Je čas ho vymeniť, aby opäť plnil svoju funkciu bez obmedzení. Šikmý výťah na Čiernom Váhu spája elektráreň s hornou nádržou. Unikát, ktorý nikde na Slovensku alebo v Čechách nenájdete. Pod uhlom 45 stupňov, v prostredí s takmer stopercentnou vlhkosťou si dennodenne razí 598 metrov dlhú cestu na hornú nádrž, ktorú pri rýchlosti 39 metrov za minútu prekoná približne za štvrť hodiny. Až doteraz sa používal každodenne, s minimálne jednou spiatočnou jazdou. Približný odhad je 20 tisíc jázd na hornú nádrž a späť počas celej doby jeho prevádzky.

Vybudovaný bol počas výstavby elektrárne, ktorej strojovňa mala byť pôvodne umiestnená v horskom masíve, na vrchole ktorého je horná nádrž. Výsledky inžiniersko-geologických prieskumov pred začiatkom výstavby však znamenali zmenu pôvodného zámeru a elektráreň bola napokon riešená ako súčasť priehradného múru dolnej nádrže. Prieskumná štôlňa Katarína sa razila tak, aby mohla byť v budúcnosti využitá ako stavebný objekt a vo finálnom projekte figurovala ako komunikačný tunel pre pracovníkov na hornej nádrži. Kvôli úspore materiálu na výrobu privádzačov, ale aj z hľadiska ochrany prírody navrhol projektant podzemné privádzače. Paralelne s nimi bola situovaná prieskumná štôlňa, pričom vzájomná osová vzdialenosť privádzačov a štôlne je 30 metrov. Dolná vodorovná časť Kataríny bola dlhá 515 metrov a mala dve bočné rozrážky v mieste zistených geologických porúch. Na jej konci, kde sa tunel prudko lomí do 100 % stúpania pod uhlom 45° dnes nájdete dolnú stanicu šikmého výťahu Alimak.

Zložitý skalný masív v klimaticky náročnom území temena Nízkych Tatier na kopci Neznáma s nadmorskou výškou 1150 m je síce zložený z geologicky veľmi blízkych skalných hornín – vápencov a dolomitov – tie však majú veľmi odlišné technické vlastnosti. Preto sa hneď na začiatku projektovania robil veľmi podrobný geologický prieskum. V oblasti skalných prác sa museli navrhnúť technologické postupy, vŕtacie súpravy, vhodné strelivo a jeho množstvo. Keďže nebolo možné vystačiť si s bežnými metódami geologického prieskumu, pristúpilo sa k tunelárskej metóde prieskumu. V roku 1965 sa zrodil projekt prieskumnej štôlne Katarína, ktorá mala mať dĺžku 200 metrov. V tomto čase sa skúmala aj možnosť vybudovať podzemnú elektráreň. Cieľom razenia štôlne bolo zachytiť prípadnú geologickú poruchu a priamo ju preskúmať.

Princíp jeho fungovania je v podstate rovnaký, ako keď sa v Tatrách veziete na zubačke. Dva elektromotory s dvoma ozubenými hrebeňmi sa odvaľujú po ozubenej koľajnici a ťahajú výťah hore alebo ho spúšťajú dole. Výťah je samozrejme vybavený ručnou brzdou, ktorá je za normálnych okolností zamknutá. V prípade potreby sa dá odomknúť a výťah sa smerom dolu postupne „odbrzďuje“. To znamená, že sa pomaličky spúšťa a každých približne 50 metrov sa úplne zastaví, počká sa, kým vychladnú brzdy a môže sa pokračovať. Takto sa v prípade náhlej poruchy dá bezpečne prejsť celá dráha až do dolnej stanice. Okrem ručnej brzdy je vo výťahu inštalovaný tzv. zachytávač alebo záchytné zariadenie. To v prípade poruchy motorov a po neprimeranom naberaní rýchlosti výťahu smerom dolu funguje tak, že pôsobením trenia brzdí výťah až do jeho úplného zastavenia.

Chodíte radi po schodoch?

Popri výťahu vedú rovnobežne s ním schody. Tie v prípade neplánovaného zastavenia alebo poruchy výťahu slúžia na cestu do dolnej stanice. Dá sa aj do hornej, ale záleží, kde výťah zastavil a akú máte kondíciu. Nespomínali sme totiž ešte prevýšenie, ktoré je 445 metrov. Prekonať ho vo výťahu je v poriadku. Prekonať ho však vyšliapaním po schodoch neodporúčame nikomu bez naozaj skvelej kondície. Môžeme však prezradiť, že túto výzvu prijal pred pár rokmi aj náš terajší generálny riaditeľ a počas návštevy Čierneho Váhu si ich s úsmevom odbehol. Doplníme len, že nášľapnice sú neštandardne vysoké a schodov je presne 2320.

Čas na výmenu

Šikmý výťah Alimak U-500, výrobné číslo 203, vyrobili v roku 1979 a v trvalej prevádzke je od júna 1980. Po viac ako štyridsiatich rokoch prevádzky, keď výťah už neplní kvôli opotrebovanosti plne svoju úlohu, je čas na jeho výmenu. Pôvodne slúžil aj na dopravu materiálov smerom hore na hornú nádrž, jeho nosnosť bola až 1000 kg. Niekoľko rokov dozadu, na základe veľkého opotrebovania koľajovej dráhy od pojazdových kladiek a po statických prepočtoch, bola jeho prevádzka obmedzená už len na hmotnosť dvoch dospelých osôb. Preto posledné roky výťah slúžil už len pre účely obslužného personálu elektrárne, pre pravidelný výkon pochôdzkových kontrol na hornej nádrži, ktorá nám plynie z legislatívy, keďže Čierny Váh je vodná stavba prvej kategórie, čo znamená, že tu kolegovia hrádzni musia každý deň, či je víkend, či sviatok, v rámci technicko-bezpečnostného dohľadu aj na hornej nádrži kontrolovať stanovené body a sondy. Výmena výťahu, na ktorý aj vzhľadom na jeho vek už nie sú dostupné náhradné diely, bola preto naplánovaná na letné obdobie, aby alternatívny prístup na hornú nádrž autom nebol obmedzený kvôli množstvu snehu, ktorého je tu v zimnom období naozaj dostatok a bežne sa stáva, že po ceste sa nedá prejsť ešte v apríli.

Technické údaje pôvodného šikmého výťahu:

Realizácia celého projektu začala 16. mája 2022 a komplexné skúšky sú naplánované v polovici novembra 2022. Výťah, vrátane koľajovej dráhy, zastávkových stien a výstupných podest bude zdemontovaný. Ale na Čiernom Váhu zostane. Aspoň jeho časť. Kolegovia na elektrárni prišli s myšlienkou ponechať kabínu a časť koľajovej dráhy a vystaviť starý výťah ako pamiatku v areáli elektrárne. Vidieť ho tak budú môcť všetky návštevy.