Obrovské včelie hniezdo visiace vo výške asi osem až deväť metrov od zeme objavil náš kolega Tibor Berci, strojník energetických zariadení prevádzky ENO A. Včely si vybudovali príbytok na nosníku odstaveného potrubia elektrárne v Novákoch. Bolo veľké, malo až jedenásť plátov. Na veľkosti hniezda bolo vidno neskutočnú usilovnosť včiel a odhodlanie prežiť aj napriek nepriaznivému miestu, vystavenému potenciálnemu ohrozeniu zo strany sršňov, ôs či nebodaj vtákov. Tí sa im asi stali osudní, hniezdo, žiaľ, neprežilo a včielky sa nedožili zimy, ktorá by ich tiež ohrozovala.
V tomto článku sa venujeme ďalšiemu z množstva koníčkov našich kolegov – včelárstvu.
Väčšie šance na prezimovanie má ďalšia včelia rodina v Elektrárňach Nováky, ktorá sa usídlila v jednom z okrúhlych otvorov budovy s riadiacou miestnosťou blokov č. 1 a 2 a kanceláriami útvaru systémov kontroly riadenia. Ďalšieho roja z areálu elektrárne sa v minulosti ujal dlhoročný kolega, včelár Ján Marko. „Ak sú zdravé, doneste ich,“ reagoval na ponuku. Vraj taký silný a dobrý roj ešte nikdy nevidel a nemal.
Nájsť v silnom roji s päťdesiattisíc včelami kráľovnú matku je hotové umenie. Hoci je oproti včelám robotniciam 2,5-krát väčšia, značkujú ju farebným terčíkom. Prvý rok dostane biely terčík, potom žltú, červenú, zelenú a päťročná včelia matka má modrú farbu. Poradie farieb sa dá zapamätať vďaka prvým písmenám vtipného veršíka: Beda (biela) žene (žltá), čo (červená) zje (zelená) med (modrá). Včelia matka nakladie ročne asi 200 000 vajíčok.
Včelárom sa môže stať hádam každý, kto má záujem. V Banskej Bystrici ponúkajú ročný kurz pre začiatočníkov na Strednej odbornej škole Pod Bánošom. V elektrárni Nováky sa včelárstvu venuje mnoho kolegov z rôznych útvarov. Vladimír Sladkay, špecialista elektro zariadení, odovzdáva skúsenosti vnúčikovi: „Včelárim ozaj len v malom, momentálne mám štyri včelie rodiny. Úle mám umiestnené v záhrade za obcou Nitrianske Sučany (asi 11 km od elektrárne). Priviedol ma k tomu môj otec, a preto sa aj ja snažím odovzdať moje skromné včelárske vedomosti vnukovi Miškovi.“
Deväťročné dvojičky pomáhajú svojmu ocinovi, Vladimírovi Somentálovi, ktorý je operátorom na prevádzke ENO A. „Včeláriť som chcel už dlhšie, ale až môj spolužiak z večernej školy ma zasvätil do tohto krásneho koníčka. Venujem sa mu asi šesť rokov, včielky mám doma na záhrade. V priebehu sezóny ich kontrolujem približne každých 10 dní. Ruku k dielu prikladajú aj moji chlapci,“ prezrádza Vladimír. A prečo sa začal venovať včielkam? Bolo vraj smutné pozerať sa na stromy, keď kvitli a nič nebzučalo. A tak chcel trošku prispieť nášmu životnému prostrediu.
Kolegovia včelári si vzájomne pomáhajú, poradia. Jaroslav Žiško, operátor výrobných blokov, sa včelám venuje od roku 2015. Často konzultuje s Danielom Krpelanom, vedúcim koordinácie a stavieb, od ktorého medík som mala tú česť ochutnať. Ten sa včelárstvu venuje päť rokov. Priviedol ho k nemu svokor, ktorý mu daroval samostatne stojace úle a úle v drevených domcoch. Svokra zaúčal jeho otec, včelári od útleho detstva už takmer 60 rokov.
„Tento rok zaúčam krásnemu koníčku aj syna. Najviac ho baví práca s dymákom. Je to zariadenie na zadymenie včiel, dym im navodí atmosféru akoby požiaru. Aby zachránili zásobu nektáru v úli, v domnienke že by mohla zhorieť, automaticky ju začnú jesť. Keď sa zasýtia, ukľudnia sa a môžeme potom odobrať med bez toho, aby nás poštípali,“ vysvetľuje Daniel.
Jednu včeliu rodinu dostal od kolegu aj Jozef Gajdušek, vedúci strojného zariadenia. Včelári síce jeho manželka, ale doštípaný vraj býva on.
Včelári sa najviac boja klieštika včelieho. Je jedným z najobávanejších parazitov včiel, ktorý bol umelo zavlečený z Ázie. Ázijská včela sa s ním vie vysporiadať, naša európska je však voči nemu bezbranná. Je viditeľný voľným okom, meria asi milimeter. Rany, ktoré včelám spôsobuje, sa vraj nikdy nezahoja, vytvára navyše bránu pre ostatné choroby a infekcie, napríklad vírus spôsobujúci deformáciu krídel. Veľa včelárov preferuje prírodnú liečbu. Dyhové doštičky napustené tymianom a palinou síce klieštika nezabijú, ale zmenia klímu v úli a klieštik, ktorému vplyvom zmenenej arómy už včela nevonia ako včela, spadne z jej tela do zbernej nádoby, odkiaľ ho včelár odstráni.
Všetkým včelárom želáme, aby ich včielky boli zdravé. Nech sa im darí a môžeme si vychutnať medík v teplom čaji alebo upiecť medovníčky, ktoré nám v predvianočnom čase rozvoňajú domácnosť. Zatiaľ čo jeho usilovné zberateľky prečkajú zimu, aby sa zas na jar mohli rozletieť z úľov na prvé kvietky.
