. Sekundárne to má, samozrejme, určitý vplyv na cenu. Väčší záujem o konkrétny typ dlhopisu zároveň tlačí cenu nadol. Ale funguje to trochu inak ako v minulosti, keď sa očakávalo, že ak je niečo zelené, je to lacnejšie. Toto už dnes úplne neplatí.

Slovenské elektrárne vtedy prezentovali, že portfólio investorov bolo z rôznych krajín. Ako vlastne vnímajú zahraniční investori Slovensko a Slovenské elektrárne?

My sme prezentovali náš záujem emitovať dlhopisy hlavne v destináciách západnej Európy. Boli sme vo Frankfurte, v Paríži, v Londýne, kde sme odprezentovali spoločnosť. Takže investori pochádzajú dnes primárne zo západnej Európy.

Tento typ veľkých investorov vníma spoločnosti z nášho stredoeurópskeho regiónu ako stabilné, pričom oproti západným emitentom môžu navyše stále realizovať určitú rizikovú prirážku. Myslím si, že silné spoločnosti z nášho regiónu, ktoré sa uchádzajú o veľké dlhopisové financovanie, sú rovnako kvalitné ako firmy na západe, napriek tomu nám investori „prihadzujú“ rizikovú prirážku. Je to však niečo, čo je pre týchto investorov veľmi zaujímavé.

Ako prebieha prezentácia Slovenska v prostredí, kde susedíme s krajinou, v ktorej sa vedie intenzívna vojna? Čo sa pýtajú investori?

Určite zvažujú všetky riziká, aj riziko vojny. I keď musím povedať, že na túto tému vlastne otázka pri prezentácii našej spoločnosti vôbec nepadla. Investora zaujíma typ biznisu, ktorý spoločnosť má, ako má zabezpečené budúce príjmy. Akým spôsobom funguje, či funguje z hľadiska regulačného prostredia, nakoľko je spoločnosť otvorená trhu. Robí si, samozrejme, svoju rizikovú analýzu a zároveň sa spolieha aj na rating, ktorý udeľujú ratingové spoločnosti. Ten je zárukou pre investora a zároveň mu dáva väzbu na ocenenie rizík a sekundárne na cenu.

Na začiatku sme boli stále vnímaní ako región blízko vojny a bola tam riziková prirážka. Znamená to, že si už investori na situáciu zvykli a vnímajú región stabilnejšie?

Myslím si, že sme si na to tak nejako všetci zvykli. Vyzerá to tak, že aj investori to prestali vnímať ako faktor, ktorý by mal ovplyvňovať ich rozhodovanie. Ja si skutočne myslím, že v roku 2022 sa to vnímalo inak než dnes, v roku 2026.

Hovorili ste, že zelený label pomáha. Slovenské elektrárne získali 750 miliónov. Išli ste do toho s tým, že objem môže byť aj nižší?

Toto bol náš pôvodný zámer. Ak by sa to vyvíjalo zlým smerom, boli sme pripravení aj tento očakávaný objem znížiť. Realita však bola úplne iná. Záujem investorov bol takmer šesťnásobný. To znamená, naopak, boli sme v situácii, keď sme mohli umiestniť ešte viac, ďaleko viac.

Možno je to škoda vzhľadom na to, že úroky medzitým išli hore, inflácia stúpa...

To sú dva uhly pohľadu. Možno to niekto môže vnímať ako škodu, že sme neemitovali viac, ale štandardný objem jednej emisie vzhľadom na veľkosť našej spoločnosti sa skutočne pohybuje niekde medzi 500 až 750 miliónmi eur. Takže my sme išli z hľadiska objemu štandardnej jednej emisie niekde na možnú hornú hranicu. Na druhej strane z hľadiska financovania máme bankové financovanie do roku 2029. To nám zabezpečuje sadzby, ktoré sme si zafixovali ešte pred dvoma rokmi. Takže môžem povedať, že spoločnosť je z pohľadu financií stabilná a nečelí žiadnemu riziku z pohľadu rastu sadzieb.

Keby ste možno podrobnejšie vysvetlili ešte zelený faktor tých dlhopisov. Všeobecne platí, že by mali byť určené na financovanie zelených projektov. Čo sa teda z nich zaplatí?

Funguje to tak, že vytvoríte takzvaný Green Finance Framework, čo je určitý rámec, v ktorom spoločnosť opíše, aké má aktíva a do akých aktív chce investovať. Naše portfólio sa v podstate skladá z bezemisných zdrojov, to znamená, že sú tam vodné elektrárne a, samozrejme, naše jadrové elektrárne. Zelený rámec obsahuje opis týchto aktív a investícií, ktoré sa v rámci týchto aktív nedávno uskutočnili alebo sa v dohľadnom čase uskutočnia.

Je tam obdobie, ktoré ide určitý čas dozadu a určitý čas dopredu, keď má investor garanciu, že peniaze sú použité práve na tento typ aktív.

Môžete konkrétne povedať, či investori vedeli, že idete napríklad modernizovať Čierny Váh alebo dokončovať tretí blok Mochoviec?

Oni to vedia. Nezaujíma ich však, že peniaze budú presne použité na ten alebo onen projekt. Skôr ich zaujíma, že to budú rozvojové projekty v oblasti vody alebo napríklad predlžovania životnosti jadrových elektrární. Ide skôr o všeobecnejší faktor.

Dôležité tiež je, že okrem ratingu spoločnosti ako takej máme aj rating na zelený rámec, ktorý udeľuje špecializovaná ratingová agentúra. V našom prípade to bolo Medium Green, pričom existujú rôzne odtiene zeleného ratingu. Najlepší stupeň je už iba Dark Green. Pre jadro je stále náročné dostať sa do kategórie Dark Green.

My považujeme za veľký úspech, že našej spoločnosti, ktorá má primárne jadrový profil, sa podarilo dostať práve do kategórie Medium Green.

Je jadro vnímané ako čoraz zelenšie? Možno by ste s takýmto portfóliom alebo štruktúrou zdrojov v minulosti neboli Medium Green.

Jednoznačne. Tá situácia sa dramaticky zmenila. Keď sme stavali Mochovce 3 a 4, hľadať banky na financovanie bolo veľmi komplikované. Banky nevnímali jadro ako niečo, čo chcú financovať. V krátkom čase sa všetko zmenilo. Aj bankári si uvedomili, že bez jadra to jednoducho nepôjde a že jadro je bezemisný zdroj. A začína sa to reflektovať aj v prístupe investorov. Myslím si, že naša emisia zelených dlhopisov to len potvrdzuje.

Čo sa týka inflácie, keď ste minulý rok išli s dlhopismi, vedeli ste odhadnúť, aká bude situácia v súčasnosti? Do akej miery sa dajú predpokladať takéto inflačné hrozby?

Keby som to vedel, tak tu nesedím, ale sedím niekde inde. Samozrejme, že sme to nevedeli. Dnešná inflácia je primárne ťahaná geopolitikou a tým, čo sa deje najmä na Blízkom východe. Takže sme, samozrejme, netušili, že sadzby pôjdu nahor. Keby sme to vedeli, možno by sme sa snažili vydať ďalšiu emisiu ešte predtým, než vypukol tento konflikt. Ale toto nikto nedokáže predikovať.

Skôr sme očakávali, že situácia bude stabilná. No sme v situácii, že nás do ďalšej emisie dlhopisov nič netlačí. Máme financovanie zabezpečené, takže to berieme skôr ako príležitosť.

Keď sa pozrieme na celé vaše dlhové portfólio, refinancovali ste 3,6 miliardy a potom prišli dlhopisy za 750 miliónov eur. Aká časť dlhu vám ešte zostala a uvažujete pri nej o ďalšom refinancovaní?

Keď sme refinancovali 3,6 miliardy eur, bolo to rozdelené do troch častí. Bola tam jedna časť v objeme 1,6 miliardy, ktorá mala byť splatná v roku 2027. Ďalšia časť v objeme 1,6 miliardy, ktorá bola splatná v roku 2029. A potom sme mali krátkodobé financovanie.

Dnes sme v podstate v situácii, keď sme časť, ktorá mala byť splatená v roku 2027, už celú vyplatili. Použili sme na to čiastočne dlhopisy a čiastočne cash flow, ktoré spoločnosť vyprodukovala.

Dnes nám zostáva už len tranža splatná na konci roka 2029, ktorá nám z pohľadu dneška dáva relatívne veľký komfort pripraviť sa na refinancovanie alebo emisiu dlhopisov. Čo sa týka zvyšnej časti, dnes sme v situácii, keď je zadlženie stále relatívne veľké. Historicky si so sebou nesieme financovanie projektu Mochovce 3 a 4. Z môjho pohľadu by sme sa mali snažiť dlh ešte znižovať.

Úroveň investícií tak, ako ju máme naplánovanú z hľadiska rozvoja, údržby aj dlhodobej prevádzky, je nastavená tak, že cash flow spoločnosti by to malo uniesť aj s tým, že budeme schopní časť dlhu stále umorovať.

Máte napríklad plán, ako zohnať peniaze na veľký projekt, alebo naopak, plánujete znížiť dlh na nejakú nižšiu úroveň?

Pri rozvojových projektoch sa určite pozeráme na to, či sú vypísané nejaké dotačné tituly. Snažíme sa hľadať aj tento typ financovania. Myslím si, že sa nám darí úspešne čerpať prostriedky z rôznych fondových podporných schém. Podarilo sa nám získať dokonca kofinancovanie projektov z fondov aj na európskej úrovni.

Môžete povedať konkrétne čísla, kde bol dlh, kde sa nachádza teraz a aký je cieľ z finančného pohľadu?

Najvyššia úroveň zadlženia bola 4,2 miliardy eur, a to v roku 2022. Dnes sme toto zadlženie v podstate o dve miliardy znížili. Keď sa dnes pozriem do súvahy, úroveň zadlženia je 2,2 miliardy. Keď sa pozriem na pomer dlhu a EBITDA, dnes vyzerá relatívne zdravo. Sme niekde na úrovni 1,5-násobku.

Do budúcna však tým, že ceny elektriny v dlhodobom horizonte klesajú, bude mať klesajúcu tendenciu aj naša výkonnosť. To znamená, že aby sme si udržali úroveň, povedzme, medzi 1,3- a 1,5-násobkom, potrebovali by sme ešte o nejaké stovky miliónov zadlženie znížiť.

Na druhej strane prídu nové tržby so spustením štvrtého bloku Mochoviec?

Prídu a tie určite budú kompenzovať pokles cien na trhu. Bude to však znamenať, že úspešné roky 2023, 2024 a 2025 boli z pohľadu výkonnosti spoločnosti asi vrcholom. Teraz očakávame, že s klesajúcimi cenami a, samozrejme, aj so započítaním dodatočnej výroby zo štvrtého bloku nebudeme na takých vysokých číslach.

A nemôže vám v tomto pomôcť súčasná vojna v Iráne, keď vidíme, že ceny aspoň krátkodobo stúpajú?

Krátkodobo ceny teraz vyskočili pre cenu plynu, ktorý je hlavným faktorom, čo pri tejto kríze vplýva na ceny elektriny. Takže v krátkodobom horizonte sa to, samozrejme, do cien premieta. Náš spôsob predaja elektriny je však nastavený na tri až štyri roky dopredu. Väčšinu našej kapacity už máme predanú na forwardovom trhu. Nečakáme do posledného momentu, aby sme realizovali predaje podľa aktuálnej situácie, pretože keby konflikt nebol, ceny by mohli byť úplne niekde inde a my by sme na tom mohli byť oveľa horšie. Snažíme sa preto byť v našej obchodnej stratégii konzervatívni a predaj elektriny rozložiť v čase, aby sme sa vyhli volatilite trhu. Ak by sme postupovali inak, dnes by sme zarobili, ale na druhej strane by mohol prísť aj negatívny efekt.

Čo sa týka tržieb, Slovenské elektrárne teraz uzatvorili veľkú zmluvu so Slovalcom. Je to prínos z hľadiska financií alebo ide o nižšiu cenu, než za akú bežne predávate?

Na tom vnímam veľmi pozitívne najmä to, že je to dlhodobý kontrakt. To znamená, že nám aj Slovalcu zabezpečuje istotu, že elektrina vyrobená na Slovensku sa na Slovensku spotrebuje. Máme stabilitu na strane tržieb na relatívne dlhé obdobie a Slovalco má stabilitu svojich nákladov na relatívne dlhé obdobie. Takže v tom vidím benefit pre obe strany.

Na aké dlhé obdobie ste kontrakt uzavreli?

Je to päťročný kontrakt.

Dá sa povedať aj cena?

To nie som schopný povedať. Cena sa v podstate odvíja od trhových parametrov. Nie je to nejaká fixná cena, ale cena, ktorá reflektuje trh v danom okamihu, a je tam určitý mechanizmus výpočtu.

Ktorá investícia je momentálne pre Slovenské elektrárne najviac zaťažujúca? Sú to stále splátky Mochoviec alebo nové projekty ako Čierny Váh?

Z hľadiska rozvoja je to určite projekt SE Integrátor. Je to projekt na našej prečerpávacej vodnej elektrárni na Čiernom Váhu, ktorý je kombináciou batériového úložiska a modernizácie dvoch turbín, čerpadiel a s tým spojeného frekvenčného meniča. Ten by mal byť momentálne najväčším frekvenčným meničom v Európe, možno aj na svete. Batériové úložisko bude zďaleka najväčšie na Slovensku a jeho finálna kapacita bude 120 megawattov. Je to skutočne unikátne technické riešenie a je to náš najväčší rozvojový projekt. Rátame aj s investovaním do jadra. Sú tam projekty zamerané na zvýšenie výkonu reaktorov. Chceli by sme pri všetkých blokoch zvýšiť výkon reaktorov a s tým, samozrejme, aj elektrický výkon na výstupe.

Okrem toho máme projekty, ktoré súvisia najmä s dlhodobou prevádzkou. Chceme, aby všetky bloky boli v prevádzke minimálne 80 rokov. Pripravujeme program, ktorý by toto zohľadnil.

O akú nákladnú investíciu ide pri zvyšovaní výkonu blokov, ktoré ste spomínali?

Sme niekde v desiatkach miliónov eur. Toto nie je extrémne investične náročné. No efekt, ktorý tým dosiahneme, sa javí ako zaujímavý. Je to investícia s relatívne slušnou návratnosťou.

Keď hovoríte o životnosti osemdesiat rokov, predpokladám, že máte na mysli V2 v Bohuniciach. Životnosť tohto bloku by mala expirovať niekedy v roku 2045. Už teraz musíte myslieť na to, aby ste mohli ísť do takéhoto programu. Kedy by sa to malo realizovať?

Bohunice minulý rok oslávili 40 rokov. Investície, ktoré tam treba realizovať, nie sú jedna veľká jednorazová investícia. Sú to investície, ktoré sa musia v nasledujúcich rokoch uskutočňovať priebežne. Nie je to tak, že by sme odstavili elektráreň na pol roka a zrealizovali tam veľký investičný projekt.

Naším cieľom bude priebežne modernizovať tieto elektrárne vždy v rámci plánovaného odstávkového obdobia v nasledujúcich rokoch tak, aby sa komponenty a systémy, ktoré sú kritické z hľadiska dlhodobej prevádzky, vymenili alebo zmodernizovali. Tak sa zabezpečí základ na predĺženie prevádzky ideálne na 80 rokov.

Čo sa týka obnoviteľných zdrojov energie, spomínali ste, že investori vnímajú Slovenské elektrárne ako Medium Green a že ste na to do určitej miery hrdí. Dá sa ísť ešte ďalej? Vidíme, že fotovoltika už investične z hľadiska návratnosti nevychádza veľmi dobre a elektrárne tieto projekty aj prehodnocovali. Je teda cesta investovať ešte zelenšie a dostať sa na nejakú vyššiu úroveň?

Máte pravdu. V našich podmienkach solárne projekty za trhových podmienok nevychádzajú. Nevychádzali nám ani vtedy, keď sme do toho započítali dotáciu na obstaranie. Toto sme si vyhodnotili tak, že tieto projekty nedávajú zmysel.

Z nášho pohľadu určite vidíme priestor najmä v projektoch v rámci jadra. Núka sa bližšie pozrieť aj na projekty vodných elektrární. Čo sa však týka prietočných vodných elektrární v rámci Slovenska, už nie je veľmi kde rozširovať a stavať ďalšiu veľkú elektráreň tohto typu.

Snažíme sa modernizovať a zefektívňovať našu existujúcu flotilu. S výstavbou niečoho úplne nového a prevratného zatiaľ nepočítame.

A napríklad vietor v podmienkach Slovenských elektrární zmysel nedáva?

Nenašli sme projekt, ktorý by za daných podmienok dával zmysel. Podmienky z hľadiska vetra na Slovensku nie sú úplne dobré. Myslím si, že aj to, že tu vlastne poriadne nič nestojí, môže byť toho dôkazom.

Spomínali ste, že v našom priestore fotovoltika veľmi nevychádza. My tu vlastne veľmi lipneme na emisnej povolenke, čo klasické výrobné zdroje elektriny znevýhodňuje. To je v podstate výhoda zelených zdrojov, že ju nemusia platiť. Teraz som zachytil, že Čína výrazne zvýšila podiel fotovoltiky. Prečo to tam funguje a u nás tento trh akoby zlyháva?

Úplne neviem, čo sa deje v Číne. V našom regióne je to však relatívne jednoduché. V okamihu, keď by som to staval na trhovej báze, je tu relatívne obmedzený počet slnečných dní alebo hodín. Tých je ročne zhruba tisíc, keď môže fotovoltika vyrábať.

Dnes je to tak, že keď svieti slnko, svieti v celom regióne. V okamihu, keď vyjde slnko, až kým nezapadne, ceny elektriny prudko klesajú, pretože objem solárnych kapacít je taký veľký, že cenu zráža nadol.

To znamená, že potom je akýkoľvek nový projekt ťažko financovateľný. Následne sa v rámci bilancovania siete rieši najmä ranná a večerná špička. Keď ešte nesvieti slnko, hodinové ceny sú na vysokých úrovniach a vtedy treba sieť alebo dodávku vybilancovať.

Čo je dôležité aj z hľadiska toho, že nestabilných zdrojov za posledné roky v sústave celkom pribudlo.

Presne tak. Zase sme pri tom, že výkyvy, ktoré nastávajú počas dňa, stačí, že prejde mrak, tak výkony solárnych elektrární neuveriteľným spôsobom ovplyvňujú stabilitu siete. Takže tieto bilančné zdroje, či už sú to prečerpávacie vodné elektrárne alebo batérie, budú do budúcna zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu.

To znamená, že na základe toho pôjdu financie skôr do skladovania elektriny. Spomenuli ste Čierny Váh. Sú teda v hre aj nejaké batériové projekty?

Dnes má asi väčší zmysel pozerať sa na tieto projekty uskladňovania alebo na projekty, ktoré budú bilancovať dodávku počas dňa. Máme najväčší batériový projekt SE Integrátor na Slovensku na Čiernom Váhu. Týmto projektom sa teraz veľmi intenzívne zaoberáme a je už v poslednej fáze nášho interného rozhodovania.

Je to 200-miliónový projekt a máme naň 62 miliónov financovania z fondov Európskej únie, takže je to skutočne po Mochovciach 3 a 4 druhý najväčší rozvojový projekt z pohľadu financovania.

Už dnes máme najväčšie batériové úložisko na Slovensku s kapacitou 36 megawattov, ktoré sme postavili v bývalej tepelnej elektrárni Nováky.

Bol už vybraný dodávateľ pre váš nový strategický projekt na Čiernom Váhu?

Batériové úložisko sa začne obstarávať v najbližšom čase. Strojná časť je vo finálnej fáze obstarávania. Verím, že ešte v tomto roku to uzavrieme a podpíšeme zmluvy.

Hovorili ste, že cieľom je znižovať dlhy aj pri výhľade klesajúcich tržieb. Je teda priestor aj na dividendy v ďalších obdobiach?

Ak spoločnosť bude vyplácať dividendy, znižovanie zadlženia buď nebude možné, alebo bude prebiehať pomalším tempom. Je to skôr otázka na akcionára, či bude chcieť dividendy vyplatiť, alebo nie. Znižovanie dlhu a dividendy sú dva smery. Akékoľvek vyplácanie dividend znamená pomalšie znižovanie dlhu Slovenských elektrární.

Slovenské elektrárne sú tiež jedným z najväčších platcov daní. Máte nejaké údaje o tom, koľko daní ste zaplatili, a aké sú predpoklady do budúcnosti?

Robili sme si analýzu, koľko vlastne platíme nielen na daniach, ale aj v rámci rôznych iných odvodov. Dostali sme sa k relatívne vysokému číslu. Slovenské elektrárne za minulý rok zaplatili na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, dani z príjmu, DPH a ďalších odvodoch sumu, ktorá bola takmer miliarda eur.

Takže skutočne sme z tohto pohľadu významným prispievateľom do verejných rozpočtov. Štandardne spracúvame päť- až desaťročný strategický plán, v ktorom, samozrejme, máme všetky tieto veci zakomponované. Aj naďalej budeme významným prispievateľom do rozpočtu Slovenskej republiky.

Dá sa hovoriť o nejakom porovnaní v rámci holdingu vášho privátneho akcionára, že teda u nás sú dane, odvody a zaťaženie na jedného zamestnanca vyššie ako v iných krajinách?

Robili sme si porovnanie skôr v rámci okolitých krajín, konkrétne Rakúska a Česka. Bol to jeden z argumentov, prečo vlastne ďalej nezaťažovať slovenské podniky a slovenských zamestnancov ďalším zdanením. Skutočne dnes v tomto porovnaní Slovensko vychádza horšie. Zaťaženie práce je v porovnaní s Rakúskom a Českou republikou vyššie.

Čo sa týka memoranda vlády SR so Slovenskými elektrárňami o dodávke zvýhodnenej elektriny pre domácnosti, sú už nejaké úvahy alebo rokovania o tom, ako by mohol tento dokument pokračovať aj na budúci rok?

Na budúci rok máme ešte podpísanú rámcovú dohodu. Takže počítame s dodávkami domácnostiam aj na budúci rok. Zaviazali sme sa dodržať dohodu, ktorá bola uzavretá. Ďalšie obdobie od roku 2028 je ešte otvorené. O tom zatiaľ žiadne diskusie momentálne neprebiehajú.

Na druhej strane sú zisky Slovenských elektrární vnímané niektorými priemyselnými odberateľmi kritickejšie. Vy to vnímate tak, že na jednej strane sa zlepšuje finančná stránka podniku, ale na druhej strane odberatelia upozorňujú, že ceny sú čoraz vyššie?

Z môjho pohľadu to má dva aspekty. Jeden je, že zisk, ktorý sme dosiahli minulý rok, bol skutočne rekordný. Na druhej strane som hovoril o zadlžení, ktoré je stále relatívne vysoké. Takže my ako spoločnosť by sme v ideálnom prípade chceli vyprodukované cash flow a zisky použiť na splatenie dlhov. V minulosti sme veľa investovali, veľmi sme sa zadlžili a toto zadlženie potrebujeme dostať na nejakú rozumnú úroveň.

Druhý aspekt je, že ceny sú vysoko vďaka kríze a geopolitike. Tu záleží na tom, ako spoločnosti pristupujú k riadeniu svojho rizika a rizika svojich nákladov. My predávame elektrinu v dlhom časovom horizonte. To znamená, že sa snažíme vyhnúť akejkoľvek volatilite. Odporúčal by som to aj tým spoločnostiam, aby aspoň časť elektriny nakupovali dopredu. Bude to pre nich znamenať, že budú mať jasne definované náklady, budú vedieť, na čom sú, a budú si schopní tieto veci kalkulovať dopredu, namiesto toho, aby to nechávali na poslednú chvíľu a dúfali, že cena pôjde dole, keď práve teraz ide hore.

Napríklad slovenský premiér Robert Fico už viackrát zopakoval pri cenách elektriny, že na Slovensku by sa elektrina nemusela predávať napríklad na Lipskej burze, ale na nejakej v našom regióne. Ako sa pozeráte na takýto model? Je to v súčasnom stave vôbec uskutočniteľné?

V súčasnom stave to nevidím ako uskutočniteľné. Trh je celoeurópsky. Nejaká národná burza by prinútila Slovensko úplne sa odpojiť od okolitých štátov a vytvoriť si vlastný trh. A potom úplne neviem, ako by fungoval cezhraničný prenos elektrickej energie. Slovensko je dnes prebytkové, to znamená, že elektrinu vyváža. Ale v prípade, že sa odstavia napríklad dva bloky jadrových elektrární kvôli údržbe, čo sa počas roka deje, Slovensko môže elektrinu potrebovať dovážať. Takže úplne sa odpojiť od európskeho trhu s elektrinou nepovažujem za reálne riešenie.

Toky elektriny prirodzene smerujú na juh. Je to gro exportných zákazníkov Slovenských elektrární?

Je to zase o spôsobe fungovania trhu. Všetku elektrinu vyrobíme a dodáme na Slovensku. Potom ide o presun za hranice. To je dané limitom, ktorým sú cezhraničné profily a cezhraničné kapacity. Elektrina aj cena, ktorú môžeme vidieť, smerujú zo západu na juhovýchod. Keď sa pozriem na bilanciu krajiny, ako je Slovensko, elektrina primárne prúdi smerom na juh do Maďarska. Ale neznamená to, že my máme maďarských zákazníkov.

Občas zaznievajú kritické porovnávania našej ceny elektriny napríklad s Francúzskom, kde je cena nižšia. Manažéri firiem sa pýtajú, prečo je to tak. Počuť argumenty, že sme súčasťou trhu, sú dané elektrické vedenia a trh je deficitnejší, preto je cena vyššia.

Platí tu zákonitosť trhu. Funguje algoritmus, ktorý cenu generuje na základe dopytu a ponuky. Netvrdím, že algoritmus je nastavený správne. Rozumiem tomu, že z pohľadu Slovenska, ktoré je krajinou, ktorá je dnes pri výrobe elektriny prebytková a má zdroje výroby elektriny s relatívne nízkou cenou, môže vzniknúť otázka, aký je dôvod, aby firmy u nás platili vyššiu cenu. Nič to však nemení na tom, že sú to európske pravidlá, ktoré sú tu nastavené a platia v rámci Európy pre všetkých.

Na druhej strane je tu memorandum, ktoré to v podstate aspoň domácnostiam nejakým spôsobom kompenzuje.

Našla sa cesta, ako môžu byť obyvatelia Slovenska chránení pred výkyvmi na energetických trhoch. To je podľa mňa dobrý model.

Slovenské elektrárne boli viackrát v podstate na kraji ekonomickej priepasti a teraz sa vlastne ukazuje, že ste už z najhoršieho vonku?

Zažili sme úplný obrat. Počas jedného roka sa situácia spoločnosti otočila. Došlo ku kľúčovému spusteniu tretieho bloku a zároveň sa zmenila aj situácia na trhu s elektrinou z pohľadu cien. Pamätám si ceny elektriny 20 až 30 eur za megawatthodinu. To je dnes úroveň, pri ktorej sme boli v strate. Je to úroveň, pri ktorej by sa nám vôbec neoplatilo spúšťať nový jadrový blok. Tieto ceny boli na trhu ešte v rokoch 2016 a 2017. Bolo to obdobie, keď nikto neriešil, či sa elektrina spotrebúva alebo nie. Efektivitu odberatelia v podstate neriešili.

Okrem trhu bolo aj obdobie, keď bola cena elektriny v podstate daná štátom. Takže to bolo v minulosti komplikovanejšie.

Aká cena je správna? Vie štát, aká je správna cena? Nevie. Ja som určite zástancom trhu a trh je relevantný ukazovateľ. Na druhej strane sa dnes v trhovom prostredí pohybuje aj veľké množstvo regulovaných subjektov a cenu, ktorá vzniká na trhovom princípe, na strane ponuky vytvárajú aj subjekty, ktoré si postavili výrobné zdroje z dotácií alebo majú regulované ceny za dodávku.

Akú hodnotu majú dnes elektrárne, za akú sumu by boli elektrárne predávané teraz, ak by prišiel záujemca?

Myslím si, že sa robí štandardný výpočet. Keď si vezmete EBITDA Slovenských elektrární, ktorá je dnes niekde na úrovni 1,6 až 1,7 miliardy eur, energetický trh je dlhodobý, takže by ste museli použiť relatívne veľký násobok. Niekde medzi 8- až 10-násobkom, a po odpočítaní dlhu by to mala byť hodnota spoločnosti.

A nie je záujem na trhu o Slovenské elektrárne? Zaujíma sa niekto o ich kúpu?

Toto je skôr otázka na akcionárov. Myslím si však, že pri dnešných cenách je tá hodnota, ako som vypočítal, veľmi vysoká. Dobre sa určite kupovalo pri cenách elektriny 20 až 30 eur za megawatthodinu, to bol správny čas na nákup.

Ale vždy sa pri tej kúpnej cene rieši, aké budú budúce príjmy, napríklad na desať rokov. Vy teda vidíte priestor na to, že cena elektriny by v budúcnosti nemala extrémne klesať, alebo je možné, že opäť klesne na 30 eur?

Dnešná spotová cena je okolo 170 eur za megawatthodinu. To, čo sa dnes predáva na roky 2029 a 2030, je niekde okolo 90 až 100 eur. Je to dlhodobý trend, že paradoxne elektrina v dlhom horizonte stojí menej a jej cena klesá. Trh teda z nejakého dôvodu oceňuje budúce ceny elektriny skôr na klesajúcej báze. Myslím si, že ceny 20 až 30 eur už tu nikdy nebudú. To je cena, pri ktorej sa určite neoplatí nič stavať, do ničoho investovať ani vôbec vyrábať.

Pri projekciách Mochoviec 3 sa riešilo aj odpisovanie. Upozorňovalo sa, že v prvých rokoch to nebude až také ziskové, lebo do toho budú vstupovať veľké odpisy. Ako je to v realite? Prinášajú už teraz Mochovce 3 veľké zisky, alebo tam stále prevažuje faktor odpisovania?

Na to sa musíme pozerať z pohľadu cash flow. Sú to peniaze, ktoré už boli vynaložené. Takže mňa odpis vlastne nič nestojí. Dnes je to účtovná alebo daňová položka, takže to pomáha vytvárať určitý daňový štít.

Z pohľadu cash flow, čo je najdôležitejšie, je však benefit po spustení tretieho bloku obrovský.

Už je jasné, čo bude s bývalou uhoľnou elektrárňou vo Vojanoch? Po tom, čo sa výroba zastavila a hľadali sa nejaké projekty na využitie tejto elektrárne?

Zatiaľ nemáme nič konkrétne rozhodnuté. Určite hľadáme aj pre Vojany nejaké rozvojové projekty. Niečo sa nám črtá, ale ešte to nie je tak ďaleko, aby sa o tom mohlo hovoriť. Máme dva zaujímavé projekty a verím, že jeden sa začne veľmi skoro realizovať vo Vojanoch.

V Novákoch je to trochu lepšie. Podarilo sa nám postaviť batériové úložisko. Ľudia, ktorí zostali na týchto lokalitách, dnes riešia ich uzatváranie, aby sa dostali do prijateľného stavu z hľadiska odstavených technológií.

Počuli sme, že v prípade Voján bol záujem aj o pozemky, ktoré tam Slovenské elektrárne majú...

Nechceme určite predávať pozemky. Chceme si ich nechať a robiť tam naše vlastné rozvojové aktivity.

Vojany sú perspektívne aj z hľadiska toho, že je tam blízko Ukrajina. Dá sa aj týmto smerom nejakým spôsobom uvažovať?

Uvažujeme viacerými smermi. Na východe Slovenska chýba točivý stroj, čo je dôležité z hľadiska bilancovania energetickej sústavy. Tým, že sa Vojany odstavili, by bolo z hľadiska bilancovania sústavy dobré mať tam nejaký typ tohto zdroja.

Myslím si, že z hľadiska iného typu biznisu môže byť v budúcnosti výhodou aj blízkosť ukrajinskej hranice. Stretávajú sa tam široký a úzky rozchod koľají. To znamená, že sa tam môže rozšíriť prekladisko, ktoré tam historicky existuje vďaka tomu, že sa vozilo uhlie z východu. Snažili sme sa tento typ biznisu rozvíjať, ale zatiaľ sa tam počas vojny neobjavil veľký potenciál.

Vo Vojanoch sa podľa mňa spomínal aj nejaký malý modulárny reaktor. Je to tiež jedna z možností, o ktorých sa uvažuje?

V nejakom dlhšom horizonte áno. Zatiaľ však žiadny malý modulárny reaktor ešte nie je v prevádzke. Myslím si, že ak sa to podarí, prvé typy budú veľmi drahé. Hľadať tam rýchlu efektivitu bude podľa mňa veľmi komplikované.

V okamihu, keď bude malý modulárny reaktor dávať ekonomický zmysel, sme pripravení sa na to pozrieť. Myslím si, že Vojany sú z tohto pohľadu ideálnym kandidátom na to, aby sa tam tento typ reaktora postavil.

Neoplatí sa zatiaľ tam postaviť nejaký paroplynový cyklus?

Všetky paroplynové elektrárne, ktoré sa v Európe stavajú, sa stavajú v nejakom režime podpory a regulácie. Či už je to contract for difference alebo kapacitná platba. Ak by sme mali tento rámec, ktorý by nám to umožňoval, určite je to niečo, čo sme pripravení analyzovať.

Na trhovom princípe je to však veľmi ťažké rozhodovanie, pretože skutočne nevieme, aká bude v budúcnosti cena elektriny.

Spomína sa teda, že do značnej miery bude rozvoj energetiky na východe závisieť od U. S. Steelu, akou technológiou a do akých modernizácií pôjde, prípadne či do nich vôbec pôjde. Boli už Slovenské elektrárne nejakým spôsobom v kontakte s novým investorom v košických hutách? Ak by japonský investor išiel do elektrických riešení na výrobu ocele, vedeli by si Slovenské elektrárne predstaviť spoluprácu?

Určite.

Ako tam vidíte priestor na podnikanie z hľadiska dodávky elektriny?

Naša kompletná výroba je bezemisná, takže v tomto duchu je to obrovské pozitívum aj pre U. S. Steel vo vzťahu k jeho záujmom a zámerom. Nič rýchle sa na východe z hľadiska výroby elektriny nechystá. Skôr sú to nejaké dlhodobejšie plány.

Dá sa čakať na nejaký moment, keď sa, dajme tomu, rozbehne Steelka alebo Volvo? Budú Slovenské elektrárne Volvu dodávať elektrinu napriamo, alebo to bude iba cez nejakých obchodníkov?

My tam nejakú veľkoobchodnú dohodu mať nebudeme. Nie je na stole žiadna špeciálna dohoda. Ak by došlo k nejakej dohode, tak to bude štandardný typ dodávky, aký majú všetky podniky na Slovensku.

A ešte ohľadom Novák. Vieme teda, že ten región aj z hľadiska elektrických sietí bol nastavený na obrovské toky. Zvažujete tam nejaký projekt, pri ktorom by ste tú infraštruktúru znova využili?

Myslím si, že tá situácia je podobná ako vo Vojanoch. Ak by tam bolo niečo, čo nám začne dávať ekonomický zmysel, rovnako ako batériové úložisko, pri ktorom sme si vyhodnotili, že má business case a prináša zmysel investovať peniaze, tak sme pripravení sa do toho určite pustiť. Ale nič konkrétne tam dnes nie je.

Ako by ste teda zhodnotili obrovské sucho, do akej miery to medziročne zhoršilo vaše dáta?

Katastrofálny už bol minulý rok. Povedal by som, že bol z hľadiska výroby z vody ešte horší ako tento. Historicky nám objemy výroby z vodných elektrární klesajú. Je cítiť, že vody nie je dosť. Keď si vezmeme dlhodobý priemer, tak sme za posledné dva roky skutočne o desiatky percent horšie z hľadiska objemu výroby v prietočných vodných elektrárňach.

Keď voda teda prudko klesne, viete to nahradiť v rámci vlastných zdrojov, alebo nastávajú aj situácie, keď musíte elektrinu nakúpiť na trhu, aby ste splnili kontrakt?

My si v rámci každého roka nechávame určitú rezervu na tieto výkyvy. A z hľadiska našej výroby predstavuje voda dnes maximálne 10 percent objemu výroby. Zároveň však máme niekoľko modernizačných projektov, pri ktorých sa snažíme zvýšiť účinnosť turbín vodných elektrární a zároveň rozšíriť rozsah ich prevádzky. To znamená, že zvyšujeme efektivitu ich prevádzky. Spôsob ich nasadzovania nám bude umožňovať prevádzkovať ich aj pri nižších prietokoch.

Turbíny chceme prispôsobovať a modernizovať na iný typ prevádzky, aby sme z toho jednak benefitovali a zároveň umožnili čo najväčšiu výrobu elektriny z vody aj pri zmenených podmienkach v prírode.

*Tento článok je autorským textom redakcie Hospodárskych novín a uvádzame ho v pôvodnom znení bez obsahových úprav.