Elektrárne Vojany

Závod Elektrárne Vojany sa nachádza na východnom Slovensku v okrese Michalovce. Celkový inštalovaný výkon v súčasnosti prevádzkovaných blokov elektrárne Vojany I (EVO I) je 2x110 MW. Výhodná poloha v blízkosti ukrajinských hraníc, maximálne skrátenie širokorozchodnej trate poloantracitového uhlia z Donbasko-Kuzbeckej ťažobnej oblasti a možnosť odberu chladiacej vody z Laborca boli najdôležitejšími hľadiskami pre rozhodnutie o výstavbe tejto tepelnej elektrárne.

Elektráreň Vojany zabezpečuje dodávkou bázovej elektrickej energie spoľahlivosť prenosovej sústavy východného Slovenska. Tiež poskytuje pre elektrizačnú sústavu podporné služby potrebné na udržanie kvalitatívnych ukazovateľov sústavy. Umožňujú to bloky č. 5 a 6 svojím regulačným rozsahom 40 resp. 50 – 110 MW.

Od roku 2009 je do paliva pridávaná biomasa – drevná štiepka. Elektráreň tak prispieva k ochrane životného prostredia regiónu, čím výrazne znižuje emisie oxidu uhličitého, hoci nemá žiadnu štátnu podporu resp. garantovanú výkupnú cenu za využívanie obnoviteľného zdroja energie. Na bloku č. 6 spoluspaľuje 7 % (80 – 90 ton denne), na bloku č. 5 až 22 %, čo činí 400 ton biomasy za deň. V rokoch 2009 – 2015 ušetril závod životné prostredie od viac ako 220 000 ton emisií CO2.

Palivovú základňu EVO I tvorí v súčasnosti čierne antracitové uhlie výhrevnosti cca 25 GJ/t dovážané z Ruskej federácie širokorozchodnou traťou ústiacou do vlečky závodu. Po realizovaní prvej etapy projektu spoluspaľovania biomasy bola palivová základňa v roku 2009 rozšírená o drevnú štiepku. Bloky EVO II sú odstavené mimo prevádzky. V minulosti sa však v elektrárni ako primárne palivo používal aj zemný plyn alebo mazut.

Pôvodnú investičnú úlohu výstavby elektrárne s výkonom 4x110 MW vypracovalo Riaditeľstvo budovaných elektrární v novembri 1959 a schválilo bývalé Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva vo februári 1960. Nedostatok elektrickej energie v rozvíjajúcom sa hospodárstve Československa koncom 50. rokov podnietil rozhodnutie Ministerstva energetiky a palív zvýšiť inštalovaný výkon elektrárne na 6x110 MW. Generálnym projektantom stavby bol Energoprojekt Praha. Montáž technologickej časti zabezpečovala firma ŠKODA Plzeň, dodávateľský závod Praha a stavebné práce firma Chemkostav Humenné, spolu s desiatkami ďalších firiem.

Výstavba kondenzačnej Elektrárne Vojany I prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 – 1966.

Energetická bilancia Československa sa nezlepšovala ani na začiatku 60. rokov a postupne sa zvyšovala závislosť na dovoze energií. V súvislosti s plnením koncepcie rozvoja palivovoenergetickej základne sa prvoradou úlohou stalo dobudovanie chýbajúcich energetických kapacít. EVO I, vybudovaná širokorozchodná železničná vlečka, dostatočné vodné zdroje podporené výstavbou vodnej nádrže Zemplínska šírava, vytvorili podmienky pre výstavbu Elektrárne Vojany II. Projekcia vychádzala z riešenia EVO I s využitím pôvodných zdrojov paliva. Vzhľadom na to, že sovietska strana poukázala na nemožnosť pokrytia spotreby EVO II čiernym antracitovým uhlím, došlo v priebehu výstavby k zmene palivovej základne EVO II na ťažký vykurovací olej. Zmena palivovej základne podnietila výstavbu Destilačnej jednotky Slovnaft, závod Vojany.

Investičná úloha Elektrárne Vojany II bola schválená 31. decembra 1966. Výstavba EVO II sa začala v roku 1968 a jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v priebehu rokov 1973 – 1974. Výrobňa dosiahla plný inštalovaný výkon 660 MW 3. septembra 1974 uvedením bloku č. 6 do skúšobnej prevádzky. Po energetickej kríze v roku 1978 došlo k obmedzeniu dodávok ťažkého vykurovacieho oleja a bloky EVO II boli rekonštruované na spaľovanie zemného plynu.

Koncom osemdesiatych rokov bola na blokoch 1 a 2 realizovaná komplexná rozšírená generálna oprava spojená s výmenou mechanických odlučovačov za elektrostatické a s modernizáciou turbogenerátorov.

V roku 1997 sa v Elektrárňach Vojany spustil rozsiahly program obnovy a rekonštrukcie. V rámci uvedeného programu boli v rokoch 1997 – 2001 v EVO I odsírené a denitrifikované bloky č. 1 a 2 a obnovené bloky č. 5 a 6 výmenou klasickej technológie spaľovania na spaľovanie vo fluidnej cirkulujúcej vrstve. Bloky č. 1 – 4 boli v rokoch 1997 – 2000 zrekonštruované výmenou horákov za nízkoemisné (Low-NOx).

V roku 2015 rozšírili regulačný rozsah blokov na výkon 40 – 110 MW a podstatne skrátili ich nábehové časy. Taktiež bol realizovaný úspešný test spoluspaľovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). Skúška preukázala schopnosť spoluspaľovania mixu čistiarenských kalov, biomasy a uhlia a zároveň možnosť poskytovať podporné služby s trendom 1,5 MW/min. Kalorický pomer BRO k uhliu tvorí 36:64 %, hmotnostný pomer 61:39 %.

Medzi najčerstvejšie projekty patrí test štart z tmy realizovaný v rokoch 2015 – 2016. Na to, aby elektráreň dokázala poskytovať službu „štart z tmy“, musí spĺňať isté technické podmienky. V prípade rozpadu elektrizačnej sústavy pracuje totiž systémová elektráreň do akéhosi „ostrova“ vytvoreného prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy. K tomuto ostrovu sa postupne pripájajú ostatné časti sústavy až do úplného obnovenia dodávky elektriny. Bloky č. 5 a 6 sú na uvedenú skúšku pripravené.

Elektráreň Vojany I
Inštalovaný výkon EVO I: 220 MW
Počet blokov: 2
Palivo: čierne poloantracitové uhlie (T-uhlie)
Kotol č. 5 a 6: jednobubnový, s prirodzenou cirkuláciou a cirkulujúcou fluidnou vrstvou
Výkon: 325,4 t/hod
Výstupný tlak pary: 14,6 Mpa
Začiatok výstavby: 1997
Uvedenie do prevádzky: 2001