Popularita mierového využívania jadrovej energie je medzi Slovákmi na vzostupe. Ak by si mohli vybrať zdroj, ktorý je podľa nich najdôležitejší pri úspešnom prechode na energetiku s minimálnym množstvom emisií skleníkových plynov, jadrové elektrárne by skončili hneď na druhom mieste – za slnečnou energiou. Zároveň sa na Slovensku mení vnímanie jadrovej energetiky vo vzťahu k bezpečnosti, za veľmi bezpečnú alebo skôr bezpečnú považuje jadrovú energetiku až 60,6 % populácie, v roku 2015 to bolo 45,2 %.
Kým v roku 2015 chcel každý tretí Slovák ukončenie prevádzky jadrových elektrární, a to buď ihneď (6,1 %) alebo po dosiahnutí ich životnosti (29,7 %), dnes sú až siedmi z desiatich obyvateľov presvedčení, že jadrové elektrárne potrebujeme, máme ich prevádzkovať (35 %) alebo prevádzkovať a aj dostavať nové jadrové bloky (34,1 %). Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra ACRC na prelome júna a júla.
Postupný odklon od fosílnych palív je kľúčový z pohľadu znižovania emisií skleníkových plynov a práve energetický sektor tu zohráva významnú úlohu. Obyvatelia Slovenska by si na znižovanie emisií vybrali najmä solárne elektrárne (38%), po ktorých nasledujú jadrové elektrárne (17%), veterné (16%) a vodné elektrárne (16%). Až na chvoste skončili geotermálna energia (7%) a spaľovanie biomasy (6%).
Diametrálne odlišne vnímajú situáciu ľudia žijúci v 20-kilometrovom okolí jadrových elektrární. Až 43% z nich vidí na prvom mieste v boji s klimatickou zmenou jadrovú energiu. Slnečná energia je s odstupom na druhom mieste s 24% a veterná na treťom s 18%.
V porovnaní s rokom 2015 možno pozorovať výrazný nárast v podpore jadrovej energie. Rozvoj jadrovej energetiky podporuje 7 z 10 obyvateľov Slovenska, čo je za poslednú dekádu nárast o takmer 12 %. Zároveň, za dostavbu Mochoviec sa vyjadrilo 62 % respondentov.
„Výsledky prieskumu, ktoré sme porovnali s predchádzajúcim prieskumom, ukazujú, že podpora jadrovej energetiky, súhlas s jej prevádzkovaním aj vnímaním jej bezpečnosti, výrazne narástla v rámci spoločnosti a ešte významnejšie u obyvateľstva, ktoré žije v okolí elektrární,“ dodáva Michal Imre, riaditeľ pre výskum spoločnosti ACRC, ktorá prieskum realizovala.
Takmer tri štvrtiny Slovákov (74,6 %) vnímajú klimatickú zmenu ako jeden z hlavných problémov, ktorým ako civilizácia čelíme. Zároveň je ešte väčší podiel populácie presvedčený, že je správne snažiť sa znížiť emisie na nulu. Myslia si to až štyria z piatich z nás (79,2 %).
S rastúcim podielom nepredvídateľných obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe však rastú aj nároky na záložné zdroje, ktoré dnes predstavujú najmä elektrárne spaľujúce stále drahší zemný plyn – dodávajú vtedy, keď je menej slnečného svitu alebo málo vetra. Respondenti preto dostali otázku, či sú ochotní akceptovať zvýšenie cien elektriny, ak by sa tým zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov, teda veterných, solárnych, malých vodných alebo geotermálnych elektrární.
So zdražovaním rozhodne súhlasilo len 7,3 % populácie a tejto možnosti bolo skôr naklonených 35,5 % ľudí. Ochotní by boli akceptovať zvýšenie fakturovanej sumy o maximálne 5 eur (60,5 %) resp. 10 eur mesačne (32,3 %).
Viac ako 98 % spotreby plynu na Slovensku je z dovozu. Pri dodávkach zo zahraničia sme 100 % závislí od Ruska. Mali by sme znížiť túto závislosť a získavať plyn z iných krajín? Aj túto otázku dostali Slovenky a Slováci v prieskume. Plyn je totiž v Európe kľúčový nielen pri vykurovaní, ale aj pri spomínanom vyrovnávaní odchýlok spôsobených nepredvídateľnými zdrojmi zapojenými do výroby elektriny.
Traja z piatich (60,4 %) obyvateľov Slovenska sú rozhodne (23,6 %) alebo skôr za (36,8 %) zníženie závislosti od jedného dodávateľa plynu. Zároveň sa na stranu diverzifikácie dodávok prikláňajú najmä ľudia do 40 rokov, s maturitou alebo vysokou školou.
Vyššiu cenu by rozhodne akceptovalo len 7,4 % a skôr by ju prijalo 24,4 % populácie. Aj v takom prípade by boli ochotní platiť viac len o 5 eur (63,2 %) resp. 10 eur mesačne (27,1 %). Je dôležité podčiarknuť, že v čase prieskumu cena plynu aj elektriny na burze v dôsledku geopolitickej situácie v Európe stúpla nie o pár eur, ale niekoľkonásobne.
Vo vzťahu ku klimatickým zmenám sa názory Slovákov postupne menia aj z pohľadu udržateľnosti výroby energie. Kým v roku 2015 až 53,4 % bolo presvedčených, že by sme mali vyrábať čo najviac energie a prebytky vyvážať, dnes je rovnakého názoru len 46,3 % populácie a až polovica (49,3 %) si myslí, že vyrábať by sme mali len toľko, koľko spotrebujeme.
O PRIESKUME VEREJNEJ MIENKY
Objednávateľom prieskumu boli Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Slovenské elektrárne, ktoré takýto prieskum robili v roku 2015, vďaka čomu bolo možné porovnať zmenu nálad Slovákov za ostatných 7 rokov.
Agentúra ACRC uskutočnila prieskum od 21. júna do 12. júla 2022 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 812 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku od 15 do 69 rokov z pohľadu pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídel a krajského členenia. Zároveň prebehol na vzorke 504 a 506 respondentov prieskum telefonickým dopytovaním v okolí jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
