V minulosti sa proti záplavám často vyrovnávali korytá riek alebo sa na uliciach budovali betónové odvodňovacie jarky. Všeobecne betónové plochy však skôr zhoršujú ako zlepšujú stav životného prostredia. Zásadne sa znižuje množstvo pitnej vody pod zemou, vysušuje sa vzduch, pôda, zhoršujú sa podmienky pre rastliny a živočíchy. Betónové odvodňovacie jarky nestíhajú a neplnia svoju funkciu v mestách a obciach najmä ak nie sú pravidelne udržiavané alebo sa priepuste a rúry pri nárazovom daždi upchajú.
Podobne tomu bolo Štitároch, od Mochoviec vzdušnou čiarou vzdialených asi 20 kilometrov. Po vybudovaní betónových odvodňovacích jarkov tu silné prívalové dažde spôsobovali problémy obyvateľom v nižšej časti obce, ktorým voda zaplavovala majetky. Vodu nikde nezachytávali, takže rýchlo odtiekla a v lete len znásobila pocit sucha.
Pani Lackovičová z obecného úradu si všimla grantovú výzvu našej spoločnosti a oslovila ekologických nadšencov v obci, medzi ktorých patrí aj náš kolega, Vladimír Sudakov. Aktívne sa chytili príležitosti a pripravili projekt dažďových záhonov pozdĺž cintorína, kde by túto vodu zachytili. Dobrovoľníci stavali a vysádzali. Výhodou bolo, že jeden z mestských poslancov je profesionálnym záhradníkom. Pripravil návrh projektovej dokumentácie a poradil s výberom vhodných rastlín, ktoré nie sú náročné na údržbu, no zároveň je ich koreňová sústava dostatočne odolná, aby zvládla nápor prívalovej vody.
„V lete sa začali prípravné práce. Upravili sme stromy a kry pozdĺž cintorína, aby sme mohli začať s prvými výkopmi. Následne sme pomocou strojov vyhĺbili žľaby. Tie sme vyplnili kameňom, naviezli pôdu a zasadili rastliny,” hovorí Vladimír Sudakov a pokračuje:„ Každou jednou brigádou pribúdal počet dobrovoľníkov, pomáhali aj deti a skauti z obce.”
„Deti položili textílie, upravili a udupali ochranný val zeme, pomáhali pri sadení. Spoločne sme debatovali o ochrane vody a pôdy a prečo je dažďová voda dôležitá. Muži osievali zem do záhonov, kopali a upravili vtoky, ženy s citom vyrovnali záhony a nasadili do nich rastlinky,“ opísal priebeh prác jeden z autorov projektu, Roman Lackovič.
V záverečnej fáze sa vysadili duby močiarne a jelše lepkavé. Starostlivosť o to, aby sa všetky rastliny zakorenili a adaptovali v nových podmienkach, mali na starosti tiež dobrovoľníci z obce.
Obec chce ísť príkladom v tom, ako sa dá zadržiavať a využívať dažďová voda a postupne sa dajú naprávať systémové chyby v odvodňovaní. Najmä v čase, kedy je nielen v tejto obci viditeľný nedostatok vody. Vďaka zadržiavaniu zrážok do špeciálne vybudovaných záhonov voda neodtečie, zostane v zemi, odparuje sa a podporuje vegetáciu, zmierňuje teplotu a zlepšuje mikroklímu v centre obce.
„Okrem skvelého výsledku práce, ktorý bude slúžiť celej dedine, ma najviac prekvapila a potešila účasť dobrovoľníkov na projekte. Na začiatku som mala obavy, či sa k nám vôbec niekto z obce pridá. Nakoniec prišlo oveľa viac ľudí, ako som dúfala. Pre mňa je osobne toto najkrajší moment celého projektu, že sme sa ako komunita spojili a prostredníctvom práce lepšie spoznali, “ dodala pani Lackovičová z obecného úradu.
Do budúcna má obec veľa plánov v oblasti ochrany a rozvoja životného prostredia. Premýšľajú o výsadbe ovocného sadu na obecnom pozemku, z ktorého by následne mohli vyrábať lokálne produkty a predávať ich alebo využívať na obecných akciách.
„Mnohé komunitné témy v oblasti ochrany a rozvoja životného prostredia vám vieme pomôcť vyriešiť vďaka našim grantovým programom – Ekoobec alebo Energia pre krajinu. Vďaka svojmu zamestnávateľovi viete priniesť adresnú pomoc v tejto, aj v iných oblastiach, práve do miest, kde žijete.“
– Oľga Baková
manažérka komunikácie a udržateľného rozvoja
