Pri dlhodobom ochladení, keď teplota vonku výrazne poklesne a voda v derivačných kanáloch na hladine je na bode mrazu (cca 0,2 °C), sa začínajú na hladine vytvárať sriene. Po premiešaní sa s vodou vytvoria hustú kašovitú hmotu, ktorá môže spôsobiť vážne riziko. Je ním úplné upchatie vtokov na turbíny, ktoré by znamenalo odstavenie elektrárne z prevádzky. Situáciu zhoršujú aj veľké plávajúce ľadové kryhy, ktoré môžu poškodiť vtokové objekty či ďalšie časti vodnej stavby – od hrablíc cez klapky až po plavebné komory. Tomuto musíme vedieť zabrániť.
Dôležité je udržať v chode počas noci aspoň jeden stroj, pretože dlhodobé odstavenie elektrárne v silných mrazoch môže spôsobiť vážne problémy pri opätovnom spúšťaní. Mazacie oleje by vychladli a zhustli, strojná technológia by mohla zlyhať pri extrémne nízkych teplotách. Prevádzka musí byť zabezpečená – ide o stabilitu, bezpečnosť a plynulý chod celej sústavy.
V spolupráci s vodohospodárskym prevádzkovateľom vodných stavieb a podľa Manipulačného poriadku príslušnej vodnej stavby – ktorý je záväzný pre Slovenské elektrárne aj pre Slovenský vodohospodársky podnik – sa zavádza špeciálny režim manipulácie s vodou. Tento režim poznáme pod názvom „Zimná prevádzka“.
Na rad prichádza riadené zamrznutie derivačného kanála – teda celého stupňa elektrární, ktoré sa na ňom nachádzajú. Postup je v zásade jednoduchý. V noci sa tieto vodné elektrárne odstavia, neprevádzkujú, aby sa hladina vody ustálila a zamrzla súvislou ľadovou celinou aspoň na desať centimetrov.
Prevádzkovanie vodnej elektrárne v tomto režime vyžaduje premyslené opatrenia. Jedným z nich je manipulácia s hladinou.
„Po zamrznutí hladiny, a teda vytvorení ľadovej celiny, je povolené maximálne kolísanie 50 cm pod maximálnu prevádzkovú hladinu. Kolísanie hladín treba opakovať tak, aby sa vytvorili pozdĺžne zlomové medzery pozdĺž oboch brehov kanála,“ vysvetľuje Rastislav Kotúč, šéf hydroenergetického dispečingu v Trenčíne.
Prečo je to dôležité? Elektrárne musia počas silných mrazov v noci aspoň minimálne fungovať. Tým zabezpečia optimálnu teplotu nielen pre technológiu, ale aj pre prevádzkové priestory. V extrémnych mrazoch sa nesmú používať klapky a jalové uzávery, ktoré prepúšťajú vodu, keď netečie na turbíny – hrozilo by ich poškodenie a dokonca zamrznutie v otvorenej polohe až do najbližšieho topenia ľadu.
Riadené zamrznutie kanálov má jasný cieľ – pod súvislou ľadovou celinou musí voda plynule prúdiť do vtokového objektu. V prvom rade tak chránime bezpečnosť vodnej stavby aj samotnej technológie. Fotografie ukazujú, ako to vyzerá pred a po zamrznutí?
