Test stavu energetickej núdze organizovala štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v spolupráci so Slovenskými elektrárňami, štátnou Vodohospodárskou výstavbou a Západoslovenskou distribučnou. Skúška prebiehala v oddelenej časti elektrizačnej sústavy, tzv. elektrickom ostrove, oddelenom od zvyšku elektrickej siete. Poskytovateľom služby štartu z tmy bola Vodná elektráreň Gabčíkovo a systémovou elektrárňou, ktorej v prípade potreby bude poskytnuté napätie na naštartovanie z tmy, bola prvýkrát na Slovensku jadrová elektráreň, konkrétne Atómové elektrárne Bohunice V2 (EBO V2).
Test mohol prebehnúť počas odstavovania štvrtého bohunického bloku do generálnej odstávky. Začala sa tiež v sobotu 14. mája odstavením oboch turbogenerátorov jadrového bloku (TG41 a TG42) a následným vychladzovaním bloku, na ktorom sa pri teplote 170°C vykonala špeciálna skúška stavu núdze elektrizačnej sústavy.
Cieľom skúšky bolo podanie napätia zo zdroja poskytujúceho podpornú službu s názvom „Štart z tmy“, teda z Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Cez 110 a 400 kV vedenia a vyčlenené zariadenia distribučnej a prenosovej sústavy podali napätie vybraným spotrebičom vlastnej spotreby jadrovej elektrárne tak, ako by ho poskytli pre štart elektrárne pri skutočnom úplnom výpadku elektrizačnej sústavy v krajine – tzv. blackout.
Spotrebiče vlastnej spotreby – súbor technologických zariadení samotnej elektrárne nevyhnutý pre rozbeh a prevádzku elektrárne. Ide najmä o transformátory, riadiace a ovládacie prvky, pohony, regulácie, rôzne druhy čerpadiel a podobne.
Víkendovej skúške predchádzali prípravné práce, keď jednotlivé subjekty uvoľnili z bežnej prevádzky zariadenia potrebné pre jej vykonanie. Následne boli rozvodne na trase uvedené do núdzového stavu.
Po vytvorení celej trasy pre vykonanie skúšky prišlo k nasimulovaniu straty napájania vlastnej spotreby vyčleneného generátora na skúšku vo VE Gabčíkovo, čím sa navodili podmienky lokálneho blackoutu. Po detegovaní beznapäťového stavu sa generátor vyhradený pre skúšku prepol do režimu „blackout“. Po nábehu a nabudení generátora na nominálne hodnoty bol pripojený k už vytvorenej trase a takto podané napätie sa prenieslo cez vedenia ostrova až do objektu atómovej elektrárne.
V ďalšej fáze boli pripájané vybrané spotrebiče vlastnej spotreby EBO V2, ktoré pri obnove sústavy po blackoute zabezpečujú štart elektrárne. Počas celej skúšky bolo nutné sledovať a regulovať dostupnými regulačnými možnosťami zariadení dodržanie limitov prevádzkovej bezpečnosti.
Po pripojení všetkých vybraných zariadení bola vykonaná stabilizácia oddelenej časti elektrizačnej sústavy – elektrického ostrova. Po jeho stabilizácii bolo pripájanie zariadení vlastnej spotreby EBO V2 vyhodnotené ako úspešné a nasledovalo odpojenie vlastnej spotreby EBO V2 a rozpojenie ostrova. Všetky zariadenia ostrova použité pri skúške sa opäť vrátili do pôvodného stavu a pripojili naspäť k elektrizačnej sústave.
Skúšky tohto typu sú pre všetkých zúčastnených veľmi dôležité. Neustálym rastom objemov prenášanej elektriny a mixu zdrojovej základne sa zvyšujú aj nároky na spoľahlivosť a bezpečnosť prenosov i riziko zlyhania. Prepojenie s celoeurópskym energetickým systémom prináša nielen výhody, ale aj riziko kaskádovania mimoriadnej poruchy do elektrizačnej sústavy SR, ktorá by viedla k preťaženiu prvkov sústavy. Vtedy by mohlo prísť ku kolapsu sústavy a úplnému výpadku dodávanej elektriny.
Preto je nevyhnutné pravidelne preverovať, ako si jednotlivé spoločnosti prevádzkujúce či manažujúce prenosovú a distribučnú sústavu, či zdroje energie vedia poradiť nielen s bežnými haváriami, ale aj s prípadnou poruchou typu blackout. Získané poznatky slúžia nielen dispečerom prevádzkovateľa prenosovej sústavy – Slovenského elektroenergetického dispečingu, ale aj pre manipulantov a dispečingy všetkých dotknutých strán, počnúc elektrárňou zabezpečujúcou napätie (poskytovateľ podpornej služby „Štart z tmy“) cez prevádzkovateľov distribučných sústav až po systémovú elektráreň, ako aj pre potreby ďalšieho rozvoja simulačného prostredia.
